V krátkých, často absurdně či bizarně vypointovaných povídkách na nejrůznější motivy se autor snaží nenápadně zachytit nejdůležitější traumata, jimiž dodnes trpí současná izraelská společnost. Skutečnost reflektuje velmi často očima malého dítěte či dospívajícího hrdiny, který po svém vnímá a musí se vyrovnat se všemi negativními odkazy minulého i současného světa - od pronásledování a koncentráků přes palestinsko-izraelskou válku až k projevům nejnovějšího terorismu. Povídky ve zkratce, s nadhledem, a často se sžíravou ironií, zavádějí čtenáře mezi lidi těžce poznamenané minulostí a rozčarované přítomností, kteří se smutkem přijímají absurdnost svého každodenního života.
Born in Ramat Gan in 1967, Etgar Keret is a leading voice in Israeli literature and film. His books have been published in over four dozen languages and his writing has appeared in The New York Times, Le Monde and The New Yorker, among others. His awards include the Cannes Film Festival's "Caméra d'Or" (2007), the Charles Bronfman Prize (2016) and the prestigious Sapir Prize (2018). Over a hundred short films and several feature films have been based on his stories. Keret teaches creative writing at Ben-Gurion University of the Negev. Since 2021, he has been publishing the weekly newsletter "Alphabet Soup" on Substack.
Musím říct, ze když jsem viděla na internetu jeho dům v Polsku, tušila jsem, ze tohle bude zajímavý a neobvyklý autor, ale stejně mě tahle kniha naprosto překvapila. Při čtení jsem se nemohla rozhodnout, zda autor psal knihu pod vlivem drog nebo prostě jen popsal to, co se mu zdálo, když usnul během dne. (Takové ty bizarní sny, kdy člověk žasne, co za "blbosti" se mu to zdálo a jak tohle jeho mozek dokázal vytvořit) V každé velmi krátké povídce je ponaučení a vy do posledního odstavce dychtivě čtěte a netušíte, jak tuhle povídku zakončí, protože on přemýšlí úplně jinak. Naprosto souhlasím s komentářem, ze jednotlivé povídky jsou jasné a úderné jako facka. Obohacují kniha především v tom, jak se liší od běžného uvažování. A závěrečná povídka o tom, jak to chodí na místě, kam po smrti odchází sebevrazi, a co se stane s falešným Mesiášem, který se z tohoto posmrtného světa rozhodne najít cestu ven, mé přesvědčila, ze si musím od Kereta ještě něco přečíst. Knihu bych hodnota spíše 4*, ale díky výše zmíněné originalitě dávám 5*.
Etgar Keret je autor, pri ktorom nemôžem šlapnúť vedľa. Hoci poviedky normálne nie sú mojím preferovaným štýlom príbehov, jeho diela sú fantastické.
Jeho bezodná fantázia ma nikdy neprestane udivovať a jeho mix reality a magického realizmu je čarovný. Nikto nepíše ako on. Väčšinou úplne kratulinké poviedky na 2-3 strany a predsa si ma vie nimi získať. Na takom malom rozsahu svojimi úspornými slovami čitateľovi presne odovzdá to, čo chce.
Bola to už moja štvrtá poviedková zbierka od neho (ešte nutne potrebujem Sedem dobrých rokov) a hoci žiadna neprekonala Poruchu na kraji galaxie, ktorú som čítala ako prvú, opäť išlo o zbierku naozaj unikátnych príbehov. Niektoré boli absolútne geniálne, iné ma nadchli menej (žiaľ, vrátane tej 40 stranovej na konci) a som veľmi rada, že sa ku mne konečne dostala. Akurát škoda tých najhnusnejších ilustrácií, čo som kedy v knihe videla - vyzerajú akoby ich kreslilo dieťa, ktoré za ne pochvália len jeho rodičia a aj to len preto, že ho majú radi. Kniha si zaslúžila lepšie.
Surové Vtipne Absurdné Prekvapivé Najviac sa mi páčili : vodič autobusu kt.sa chcel stat bohom, prasatko, siréna, dobre úmysli, katzenstein (trpezlivosť), roury, knellerov letný tábor (novela . Kneller : " predstavujem si ho tak nejak ako zazracneho človeka padajúceho zo strechy nejakej budovy, ktorý si meria čas pádu stopkami" "zázraky? bezvýznamné veci.je ich tu ako smetí. Divné že ste si to vôbec všimli.vacsina ľudí tomu vôbec nevenuje pozornosť.")
Absurdné, smutno-vtipné čítanie. Prvú polovicu tvoria krátke poviedky na rôzne témy (holokaust, vojenská služba...) Knellerův letní tábor - druhá časť knihy; príhody z miesta, kde končia sebevrahovia. Miesto je to ale radostné, dejú sa tam zázraky, ktoré však nič neznamenajú, fajčí sa tam tráva, nachádzajú sa tam stratení partneri...ak ste trochu hipisáci, určite by ste tam zapadli🙂
Miestami taký stručnejší údernejší Kafka po tom ako si odkrútil vojenskú službu a život v Izraeli. Alebo povedzme temnejší Keret než som očakával. Niektoré poviedky mi ostali v hlave a ešte dlho som nad nimi premýšľal.