Klub nerozbitných detí je o hľadaní strateného detského šťastia vdobe tabletov a instantných riešení. Na rozdiel od prekladov americkej výchovnej literatúry je to kniha šitá na mieru slovenským rodičom. Vychádza zmedicínskych a psychologických štúdií a je doplnená o rozhovory so slovenskými expertmi. Každý znich je autoritou vjednej zdôležitých oblastí, ktoré potrebujeme rozvíjať unašich detí. Aby zvládli náročnú dobu, v ktorej budú žiť. Aby sa stali nerozbitnými.
Túto knižku odporučila skvelá Zuzka Zimová (psychologička, ktorú som spoznala vďaka projektu Tvoj Buddy a jej práci v Návrate) a kniha veru nesklamala. Najviac mi kvalitou, zaujímavosťou aj reálnou využiteľnosťou vyskočili kapitoly Hra, pohyb a sloboda, Hudba a Knihy- naozaj super. Na konci každej kapitoly je fajn rozhovor s odborníkom z danej témy a veľkou výhodou je, že všetky situácie sú našité priamo na slovenské reálie. Tá jedna hviezdička dole je za pár menších výtiek: na mňa občas príliš “ňuňu” formulácie, ilustrácie a typo; ale aj za genderové stereotypy (nikde ani náznaku, že by na rodičovskej mohol byť otec alebo že by živiteľkou rodiny mohla byť mama).
Nečakala som to, ale táto kniha o rodičovstvo je naozaj výborná. Asi preto, že sa s ňou plne stotožňujem. Hovorí o siedmich veciach, o ktoré by sme sa mali v rodičovstve snažiť. Nie konkrétne návody, ale okruhy. Občas ma štvalo stereotypizovanie pozícíi žien a mužov v rodine, ale nebolo to časté ani extrémne.
V knihe je vyslovena asi ta najkrutejsia pravda o rodicovstve, “nase deti budu v buducnosti trpiet, ci uz v podobe odmietania, neuspechu, rozchodov ci inych zivotnych sklamani.. caka ich frustracia a prikoria..preto lepsie ako vytvorit utopicky stastne detstvo a za kazdu cenu ich ochranovat od vsetkych neprijemnosti je naucit ich v relativne chranenom prostredi znasat male tazkosti a nepohodu. V dospelosti zvladnu tie velke. “ Deti vychovavane v bubline blahobytu, bezpecia a okamziteho potesenia vytvara falosnu iluziu o zivote” hm..Vraj prave smutne rozpravky Hansa Christiana Andersena na ktorych vyrasta dansky narod je paradoxne jednym z faktorov, ktory im napomaha v preziti spokojneho zivota.. a to je len jedna cast z kapitoly ako budovat v detoch charakter.. V knihe je dalsich par zaujimavych poznatkov na co klast doraz aby ste vychovali stastne dieta. Primarne to na vase deti zacne posobit az vtedy ked pojdete detom prikladom.. a je to fuska, lebo najprv treba napravit seba a svoje vztahy. (To k tym “stastnym danom” a vyse 50% percentnej rozvodovosti v krajine.. mohli by si sem tam precitat aj nieco so stastnym koncom ,) Za mna kniha urcite ano, pretoze sa stotoznujem s myslienkou, ze cas ktory venujeme detom je ta najlepsia investicia do ich zivota. Podobne ako knihy, hudba, volna zabava, pohyb a co najmenej casu vo virtualnej realite. Davam vsak len 4 hviezdicky z 5. Az po kupe knihy som si vsimla, ze ju vydal konzervativny dennik postoj a sem tam to presakuje, treba citat knihu s “porozumenim” ;)
Kniha nie je zlá, ale príde mi ako kompilácia zahraničných výskumov a článkov doplnená jednoduchými autorkinými príkladmi. Navyše podsúva dojem že pokial sa budeme riadiť jej odporúčaniami budeme strašne protiprudovi. Nemyslím si že to až tak zle. Aj dnešné deti športujú, chodia do lesa, čítajú knihy a sú slušne. Ale áno, knižka kompaktne zhŕňa hlavne zásady.
Skvelá kniha o výchove pre rodičov, ktorý nemajú radi knihy o výchove. Autorka vybrala 7 dôležitých vecí, ktoré sú pre výchovu v dnešnej dobe zásadné. Väčšina ľudí bude so všetkými súhlasiť. Prečo sú témy dôležité vám autorka vysvetlí. Vďaka rozhovorom s odborníkmi ponúkne aj ich vlastné skúsenosti. Takže máte skvelo nakombinovanú odbornosť s osobným pohľadom. Najväčšou výhodou je, že kniha je namieru šitá práve slovenským rodičom. Trochu mi vadil vtipný tón autorky (čítať piaty raz o rozliatej maminkinej káve je otravné). Okrem toho mi prekážalo, že kniha oslovuje primárne maminy. Čo sa dá vysvetliť tým slovenským prostredím, v ktorom je výchová stále predovšetkým ženskou doménou. Ale aj tak sa to dalo urobiť lepšie... Prečítala som už pár kníh o výchove. Ak by som mala ale niekomu odporučiť len jednu jedinú, bola by to práve táto. Je zrozumiteľná, súčasná, dobre sa číta a sú v nej napísané samé skvelé veci.
Posolstvo knihy mohlo byť dobré ale veľmi ma odrádzal štýl písania autorky. V niektorých častiach pôsobila ako neomylná vševedka a výberom slov a celkovou skladbou vety niekedy pôsobila až arogantne. Asi ostanem pri "vychovných" knihách, ktoré sú písané neutrálnejšie.
Jednou vetou - rozumna, triezva, no zaroven svieza a vtipna kniha. Necakajte ziadne “wow, to som nevedela” efekty, skor “ano, to je pravda” momenty.
“Nie je tazke donutit dieta spolupracovat, staci kus vyhrazok, kus nasilia a bude. Ale spravit to pokojne, s laskou a pritom tak, aby dieta spolupracovalo dobrovolne a s radostou, to uz chce kus majstrovstva.”
Rovnako necakajte ziadne “bachorky” o tom, ze vychovat dieta nic nie je. Kniha vam velmi realisticky a bez prikras vysvetli, ze to je naozaj drina, ak to chce clovek robit spravne (tj. ak zdiela nazory uvedene v knihe. Mozete mat kludne uplne ine nazory. Vdaka ti, demokracia!). Clovek musi obetovat vela casu a energie, vlozit do toho vela sebazaprenia, trpezlivosti a odhodlania. Samozrejme, od ziadnej knihy o vychove necakajte patent na rozum. Nazory su rozne, tak ako aj ludia. Z mnohych knih som si vybrala tu “svoju” trosku, ktora najviac koresponduje s mojim svetonazorom a zivotnym stylom. A z tejto knihy som si vybrala naozaj vela.
Priznam sa, ze som na knihu pozerala velmi skepticky a dlho som ju odmietala precitat, nakolko ju vydal konzervativny Postoj a nazory podobneho razu nezdielam. Avsak, kniha prekvapila v dobrom, nie je presiaknuta “panbozkarstvom”. Ano, obcas je uvedeny priklad napr. spolocnej modlitby, ale pred nim su uvedene dalsie dve nenabozenske moznosti. Takze mne osobne to neprekazalo.
Knihu by som z vlastneho pohladu rozdelila na dve casti. Prva je o tom, co nerobit - o skodlivosti technologii na rozvoj dietata; druha o tom, co robit - ako dieta rozvijat a vychovavat v oblasti vztahov, charakteru, volnej hry, pohybu, hudby, knih a ako stanovit dietatu hranice.
Nazory v knihe mi neprisli v ziadnom ohlade kontroverzne ci extremne. Bod k plusu (hoci by to malo byt samozrejmostou, ale dnes uz knihy vydava kadekto) su urcite nazory postavene na konkretnych studiach a vyskumoch, nielen tak z hlavy “lebo ja to povazujem za spravne”. Takisto sa mi pacili rozmanite rozhovory na konci kazdej kapitoly, ktore obcas korespondovali s nazorom autorky, inokedy zas prinasali trochu iny pohlad na tematiku.
Sedel mi aj autorkin humor. Ocividne mame podobny zmysel pre humor, takze kniha ma naozaj bavila a velakrat som sa schuti zasmiala.
Rovnako ocenujem, ze kniha nielen vysvetluje, co “musime” robit spravne (pozn. nic nemusime, kazdy ma iny nazor na vychovu. Peace.), ale vysvetluje aj, co je pricinou negativneho spravania rodicov ci deti a ake to ma dlhodobe nasledky - nielen okamzite, pozorvatelne pocas detstva, ale akeho dospeleho cloveka formujeme uz v jeho utlom veku.
Knihu urcite odporucam nielen rodicom, ale aj nastavajucim rodicom. Velkou vyhodou oproti inym, zahranicnym publikaciam na temu vychovy je prave slovenska realita a priklady, o ktore sa autorka opiera. Je to zrozumitelne, lepsie predstavitelne a pochopitelne.
Na zaver si dovolim este zhodnotit efektivitu metod uvadzanych v knihe. Mam dve male deti (1 a 3 roky) a uz pocas citania som zacala menit niektore svoje vzorce spravania a efekt bol okamzity. Nie je to lahke. Lahsie je zakricat, buchnut do stola. Ano, obcas este zvysim hlas a myslim, ze s mojim temperamentom to tak aj ostane :) Ale ten vysledok je neporovnatelny. Vyskusajte.
Ide asi o najlepšiu knihu akú som o výchove čítala. Vynikajúce spracovanie so skvelou dávkou humoru. Napriek odborným témam sa kniha číta ľahko a autorka všetko polopatisticky vysvetľuje. Len škoda, že asi tí, ktorí by si túto knihu mali najviac prečítať po nej nesiahnu keďže sedia pred TV.
Odporúčam absolútne všetkým, ktorí s deťmi prichádzajú do styku (nielen rodičom). Dokonca si trúfam povedať, že kniha ma potenciál zaujať aj čitateľa, ktorý s deťmi síce žiadnym spôsobom nepracuje ani ich nemá doma, ale zaujíma ho psychológia súčasného sveta.
Takmer so všetkým, čo sa v tejto knihe píše sa stotožňujem na 100%.
Vychovávať detí nie je vôbec jednoduché. Z každej strany sa na nás valia návody, nové metódy, mamičky sa predbiehajú v dokonalosti a úžasnosti svojich bábätiek ... Blah. A do tohto bláznovstva "idemsapototozmôjhodecka" príde kniha, ktorá je písaná veľmi rozumnou a ľahkou formou a myslím, že si v nej každý rozumný rodič nájde niečo, čo bude pokladať za užitočné či obohacujúce. Myslím si, že väčším stresovým faktorom než ako samotná výchova je okolie. Premotivované matky, šialené príbuzenstvo s porovnávaním či radami, divné "musímvšetkovedieťahodnotiť" susedky, biomatky z modrého koníka ... a v tomto vychovájte dieťa. Kniha je naozaj super, len bohužiaľ je písaná pre inú krajinu alebo ľudí s inou mentalitou. Pretože v našich končinách sa aktuálne vo výchove deje to, že nám rastú deti, ktoré nepoznajú hranice, neuvedomujú si, že každý čin má i svôj dôsledok a sú v tom plno podporované (vedome i nevedome) svojími rodičmi, ktorí do výchovy dávajú iba tú časť zvanú "cukor". Nevravím, že bič je riešenie, to nie, ale obávam sa, že čoskoro budeme potrebovať v školách niekoho s menom Igor Hnízdo, aby dal do laty nie deti, ale ich rodičov. Alebo nakúpiť túto knihu vo veľkom a rozdávať v pôrodniciach ako povinné čítanie.
V skratke - Kniha u mňa v konečnom hodnotení určite stojí za prečítanie.
A teraz na dlhšie 🙂 Ak je niečo, čo by som mala knihe vytknúť a mne osobne vadilo, tak je to, že zo začiatku mi trochu vadil štýl, občas tam bolo cítiť také to kostolné "takto to je a basta", ale aj toto sa s každou stránkou čoraz viac vytrácalo. Často sa tu spomína ako je matka nenahraditeľná pre dieťa a chýbalo mi výrazne, že sa tu nespomínala úloha otca. (A verím, že čitatelia nie sú len mamy). Naopak, teraz k tomu pozitívnemu. Autorka píše vtipne, čo bolo pre mňa veľmi povznášajúce, dlho som sa nestretla s tak príjemným humorom ("sStretnúť vyspatú mamu je síce zriedkavejší zážitok ako zočiť polárnu žiaru, ale v oboch prípadoch to stojí za to"). Sedem vecí, ktoré pomôžu vašim deťom prežiť v modernej dobe, ktoré autorka zaoberá sú veľmi dôležité. Hovorí o najtemnejších scenároch, lebo je si vedomá že sa to viac a viac začína týkať deti aj na Slovensku. Po dvoch rokoch strávených v Kalifornii, v San Francisco Bay Area, viem presne na čo naráža, najmä keď ide o materiálne veci a zabezpečovanie neustálych aktivít (ten konzum bol aj mňa moc, ale tiež som si zvykla).
Na záver, pre mňa bola kniha vysoko inšpiratívna a netvrdím že som 100% stotožnená so všetkým čo autorka píše, ale myslím si, že veľmi dobre píše.
Kniha o vychove, ktoru by som zaradila do police ku kniham Respektovat a byt respektovan a Ako hovorit aby nas deti pocuvali. ;-) Velmi sa mi pacila tato kniha. Hlavne pre sposob akym je napisana a aj preto ze berie do uvahy slovenske podmienky a hovori o slovenskych rodinach. Tak to vyzera vsetko realnejsie, uveritelnejsie a hlavne zrealizovatelnejsie. Spozob ako je pisana je tiez fajn. Na konci kazdej kapitoly je rozhovor s odbornikom na danu temu, co jej dodalo dynamiku. citatel nema pocit ze sa v knihe len teoretizuje ale dostava aj odpovede na kadejake otazky, co mu moze pomoct zaviest niektore veci do praxe. Odporucam kazdemu rodicovi ;-)
Veľmi zaujímavá kniha. Našla som veľa odpovedí na otázky, ktoré som hľadala. Kniha ku ktorej možno sa vrátiť kedykoľvek a nájsť novú odpoveď. Napríklad, aké rozprávky dávať pozerať deťom, aký prvý hudobný nástroj možno dať vyskúšať, ako spravne venovať deťom, aby aj športovali a aj mali voľný čas. Aj veľa iných informácií
Naozaj veľmi skvelá a poučná knihy pre všetkých, ktorí už dieťa majú, či ho zatiaľ iba čakajú alebo plánujú.. 7 bodov, vďaka ktorým môžete mať “dieťa nerozbitné” pre túto dobu sú také, s ktorými sme sa aj my stotožnili a kniha nám len ukázala spôsoby ako sa to dá “lepšie a ľahšie”. Odporúčam ❤️
Zaujímavá kniha ktorá však podáva dosť jednostranný náhľad na svet a výchovu ktorá je v konečnom dosledku komplexnejšia. Ale určite nič nepokazíte tým že sú prečítate a vyberiete pár bodov…určite by som nepovedala že sa so všetkým stotožňujem 100%
Jedna z nejlepších knížek o výchově, co jsem zatím četla. Stručně, jasně, výstižně. Výchova podle evidence based přístupu. Včetně všemožných krutých pravd o výchově a rodičovství, které je dobré přijmout a zpracovat si co nejdřív. Zároveň je to kupodivu často i vtipné čtení.
Výborná kniha o rodičovstve, ktorá je napísaná sviežim a vtipným štýlom. Základná literatúra pre všetkých rodičov, ktorí nechcú svoje dieťa len zavesiť pred televízor/tablet. Pre mňa omnoho lepšie (a jednoduchšie) čítanie ako všetky ostatné "vzťahové" (a im podobné) knižky, a pritom s rovnakou myšlienkou.
Pekná kniha o rešpektujúcom rodičovstve, ktoré vie stanoviť hranice a má na svedomí zodpovedné a múdre deti. Občas mi ale prekážali kresťanské odkazy (aj keď sama som veriaca ale zdá sa mi, že niektoré poznámky boli zbytočné) a nestotožnila som sa aj s niektorými akože vtipnými vsuvkami, na 90 % sa mi ale kniha páčila a odporúčam všetkým rodičom
Zhruba od polovice knihy som sa nutila do docitania, ked uz som za to dala peniaze. Vysoke hodnotenie si vysvetlujem zufalym nedostatkom zaverov zahranicnych vyskumov spracovanych pre slovenske pomery. Kniha je plna vtipov na urovni pripteho uja Emila, ktory sa o druhej rano rozhodol pobavit stol cislo 5 na svadbe sesternice Mati sukromnym standupom. ("do kulturneho povedomia je zapisany silnejsie ako vyprazany syr s tatarkou" a pod). Jazyk knihy sa o nieco snazi...o vtip?o priblizenie sa sucasnej generacii rodicov?Kazdopadne slova "hoďka"mam dost na zvysok zivota, irituje ma citat o "songoch" a "storkach". Ak sa raz clovek zacne sustredit kedy nanho vybehne podobny skvost, ma problem ocenit, co sa vlastne kniha snazi povedat. Co sa mi podarilo si z knihy zapamatat vsak uz bolo napisane inde (co je v poriadku, od vyskumov ocakavame nejake vseobecne platne zavery a odporucania) a lepsou formou . Ton knihy je zbytocne arogantny vo vztahu k "tym druhym", ktori zjavne nikdy nezobrali deti von, neprecitali im jednu knihu a kupili tablet uz na prve narodeniny. Kazdy rodic robi, co vie a co mu moznosti dovoluju. Bohuzial idealny superrodic, ktory zvladne denne citat aspon pol hodinu knihy, navarit spolocne jedlo,rozvijat hudobny talent a zaroven pobudnut s detmi aspon dve hodiny vonku neexistuje ak musi chodit do prace, kde konci o piatej.Lahko sa potom sudi matka v nakupnom centre, ktora dala dietatu mobil s rozpravkou. Mozno to robi denne a mozno to urobila prvy raz tento rok, lebo potrebuje vybavit nieco v banke. Lahko sa raduje z vlastnej "protiprudovosti". Aj ked by ma zaujimala realita tej presadzovanej "protiprudovosti", kedze nase podmienky naozaj nie su usposobene na bezny mestsky denny zivot s detmi a vyhanaju rodicov mimo - teda na tie ihriska, sportoviska a do lesa - ten les je u nas velmi prudovy. Takze to je taka mala slovenska vyhra. Jedinu pridanu hodnotu knihy vidim v rozhovoroch na konci kapitol s odbornikmi. A este by ma zaujimala definicia "dojcenia za kazdu cenu". Trocha vidno, ze ma autorka akesi osobne suzenie v ramci tejto temy. To je cena laktacneho caju v lekarni, ktory samozrejme nefunguje?Cena navstevy laktacnej poradkyne?Cena Nutrilonu do 3 rokov v dojcenskej flaske je aka?Cena psychickej zataze cievkovania par mesiacov, liecba ragad vs cena fungujuceho dojcenia nasledne roky, ulahcujuceho starostlivost? Dojcenie preukazatelne rozvija mozog, aj ked neviem, ci viac ako brnkanie na harfe. Teda rozvoj mozgu odtial potial, mamicka sa chce vyspat. Toto je tiez vyborne prisposobene na slovenske pomery, kde napriek milionom rokov evolucie cicavcov vraj polovica matiek uz "nemoze dojcit"po 6. mesiaci a je odkazana na umele mlieko plne vitaminov a na dobre spanie. V skutocnosti je to cena mizernej poporodnej starostlivosti, kde sa pre spravny zaciatok dojcenia robi vsetko tak zle, ze z porodnice sa odchadza casto s flaskami. Duchanie do ohnika, aby len tie zeny nedojcili "za kazdu cenu" (a kazda cena byva zvycajne kazdy, aj minimalny, problem) tomu naozaj nepomaha. Kto by mal zaujem o lepsie spracovanie moze sa poobzerat po The Soul of Discipline a Simplicity Parenting od Kim John Payne. Pan ma realne prax a neciti sa tak vynimocny za to ze robi, co sa robit ma.
Nikdy som okolo kníhkupectva neprešla bez toho, aby som doň nevošla. Počas jedného takéhoto štandardného medzipristátia som mala z doteraz nejasných príčin odrazu v ruke tri knihy o výchove. Jednu som veľmi rýchlo zavrhla, lebo "riadim" domácnosť, nie vojenskú akadémiu, druhá mi v niečom prekážala. Neviem presne v čom, ale bolo mi z nej tak nejako sladko-kyslo v ústach... V ruke mi ostal Klub nerozbitných detí. Pristupovala som ku knihe skepticky, lebo knihy o výchove zvyknú byť prehnane prísne a/alebo utopické, ale zaujalo ma rozdelenie kapitol a fakt, že kniha je zasadená do slovenského prostredia a písala ju Slovenka (zvyšné dve boli prekladové). To naznačovalo, že by tie rady mohli mať aj nejakú hlavu a pätu. Akosi automaticky som sa pobrala k pokladni, zaplatila a bolo. Ukázalo sa, že voľba to bola výborná! Za mňa je to najlepšia kniha o rodičovstve, na akú som zatiaľ natrafila. Je hlboko zakorenená v realite, nesúdi, neprikazuje, zároveň však apeluje na všetky tie vlastnosti a charakterové črty, ku ktorým my dospelí (viac či menej vedome) vzhliadame. Apeluje na hodnoty, ktoré sama vyhľadávam vo svojom okolí, a ktoré sa sama snažím aplikovať v čo najširšej možnej miere vo vlastnom živote. Jednoducho mi hovorí z duše. A myslím si, že nie len mne. Všetci vo svojej podstate chceme to isté: nech sa nám všetkým spolu krajšie žije, nech z detí vyrastú dospelí pripravení na všetko to dobro aj zlo vo svete. Chceme vedieť, že sme naše deti vychovali tak, že sa nestratia ani v sebe, ani vo svete. Že budú schopné vytvoriť pre seba a následne pre svoje deti krajšie miesto na život. Nemusí byť ideálne, stačí, že im bude dávať presne to, čo potrebujú. Pokoj, lásku, vyrovnanosť, odolnosť.
Špeciálne oceňujem rozhovory s odborníkmi na konci každého tematického okruhu. Skvelá kniha nielen pre rodičov, ale pre každého, kto si chce prečítať o živote.
Moje pocity po prečítaní tejto knihy sú rozporuplné. Na jednej strane je to pekný a po jazykovej i grafickej stránke výborný text, podložený bibliografickými zdrojmi. Na strane druhej je konzervativizmus, ktorý sa v knihe premyslene podsúva každému, v tomto prípade každej, ktorá to číta. Že používam rodovo citlivý jazyk a úplne neúmyselne? Vysvetlím: Každá rada, každý rozhovor je venovaný matke. Otec je vždy ten menej podstatný. Matka má dieťaťu zabezpečiť všetkých 7P, otec musí tráviť s deťmi „aspoň jedno” jedlo denne. Matka si musí zvyknúť na to, že je unavená. Matka musí byť 3 roky na materskej. Jednoducho musí. A má byť za tú tristoeurovú almužnu vďačná, pretože je to na Slovensku spoločensky prijateľné. Vďačný má byť aj otec, ale hlavne za to jedno jedlo dňa, ktoré mamička navarí a otecko ho spapá. To všetko preto, aby dieťa videlo, že ich rodina má v kultúre vďačnosť. Čiže mama varí večeru, otec číta noviny. Nečíta ani túto knihu. Najlepšie bude, keď sa ku všetkým povinnostiam spojeným so starostlivosťou ešte prihlási na hudobnú. Ani zmienka o tom, že na materskú môže ísť otec. Ani zmienka o tom, že tradičná rodina má tendenciu nefungovať.
Obsahovo super, velmi som sa s tym stotoznovala, az by sa dalo povedat ze som sa nic nove nedozvedela, ale nebola by to pravda. Velmi mi to pomohlo upevnit a sformulovat si niektore nazory. Styl pisania a humoru mi velmi nesadol, prislo mi take autoritarivne. Mozno tak vyzeraju vsetky knihy o vychove, co ja viem.
Samozrejme, myslienky vsetko pekne, ale styl velmi tendencny. Autorka sa berie prilis vazne a v kazdom rozhovore na konci kapitoly podsuva svoje nazory. Kniha sa tiez hrdi ze je cisto slovenska, ale vnutri cituje same americke vyskumy.
Netreba brat ako "navod", skor ako podnety na zamyslenie sa. A s tymto mindsetom sa mi to citalo a zamyslalo sa dobre. Aj ked mam podozrenie, ze autorka ma rada Elan a Nickleback.
Kniha hovorí o siedmych najdôležitejších oblastiach v rámci výchovy, ktorým by rodičia mali venovať zvýšenú pozornosť (vzťahy, hranice, charakter, knihy, hudba, technológie a pohyb a hra). Hoci pôsobí výber týchto oblastí ako logický, je dosť intuitívny a v knihe sa nedozvieme, prečo práve týchto sedem oblastí je tých najkľúčovejších - prečo nie, napríklad aj výtvarné umenie, empatia alebo vzťah k životnému prostrediu?
Aj keď, ako sa zdá, autorka vyberala tieto oblasti podľa svojej preferncie, oceňujem, že sa ich snaží čitateľovi pribižiť do dostatočnej hĺbky - akurát na to, aby sa nad nimi mohol aj sám zamyslieť, ale nie povrchne. Vadí mi však, že zdrojov, využitých pri jednotlivých kapitolách, je málo a tak sa nemôžem odtrhnúť od toho, že veľká časť knihy sú hlavne autorkine interpretácie.
Najviac sa mi páčili kapitoly o vzťahoch a hraniciach. Sú veľmi citlivo napísané a veľmi dobre problematiku vysvetľujú. Inšpiratívne boli kapitoly o knihách a hudbe, ktoré ponúkajú hlbší pohľad na to, prečo takéto aktivity u detí podporovať viac, ako by sme si mohli myslieť.
Veľmi zaujímavou pridanou hodnotou sú rozhovory s odborníkmi na konci každej kapitoly. Je vidno, že autorka je veľmi dobrá v kladení otázok a nebojí sa konfrontácie.
Nepáči sa mi, že je v celej knihe podprahovou témou nadávanie na technológie (striedané s nešťastnými vtipmi na adresu tínedžerov). V knihe je na ne ponúkaný len jednostranný pohľad, takže čitateľ nadobudne pocit, že technológie sú diabolské. Veľmi mi v knihe chýba aj druhý pohľad, ktorý popisuje ich pozitíva, ak sú k nim deti zodpovedne vedené. V 21. storočí pre nimi nemôžeme zatvárať oči a realita je taká, že už naše malé deti sa s nimi stretnú, tak tipy, ako na to, by boli viac na mieste. To by som napríklad čakala vo forme rozhovoru na konci kapitoly o technológiách, ale práve tu sa najviac z celej knihy, len ďalej technoogie démonizovali.
Vo viacerych pasazach bol na mna styl pisania dost arogantny (cit: “Doktor Sears je sice inspirativny, ale Bibliu uz napisal niekto iny”).
Spominane studie, ked som si dohladavala, tak informacie z nich su vyberane tendencne. Okrem toho ze uz samotne studie boli navrhnute s cielom ukazat katastrofu (napr studia kde slovenskym studentom obmedzili media nemala zo svojej podstaty moznost ziadneho pozitivneho zistenia a aj studenti ktori vyhlasili ze z takeho dna profitovali boli otoceni na zombie, ktori by boli stastnejsi bez internetu).
V rozhovore s odbornikmi autorka strasne pretlaca svoju “pravdu”.
Generalizacie (rodicia sa nevenuju svojim detom, vacsina manzelstiev krachuje, slovenskym oblubenym sportom je nadavanie na niekoho, …) v kombinacii s pomenovaniami, ktore sa s oblubou pouzivaju v hanlivom kontexte po socialnych sietach (helikoptetovi rodicia, biomatky,…) podla mna do serioznej literatury nepatria a vyvolavaju vo mne dojem, ze autorka utokom naprava nieco bolave vo svojom vnutri.
Na taky bestseller som cakala omnoho viac.
Citat odporucam velmi kriticky voci obsahu, lebo autorka pise velmi sebavedomo a prisposobuje si fakty tomu co chce dokazat.
Príjemne napísaná kniha zdravého sedliackeho rozumu o výchove pre rodičov dnešnej doby. Znovu, klobúk dolu pred autorkou - kniha sa čítala skoro sama.
Nejedná sa o žiadny svätý grál literatúry o výchove detí, hoci sa kniha snaží takto vyznieť. Nastavuje však zrkadlo a veľmi vysokú laťku rodičom, ktorí ju čítajú, kedže jedno často sa opakujúce motto je ísť deťom príkladom.
Najradšej by som dala 3,5 hviezdičky - kniha je omnoho lepšie napísaná a prezentovaná ako Krotitelia displejov. No znovu podprahové podsúvanie autorkiných názorov a neformálnosť textu (hoci tisíc krát lepšie než Krotitelia displejov) ma prehupli k nižšiemu hodnoteniu.
Napriek tomu by som však túto knihu bezproblémov odporučila väčšine rodičov - nie ako bibliu rodičovstva ale ako skvelý štartovací bod na tému alternatívneho náhľadu na výchovu.
Vychovať deti v dnešnej dobe je veľmi jednoduché stačí deťom nedať do rúk telefón, nenechať ich pozerať telku, spievať im a hrať na nejaký hudobný nástroj, čítať im knihy a hrať divadlo, starať sa o ich pohybové potreby ale nie v športových krúžkoch, budovať im charakter ktorý musíte najprv vybudovať sebe, neposkytovať sebe ani deťom pohodlie luxusu, poskytnúť im bezpečné prostredie kde budu môcť skúmať svet plný nebezpečenstva. Tieto ľahké životné zmeny zvládnete ľavou zadnou ak budete mat okolo sebe podobne rozmýšlajúcich ľudí, takže najlepšie by bolo presťahovať sa niekde do prírodnej komunity. Ak ste zlý rodič a nebudete ochotný ani malých zmien svojho života tak vám doma vyrastie depresívne dieťa, ktoré sa bude antisociálne a plné strachu.
Nemám zatiaľ prečítaných veľa kníh o výchove detí, takže neviem porovnať. Ale bez porovnávania mi prišla táto kniha fantastická. Jednak sa dobre čítala a jednak je plná mnohých praktických tipov pri výchove, ktoré dávajú hlavu a pätu. Teraz sa cítim dostatočne obrnená a pripravená pustiť sa do boja pri výchove malého krpca :-) Tak uvidíme v praxi. Ale nepochybujem o tom, že sa ku knihe budem veľmi často vraciať.