V básnickej novele Michala Talla ∆ sa celý svet stáva metaforou turbulentných ľúbostných vzťahov: počnúc evolúciou živočíšnych druhov až po zánik živých jazykov. Po kontrolovaných, chladne komentovaných emóciách z prvej knihy teda Michal Tallo prichádza s rezignáciou na odstup. Jeho jazyk už nie je tlmivým roztokom, ale materiálom, z ktorého svety povstávajú a následne sa pod jeho váhou rúcajú.
kráčali sme stáročia, kým sme prišli až sem. nikdy mi to neodpustíš. na nových fotografiách tvoja tvár už nikdy nebude vyzerať rovnako.
Michal Tallo (1993) je spisovateľ, prekladateľ a publicista. Vydal básnické zbierky Antimita (2016, Drewo a srd), Δ (2018, Drewo a srd) a Kniha tmy (2022, Literárna bašta). V roku 2024 mu vyšla prozaická kniha Všetko je v poriadku, všade je láska (Literárna bašta), za ktorú získal Cenu Nadácie Tatra banky za umenie. Organizačne spolupracuje s niekoľkými filmovými a literárnymi festivalmi, pôsobí ako koordinátor súťaže Básne SK/CZ, vo vydavateľstve BRAK spoluvedie a rediguje básnickú edíciu Lentikular. Jeho tvorba bola preložená do mnohých jazykov a publikovaná v niekoľkých zahraničných antológiách; ukrajinský preklad zbierky Antimita vyšiel v roku 2018 vo vydavateľstve Krok. V roku 2020 bol nominovaný na medzinárodnú Cenu Václava Buriana. Pravidelne moderuje autorské čítania, diskusie o súčasnej literatúre či filme a reláciu Rádia Devín Ars litera. Knižne mu tiež vyšli preklady Andrewa McMillana či Seána Hewitta.
Δ is for me a slightly worse book than the debut of Michal Tallo - Antimita. that being said, I still like it very much, it is fragile and delicate overall, but also boldly imaginative and outgoing. it is not a book built on one articulation point, one idea, topic, or feeling, rather a complex, thorough and deep painting of ones inner world (or soul, we may say). I really appreciate that I, as a reader, feel hurt just like the protagonist feels hurt at times - this is possible only if the author is able to channel emotions and thoughts to the receiver through words, and Tallo is able to do so. looking forward for the next book.
Pri pozornejšom čítaní z toho určite občas zavonia akýsi digi-cyberpunk, či aj akýsi pokus o štúdiu toxických vzťahov a ľudského odcudzenia no vo výsledku to pôsobí skôr ako otravná pretentious nuda, alebo skôr verbálny noise. Priznám sa bez mučenia, že takmer vôbec nesledujem súčasnú slovenskú poéziu, no ak je toto jej bežný zástupca tak asi nemám potrebu sa v tomto obore ďalej dovzdelávať. Do seba zahľadená intošina pre pár vybraných zasvätencov.
I takto je možné interpretovať deltu, štvrté písmeno gréckej abecedy v majuskule, ako chladný matematický symbol zmeny hodnoty v derivácii, ktorú definuje vzťah jednej premennej k inej od nej funkčne závislej. Celá recenzia