What do you think?
Rate this book
Dom 490
Príbeh, z ktorého tuhne krv v žilách!
Román v štýle filmov Amityville Horror, Paranormal Activity a kníh Žiarenie a Exorcista.
Ju trápi materstvo, on sa neúspešne borí s novým románom. No problémy, o akých sa im ani nesnívalo, ešte len prídu...
Spisovateľ Martin Lutziak sa s manželkou Zuzanou a dvoma malými deťmi presťahuje z rušnej Nitry do nenápadnej stredoslovenskej obce Kriváň. Manželom neprekáža, že v ich novom príbytku kedysi umreli štyria ľudia – z duchárskych historiek predsa dávno vyrástli. Sotva sa však do domu nasťahujú, začnú sa diať zvláštne veci. Prebúdzajú sa tiene minulosti, ktoré mali ostať navždy pochované.
A život mladej rodiny už nikdy viac nebude ako predtým...
Román v štýle filmov Amityville Horror, Paranormal Activity a kníh Žiarenie a Exorcista.
Ju trápi materstvo, on sa neúspešne borí s novým románom. No problémy, o akých sa im ani nesnívalo, ešte len prídu...
Spisovateľ Martin Lutziak sa s manželkou Zuzanou a dvoma malými deťmi presťahuje z rušnej Nitry do nenápadnej stredoslovenskej obce Kriváň. Manželom neprekáža, že v ich novom príbytku kedysi umreli štyria ľudia – z duchárskych historiek predsa dávno vyrástli. Sotva sa však do domu nasťahujú, začnú sa diať zvláštne veci. Prebúdzajú sa tiene minulosti, ktoré mali ostať navždy pochované.
A život mladej rodiny už nikdy viac nebude ako predtým...
- GenresHorror
224 pages, Paperback
First published November 10, 2018
About the author
Mark E. Pocha
32 books64 followersMark E. Pocha (*1981) prišiel na svet v Komárne. Po promóciách vystriedal niekoľko zamestnaní, až skončil ako Charles Manson československej literárnej scény.
Je autorom explicitných hororových poviedok, románov Krajina kanibalov (2016, Vydavateľstvo Hydra), Kontakt: Záhuba prichádza z nebies (2017, Vydavateľstvo Hydra), editor antológií (Kniha bolesti, Na hroby, Zombie apokalypsa) a dekadentný facebookový umelec.
S literárnou fantastikou autorsky intenzívnejšie koketuje od r. 2008, kedy sa jeho prvá poviedka umiestnila vo finále súťaže Ježíšku, já chci plamenomet. Nasledovali ďalšie a ďalšie poviedky, ktoré sa dostali do TOP 5 v každej významnejšej českej a slovenskej literárnej súťaži. Mnohé z textov boli uverejnené v antológiách a časopisoch ako PEVNOST či XB1.
Od r. 2015 viac nesúťaží, poviedky píše len sporadicky a venuje sa prednostne dlhším textovým útvarom. V roku 2016 ho slovenský Fandom nominoval na medzinárodnú cenu European science fiction society (Encouragement Award).
Viac na:
www.facebook.com/zahubaznebies
www.facebook.com/krajinakanibalov
www.nezvestni.sk
Je autorom explicitných hororových poviedok, románov Krajina kanibalov (2016, Vydavateľstvo Hydra), Kontakt: Záhuba prichádza z nebies (2017, Vydavateľstvo Hydra), editor antológií (Kniha bolesti, Na hroby, Zombie apokalypsa) a dekadentný facebookový umelec.
S literárnou fantastikou autorsky intenzívnejšie koketuje od r. 2008, kedy sa jeho prvá poviedka umiestnila vo finále súťaže Ježíšku, já chci plamenomet. Nasledovali ďalšie a ďalšie poviedky, ktoré sa dostali do TOP 5 v každej významnejšej českej a slovenskej literárnej súťaži. Mnohé z textov boli uverejnené v antológiách a časopisoch ako PEVNOST či XB1.
Od r. 2015 viac nesúťaží, poviedky píše len sporadicky a venuje sa prednostne dlhším textovým útvarom. V roku 2016 ho slovenský Fandom nominoval na medzinárodnú cenu European science fiction society (Encouragement Award).
Viac na:
www.facebook.com/zahubaznebies
www.facebook.com/krajinakanibalov
www.nezvestni.sk
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 21 of 21 reviews
June 7, 2019
Naozaj dobré čítanie psychologického trileru s nádychom hororu, pri ktorom občas až behali zimomriavky po tele, pretože autor vykreslil atmosféru a prostredie deja veľmi vierohodne. Postavy sú realistické a viem si až pridobre predstaviť, že takýto príbeh by sa s určitými obmenami naozaj mohol stať.
Viac v článku: https://my-fantasydream.delicate-flow...
Viac v článku: https://my-fantasydream.delicate-flow...
November 15, 2018
Nie som vôbec fanúšik "duchárin", ale o to viac ma Dom 490 príjemne prekvapil. Na rozdiel od karikovských trápnučkých a rádobychytrých zívačiek sa Mark neberie až tak vážne. Neustále na čitateľa pomrkáva, otvorene priznáva zdroje inšpirácie, neštíti sa fistingu a hlavne, HLAVNE, píše v podstate sociálnu drámu, v ktorej je tá nadprirodzená linka skoro až rušivá. Ideálna oddychovka do vlaku! A v ďalších knihách sa snáď dočkáme aj menej bezútešného konca bež štipky nádeje.
June 11, 2019
Keby som mohol dám snáď aj 3 a pol *. Finále bolo skvelé, E.Pocha vzbudil empatiu s hrdinmi a tak i napätie. To je niečo čo od neho čakám. avšak kniha aj tak posobý nedokončene, má problémy s tempom, je zbytočne prekombinovaná a štylistika miestami škrípe. Veľmi škrípe. Ako píšem, je to dobré ale posobí to nedorobene. Alebo skor ako prepis filmu, a takto nie vždy funguje. Vlastne hororvé pasáže až na finále nefungujú nikdy. Civilné sú dobré.
November 19, 2018
Moja prvá myšlienka bola: škoda.
Poukazovanie na diela, ktorými sa Mark inšpiroval, mňa osobne iritovalo. Aj keby sa nesnažil okato príbeh opierať o iné hororové diela, myslím, že mnohí by sme aj tak pochopili, odkiaľ vietor fúka. Oveľa viac ale z môjho pohľadu uškodili knihe chyby, ktoré sa v konečnej verzii nepodarilo vychytať (na môj vkus početné poprehadzované, duplikované slová vo vetách, predložky, spojky a pod.). Možno keby sa to celé ešte nechalo odležať, výsledok by bol o hviezdičku lepší. Azda by sa z románu vytratili aj zbytočné vysvetľovacie vety. Niekedy boli na mieste, niekedy ale kričali viac ako zopár otrepaných fráz. Ďalšia výčitka v skratke: občas výskyt takmer nemeckých viet (skoro na pol strany). Napriek tomu, že autor ma pustil do hláv postáv pomerne hlboko, pod kožu sa mi nedostali, myslím, že sa mi ich role zdali príliš stereotypné a konanie trochu predvídateľné (odhliadnuc od predlôh, nazvem ich barličkami), ale neviem, či je to práve týmto. Koniec povzdychu nad negatívami.
Musím autorovi uznať, že na niekoľkých miestach sa mu podarili aj pekné prirovnania či metafory, ktoré boli (aspoň pre mňa) neotrepané. Na slovenské pomery slušný ponor do psychológie postáv a jasne vytýčená línia príbehu. Pekné prelínanie rozvratu vzťahu a nevyhnutnej tragédie. Páčilo sa mi, že konanie hrdinov a ich nástup na scénu boli prevažne dobre premyslené. Autor vie stupňovať napätie a aj nútiť čitateľa obrátiť ďalšiu stránku. Záver pekne naberal na obrátkach, aj keď po dočítaní som mala pocit, že by si zaslúžil väčší rozsah, zdal sa mi skratkovitý a príliš odlišný od predošlého textu. Celkovo si myslím, že nejaké strany navyše by knihe neuškodili, práve naopak, možno by nahradili/eliminovali „barličky“.
Marka sledujem na sociálnej sieti a musím povedať, že jeho predošlé knihy ma neoslovili, ale Domu 490 som sa rozhodla dať šancu. A neľutujem. Myslím, že má potenciál napísať hodnotnú knihu aj bez barličiek, takú, ktorou sa odhodlá odhaliť svoje vnútro a ukáže čitateľom, ako preciťuje príbeh on. Že pôjde až na kosť. Jeho tvorbu budem sledovať.
Poukazovanie na diela, ktorými sa Mark inšpiroval, mňa osobne iritovalo. Aj keby sa nesnažil okato príbeh opierať o iné hororové diela, myslím, že mnohí by sme aj tak pochopili, odkiaľ vietor fúka. Oveľa viac ale z môjho pohľadu uškodili knihe chyby, ktoré sa v konečnej verzii nepodarilo vychytať (na môj vkus početné poprehadzované, duplikované slová vo vetách, predložky, spojky a pod.). Možno keby sa to celé ešte nechalo odležať, výsledok by bol o hviezdičku lepší. Azda by sa z románu vytratili aj zbytočné vysvetľovacie vety. Niekedy boli na mieste, niekedy ale kričali viac ako zopár otrepaných fráz. Ďalšia výčitka v skratke: občas výskyt takmer nemeckých viet (skoro na pol strany). Napriek tomu, že autor ma pustil do hláv postáv pomerne hlboko, pod kožu sa mi nedostali, myslím, že sa mi ich role zdali príliš stereotypné a konanie trochu predvídateľné (odhliadnuc od predlôh, nazvem ich barličkami), ale neviem, či je to práve týmto. Koniec povzdychu nad negatívami.
Musím autorovi uznať, že na niekoľkých miestach sa mu podarili aj pekné prirovnania či metafory, ktoré boli (aspoň pre mňa) neotrepané. Na slovenské pomery slušný ponor do psychológie postáv a jasne vytýčená línia príbehu. Pekné prelínanie rozvratu vzťahu a nevyhnutnej tragédie. Páčilo sa mi, že konanie hrdinov a ich nástup na scénu boli prevažne dobre premyslené. Autor vie stupňovať napätie a aj nútiť čitateľa obrátiť ďalšiu stránku. Záver pekne naberal na obrátkach, aj keď po dočítaní som mala pocit, že by si zaslúžil väčší rozsah, zdal sa mi skratkovitý a príliš odlišný od predošlého textu. Celkovo si myslím, že nejaké strany navyše by knihe neuškodili, práve naopak, možno by nahradili/eliminovali „barličky“.
Marka sledujem na sociálnej sieti a musím povedať, že jeho predošlé knihy ma neoslovili, ale Domu 490 som sa rozhodla dať šancu. A neľutujem. Myslím, že má potenciál napísať hodnotnú knihu aj bez barličiek, takú, ktorou sa odhodlá odhaliť svoje vnútro a ukáže čitateľom, ako preciťuje príbeh on. Že pôjde až na kosť. Jeho tvorbu budem sledovať.
November 14, 2018
Môžem smelo povedať, že Dom 490 zadupal do zeme jeho Dušičky...
Páčilo sa mi pomalé dávkovanie napätia a to ako roidne v dome začne postupne preskakovať. Ja mám radššj komeronejšie duchariny, než všade prítomne jump-scary momenty. I keď ak sú vodne vsunuté, neohrdnem.
Tak či tak, som s knihou spokojný. Teda nájde sa pár múch, ako napríklad až očividné inšpiračné zdroje v knihe, divný prológ, no verím, že Markova tvorba od tohto momentu bude lepšia a lepšia.
Páčilo sa mi pomalé dávkovanie napätia a to ako roidne v dome začne postupne preskakovať. Ja mám radššj komeronejšie duchariny, než všade prítomne jump-scary momenty. I keď ak sú vodne vsunuté, neohrdnem.
Tak či tak, som s knihou spokojný. Teda nájde sa pár múch, ako napríklad až očividné inšpiračné zdroje v knihe, divný prológ, no verím, že Markova tvorba od tohto momentu bude lepšia a lepšia.
November 12, 2018
Klobúk dolu keď som sa prvý krát dozvedel že Mark E. Pocha ide napísať román bez mimozemšťanov potokov krvi a za vagón znásilnení bol som mierne prekvapení ale tu ukázal že je autor vyzretý ako dobré víno a kľudne môže osloviť aj čitateľa tzv. mainstreamovej literatúry. Proste totok je kniha pre každého nie len pre nás Markových fanúšikov
November 9, 2018
Sľuby sa naplnili: Dom 490 je výborná duchárska/hororová oddychovka aj pre náročnejšieho čitateľa (mám prečítané skoro všetko od Stephena Kinga). Super postavy, pomalší rozbeh, niekoľko dejových línií a šokujúce finále. Naozaj TOP slovenská záhada a TOP slovenský horor!
Viac v mojej recenzii tu: https://frantoveknihy.webnode.sk/l/do...
Viac v mojej recenzii tu: https://frantoveknihy.webnode.sk/l/do...
February 25, 2019
Tak dej nebol nijak originalny, ale o to tu asi nešlo 😁. Čo sa mi ale veľmi páčilo, bola psychológia postáv. Skvelé vykreslenie postupného šialenstva, ktoré sa zmocňovalo Zuzany, pridalo na mojom hodnotení. Celkovo to bolo viac než dobré 😉. Jedna vec ma ale vytáčala...všetky tie sprosté slová 😐. Myslím, že by to šlo aj bez tých vulgarizmov. Resp. zvoliť niečo "miernejšie" 🤣🤣.
November 21, 2018
Hneď na úvod musím konštatovať, že v poradí štvrtá kniha slovenského autora hororových príbehov Marka E.Pochu je iná, než jeho predchádzajúce tri diela. Odhliadnuc od samotného príbehu, kedy sa autor tentoraz upriamil na „duchárinu“, dosť zatiahol brzdu a značne sa vyvaroval príliš explicitnej a zvrátenej brutalite, hraničiacej až s úchylnosťou. To však neznamená, že sa tomuto pre neho výraznému prvku vyhol. Pozornosť ale pri písaní románu DOM 490 zameral na niečo iné, a to je sociálna dráma, ktorej, odvážim sa povedať, iba sekunduje duchárska zápletka. A vlastne aj jej vyvrcholenie.
Príbeh sa rozbieha pozvoľna. Autor nám v knihe predstavuje mladú rodinu Lutziakových. Rodičia sa so svojimi dvoma dcérami po značných peripetiách presťahujú z Nitry do stredoslovenskej obce Kriváň, kde kúpia starý dom „za prekvapivo výhodnú cenu“. Už od začiatku sa E.Pocha púšťa do otvorenej hry a vťahuje čitateľa hlbšie do rodinných i medziľudských vzťahov. Psychológiu i charaktery postáv hlavných protagonistov vykresľuje nadmieru reálne a príznačne. Majú svoju osobnosť, žijú, milujú sa i nenávidia. Pre deti by položili svoje životy, na druhej strane by ich bez mihnutia oka pozabíjali. Celé súžitie partnerov Lutziakových je tak skutočne a verne opísané, až z toho mrazí. A to zatiaľ na scénu nevstúpili paranormálne javy. Atmosféra v rodine je vykreslená ukážkovo a s mnohými situáciami som sa absolútne stotožnil a pripadali mi „veľmi známe“. Možnože aj preto, že podobné pomery i okolnosti sa mohli odohrať v drvivej väčšine slovenských domácností. A v dvoch, troch rodinách v Mozambiku.
DOM 490 má však viacero dejových línií, čo román výrazne obohacuje a necháva čitateľa v strehu. Ani na chvíľu som sa nepristihol pri tom, že by som sa nudil, alebo som mal nutkanie knihu odložiť. Práve naopak. Držala ma svojím odsýpajúcim tempom až do konca. Autor dokázal postupne dávkovať napätie ako v rodine, tak i v rámci paranormálnych javov. Buduje temnú až mrazivú atmosféru a pomaly pridáva hrôzu stránku po stránke. Tu by som sa ale pozastavil; Mark sa otvorene priznáva k inšpiráciám i konkrétnym dielam. Odkazy na filmy Amityville Horror (i jeho remake 3:15 zomrieš!), Paranormal Acitivity, Žiarenie, či Exorcista sú v knihe viac než očividné, dokonca sa dotýkajú konkrétnych situácií. Ibaže v podaní E.Pochu a v slovenských reáliách pôsobia akosi odlišne, prirodzenejšie. Azda osobnejšie?
Autor ťahá a mieša dejové línie s ľahkosťou a prehľadom, až som sa dostal k priam šokujúcemu finále. Priznám sa, čakal som o trochu iný zvrat, odlišnú elimináciu protagonistov, ibaže E.Pocha ma dokázal prekvapiť. A to je dobre!
Autorov štýl sa mi páči už od jeho prvého románu, voči tomuto nemám najmenšiu výhradu. Lenže jediné, čo ma počas čítania tejto knihy máličko vyrušovalo, boli všetky tie vety, resp. akési dodatky či vysvetlenia, v zátvorkách. Tu by sa oplatilo skôr ubrať, vskutku toho bolo veľa.
Na druhej strane, z celej knihy cítiť veľký nadhľad, občas malú dávku irónie.
DOM 490 je ďalšia Markova kniha, ktorá ma nesklamala. Nedá mi, aby som knihu ohodnotil a zaradil medzi to najlepšie, čo tu vyšlo v rámci žánru. Preto, ak máte radi romány s gradujúcim napätím, nie je vám cudzia ani drsná zvrátenosť, ale hlavne radi sa ponoríte do psychologickej drámy, siahnuť po knihe DOM 490 by ste mali čo najrýchlejšie.
Príbeh sa rozbieha pozvoľna. Autor nám v knihe predstavuje mladú rodinu Lutziakových. Rodičia sa so svojimi dvoma dcérami po značných peripetiách presťahujú z Nitry do stredoslovenskej obce Kriváň, kde kúpia starý dom „za prekvapivo výhodnú cenu“. Už od začiatku sa E.Pocha púšťa do otvorenej hry a vťahuje čitateľa hlbšie do rodinných i medziľudských vzťahov. Psychológiu i charaktery postáv hlavných protagonistov vykresľuje nadmieru reálne a príznačne. Majú svoju osobnosť, žijú, milujú sa i nenávidia. Pre deti by položili svoje životy, na druhej strane by ich bez mihnutia oka pozabíjali. Celé súžitie partnerov Lutziakových je tak skutočne a verne opísané, až z toho mrazí. A to zatiaľ na scénu nevstúpili paranormálne javy. Atmosféra v rodine je vykreslená ukážkovo a s mnohými situáciami som sa absolútne stotožnil a pripadali mi „veľmi známe“. Možnože aj preto, že podobné pomery i okolnosti sa mohli odohrať v drvivej väčšine slovenských domácností. A v dvoch, troch rodinách v Mozambiku.
DOM 490 má však viacero dejových línií, čo román výrazne obohacuje a necháva čitateľa v strehu. Ani na chvíľu som sa nepristihol pri tom, že by som sa nudil, alebo som mal nutkanie knihu odložiť. Práve naopak. Držala ma svojím odsýpajúcim tempom až do konca. Autor dokázal postupne dávkovať napätie ako v rodine, tak i v rámci paranormálnych javov. Buduje temnú až mrazivú atmosféru a pomaly pridáva hrôzu stránku po stránke. Tu by som sa ale pozastavil; Mark sa otvorene priznáva k inšpiráciám i konkrétnym dielam. Odkazy na filmy Amityville Horror (i jeho remake 3:15 zomrieš!), Paranormal Acitivity, Žiarenie, či Exorcista sú v knihe viac než očividné, dokonca sa dotýkajú konkrétnych situácií. Ibaže v podaní E.Pochu a v slovenských reáliách pôsobia akosi odlišne, prirodzenejšie. Azda osobnejšie?
Autor ťahá a mieša dejové línie s ľahkosťou a prehľadom, až som sa dostal k priam šokujúcemu finále. Priznám sa, čakal som o trochu iný zvrat, odlišnú elimináciu protagonistov, ibaže E.Pocha ma dokázal prekvapiť. A to je dobre!
Autorov štýl sa mi páči už od jeho prvého románu, voči tomuto nemám najmenšiu výhradu. Lenže jediné, čo ma počas čítania tejto knihy máličko vyrušovalo, boli všetky tie vety, resp. akési dodatky či vysvetlenia, v zátvorkách. Tu by sa oplatilo skôr ubrať, vskutku toho bolo veľa.
Na druhej strane, z celej knihy cítiť veľký nadhľad, občas malú dávku irónie.
DOM 490 je ďalšia Markova kniha, ktorá ma nesklamala. Nedá mi, aby som knihu ohodnotil a zaradil medzi to najlepšie, čo tu vyšlo v rámci žánru. Preto, ak máte radi romány s gradujúcim napätím, nie je vám cudzia ani drsná zvrátenosť, ale hlavne radi sa ponoríte do psychologickej drámy, siahnuť po knihe DOM 490 by ste mali čo najrýchlejšie.
February 19, 2019
Tento román sa výrazne neodlišuje od E. Pochovej predchádzajúcej tvorby, ktorá takisto otvorene imituje kultové diela filmového a knižného priemyslu. Celá recenzia
July 22, 2019
Jednalo sa o druhú knihu od Marka E. Pochu, ktorú som prečítal (prvou bolo Na dušičky zomrieš) a musím povedať, že podľa mňa sa jedná o knihu lepšiu. Nevyhla sa však niektorým problémom, ktoré mi trošku kazili dojem aj u Dušičiek.
Dom 490 je priam "karikovsky" založený na reálnom podklade. Zatiaľ čo v Trhline sú to tajomné zmiznutia v pohorí Tribeč, u Marka sa jedná o strašidelný dom v obci Kriváň, ktorý dohladateľne existuje a sú s ním spojené množstvá legiend.
Opäť, ako aj u Dušičiek, si Mark výrazne pomohol u už existujúcich klasických filmových hororov, často prebral celé scénky, ale nejedná sa o scénu-po-scéne prepis Halloweenu (+ prípadne aj Carrie a Piatku 13.) ako u Dušičiek. Navyše sa inšpiroval pri tejto knihe oveľa väčším množstvom hororov, osobne som tam okrem úplne okatých Shining, Paranormal Activity, Amityville a Exorcistu našiel aj Rosemary's Baby, Grave Encounters, Grudge, Kruh a Silent Hill. Možno tam bolo aj niečo ďalšie, ale už si nespomeniem, nabudúce si budem asi pri čítaní kníh písať rovno poznámky :) Budem rád, v prípade že si Mark túto recenziu prečíta, aby mi dal vedieť, či som hľadal správne, alebo som si niektoré vplyvy len domyslel. Týmto mu mávam, si super!
Zároveň mi však vadí jedna vec. Mark akoby niekedy nevedel kedy prestať a silí scény do takých absurdných rozmerov, kedy už prekročia istú hranicu desivosti a začnú byť až komické. Ako príklad uvádzam scénu hneď zo začiatku knihy, kedy sa prízračné dievča zjavuje bezdomovcovi. Menej je niekedy určite viac.
Ďalej mi, ako aj v Dušičkách, vadí niekedy zbytočná vulgárnosť a sexuálne scény. Jasné, do dobrého hororu istotne patria, ale opäť akoby autor niekedy nevedel odhadnúť hranicu vkusu a hnal to až do sfér, kedy človeku ostane tak trošku trápno. Je to jeho štýl, rád šokuje, to mu neberiem, len niekedy to vychádza a niekedy je to zbytočné a cez čiaru (napr. sex scéna v IX. kapitole alebo str. 128 hneď hore)
Ale aby sme aj chválili, pretože ja začínam mať Marka vážne rád a cítim sa až blbo, koľko výhrad k jeho knihám mám - Dom 490 funguje a číta sa na jeden dúšok. Je to navyše určite prepracovanejší príbeh ako priamočiare Dušičky. Beznádej hlavného hrdinu a stupňujúce sa partnerské problémy sú vykreslené uveriteľne, čo dodáva hororu tú potrebnú hĺbku, to vďaka čomu sa vieme s hrdinami stotožniť a držať im palce, aby nám nebolo úplne ukradnuté či, kedy a ako umrú. Postupné stupňovanie napätia funguje taktiež nadmieru dobre a ku koncu knihy som doslova hltal stránku za stránkou, netrpezlivo čakajúc nato, ako príbeh dopadne. A opäť sa zopakujem, to je pri paperbackovom, tak trošku béčkovom (čo nie je urážka!!!) horore zrejme presne to, kvôli čomu ste po ňom siahli.
Takže, aby som to zhrnul, osobne vidím medzi týmito dvoma knižkami pokrok. Síce nie obrovský, ale Dom 490 je komplexnejší, napínavejší a rozhodne mrazivejší príbeh ako Na dušičky zomrieš, ktorý sa síce nevyhol (zrejme to už tak môžem nazvať) typickým "epochovským" chybám, ale to v konečnom dôsledku vôbec nevadí. Kupujte a čítajte, stojí to zato.
P.S.: Fakt sa veľmi teším na nejaký najbližší con, kde chcem s Markom prehodiť pár slov. Môžem sa tešiť? :)
Dom 490 je priam "karikovsky" založený na reálnom podklade. Zatiaľ čo v Trhline sú to tajomné zmiznutia v pohorí Tribeč, u Marka sa jedná o strašidelný dom v obci Kriváň, ktorý dohladateľne existuje a sú s ním spojené množstvá legiend.
Opäť, ako aj u Dušičiek, si Mark výrazne pomohol u už existujúcich klasických filmových hororov, často prebral celé scénky, ale nejedná sa o scénu-po-scéne prepis Halloweenu (+ prípadne aj Carrie a Piatku 13.) ako u Dušičiek. Navyše sa inšpiroval pri tejto knihe oveľa väčším množstvom hororov, osobne som tam okrem úplne okatých Shining, Paranormal Activity, Amityville a Exorcistu našiel aj Rosemary's Baby, Grave Encounters, Grudge, Kruh a Silent Hill. Možno tam bolo aj niečo ďalšie, ale už si nespomeniem, nabudúce si budem asi pri čítaní kníh písať rovno poznámky :) Budem rád, v prípade že si Mark túto recenziu prečíta, aby mi dal vedieť, či som hľadal správne, alebo som si niektoré vplyvy len domyslel. Týmto mu mávam, si super!
Zároveň mi však vadí jedna vec. Mark akoby niekedy nevedel kedy prestať a silí scény do takých absurdných rozmerov, kedy už prekročia istú hranicu desivosti a začnú byť až komické. Ako príklad uvádzam scénu hneď zo začiatku knihy, kedy sa prízračné dievča zjavuje bezdomovcovi. Menej je niekedy určite viac.
Ďalej mi, ako aj v Dušičkách, vadí niekedy zbytočná vulgárnosť a sexuálne scény. Jasné, do dobrého hororu istotne patria, ale opäť akoby autor niekedy nevedel odhadnúť hranicu vkusu a hnal to až do sfér, kedy človeku ostane tak trošku trápno. Je to jeho štýl, rád šokuje, to mu neberiem, len niekedy to vychádza a niekedy je to zbytočné a cez čiaru (napr. sex scéna v IX. kapitole alebo str. 128 hneď hore)
Ale aby sme aj chválili, pretože ja začínam mať Marka vážne rád a cítim sa až blbo, koľko výhrad k jeho knihám mám - Dom 490 funguje a číta sa na jeden dúšok. Je to navyše určite prepracovanejší príbeh ako priamočiare Dušičky. Beznádej hlavného hrdinu a stupňujúce sa partnerské problémy sú vykreslené uveriteľne, čo dodáva hororu tú potrebnú hĺbku, to vďaka čomu sa vieme s hrdinami stotožniť a držať im palce, aby nám nebolo úplne ukradnuté či, kedy a ako umrú. Postupné stupňovanie napätia funguje taktiež nadmieru dobre a ku koncu knihy som doslova hltal stránku za stránkou, netrpezlivo čakajúc nato, ako príbeh dopadne. A opäť sa zopakujem, to je pri paperbackovom, tak trošku béčkovom (čo nie je urážka!!!) horore zrejme presne to, kvôli čomu ste po ňom siahli.
Takže, aby som to zhrnul, osobne vidím medzi týmito dvoma knižkami pokrok. Síce nie obrovský, ale Dom 490 je komplexnejší, napínavejší a rozhodne mrazivejší príbeh ako Na dušičky zomrieš, ktorý sa síce nevyhol (zrejme to už tak môžem nazvať) typickým "epochovským" chybám, ale to v konečnom dôsledku vôbec nevadí. Kupujte a čítajte, stojí to zato.
P.S.: Fakt sa veľmi teším na nejaký najbližší con, kde chcem s Markom prehodiť pár slov. Môžem sa tešiť? :)
February 22, 2019
Druhe miesto v rebricku Fantasy - v tomto pripade horor - kniha roka 2018, takze svojich fanusikov ocividne ma. Ale to aj Trhlina...
Citalo sa to lahko. Casti, kedy autor pise o beznom zivote ("socialna drama") su dobre citanie. Tiez sa priklanam k nazoru, ktory tu uz niekde vyssie/nizsie spomina Tomas - ked autor zacne pisat horor, tak ma to uz zacina iritovat a mozno je aj skoda, ze pise horor. Ano ja viem, horor som predsa chcel, ale tato kniha nim nie je. Je to zlepenina vsetkych tych dobrych hororov, ktora sa navyse explicitne priznava k svojim predloham. Nie je to ani len B-ckova literatura, jednoducho toto nie je novy pribeh. Povedal by som, ze radsej si precitajte tie knihy, z ktorych tato cerpala.
Ale stale, je to hororova kniha roka a ocividne svojich fanusikov ma, tak skuste. Ak sa nebojite.
Citalo sa to lahko. Casti, kedy autor pise o beznom zivote ("socialna drama") su dobre citanie. Tiez sa priklanam k nazoru, ktory tu uz niekde vyssie/nizsie spomina Tomas - ked autor zacne pisat horor, tak ma to uz zacina iritovat a mozno je aj skoda, ze pise horor. Ano ja viem, horor som predsa chcel, ale tato kniha nim nie je. Je to zlepenina vsetkych tych dobrych hororov, ktora sa navyse explicitne priznava k svojim predloham. Nie je to ani len B-ckova literatura, jednoducho toto nie je novy pribeh. Povedal by som, ze radsej si precitajte tie knihy, z ktorych tato cerpala.
Ale stale, je to hororova kniha roka a ocividne svojich fanusikov ma, tak skuste. Ak sa nebojite.
May 13, 2019
Pochovi to píše dobre. Dokonca až tak dobre, že sa miestami človek čuduje, prečo si musí tak často vypomáhať notoricky známymi obrazmi a scénami zo žánrovo spriaznených kníh a filmov. Niet sa potom čo diviť, keď mu to množstvo klišé občas prekypí a netrafí napríklad dátum Valpurginej noci alebo si vymyslí kalich na "prvé" sväté prijímanie. Našťastie sú to chyby krásy v úvode knihy, ktorý inak celkovo pôsobí akoby bol napísaný dávno pred zrodom samotného konceptu, a potom to už odsýpa plynule a prirodzene. Osviežujúco pôsobia aj flashbacky do minulosti Domu. V závere mierne vyrušuje pridlhé vysvetľovanie, ktoré je následne znásobené ešte dodatočnými vysvetľujúcimi poznámkami autora, ale inak kniha zanecháva dobrý dojem. Rád si od Marka prečítam niečo ďalšie, dúfajúc, že naberie odvahy vydať sa aj po menej vychodených cestičkách.
July 4, 2020
Propojení letité strašidelné povídačky o skutečném domě v Kriváni s námětem hororu Amityville? Naprosto to funguje! Vůbec mi nevadilo, že některé výjevy byly jak vystřižené z dávno existujících hororů. Nevadilo ani to, že motiv tajemného puzzle během příběhu vyšuměl (autor na něj zapomněl nebo nevěděl, co s ním?) a pak to honem honem okomentoval v dovětku na konci, aby se neřeklo.
Navíc... na začátku jsem se ale totálně v příběhu o krizi mezi manželi nacházela - ty pocity, ta slova, jako bych se slyšela...
Navíc... na začátku jsem se ale totálně v příběhu o krizi mezi manželi nacházela - ty pocity, ta slova, jako bych se slyšela...
May 26, 2021
Tento príbeh je pevne zakliesnený v kategórií B. Je to ufúľané, je to studené, je to desivé, je to prehnané, je to miesta až smiešne, ale to nevadí. Takáto literatúra nám na Slovensku doposiaľ chýbala a verím že miesto pre pár kúskov sa tu nájde. Nie je to super extra špica, ešte je určite čo zlepšovať, ale nie je to ani strata papiera. Ak máte radi horor, napätie, zúfalstvo a temné príbehy určite môžete po tejto knihe siahnuť. Súhlasím s názorom niektorých ostatných recenzentov že kniha vyniká v zúfalstve a dráme a hororové momenty sú na nej práve to slabšie.
May 5, 2023
Knihu som čítala ešte minulý rok. Prvé dve kapitoly boli dosť nezáživné (aspoň pre mňa) potom sa to rozbehlo keď ukázali rodinu. Nebolo to zlé. Bolo to určite napísane na ten typický hororový štýl. Ale ako to bolo tu už napísane v komentároch ten je už dosť známy. Nejaké pasáže boli drsné (ale od hororu s touto tematikou sa to dalo čakať). Koniec bol dobrý ale trocha som mala pocit, že ešte niečo po ňom tam malo byť. Kto ma rád horory odporúčam aby si vytvoril vlastný názor.
June 17, 2019
Ideálne čítanie na horúci letný deň, keď potrebujete trochu schladiť. Atmosféra bola naozaj mrazivá. Tempo bolo (našťastie) v druhej polovici svižnejšie, miestami mi totiž kniha pripadala, že ani nevie čím chce byť (hororom, thrilerom, psychologickou esejou na tému manželských problémov?).
April 10, 2019
Taky nechutný hororik :)
January 10, 2026
Skoda toho konca akoby narychlo, ale v tomto pripade aj cesta je ciel, menej je viac, atd atd. Ok moze byt.
May 11, 2022
Recenziu pre Fandom.sk napísal Ján Blažovský:
Kniha má pomerne svižnú dynamiku deja, gradácia napätia a strašidelné scény sú napísané zručne. „Nehrá“ tu ani príliš veľa postáv a keďže nemajú žiadnu osobitnú psychológiu, nie je vám až tak ľúto, keď sa s nimi začnú diať hrozné veci. Ak sa od knihy očakáva len zábavná úloha, tak všetko funguje celkom spoľahlivo. Ale tí, ktorí čítajú a pozerajú horor častejšie, si čoskoro všimnú viaceré nedostatky, ktoré by autor mohol odstrániť. V prvom rade je to určitá prvoplánovosť a repetitívnosť....
Celú recenziu od Jána Blažovského nájdete na Fandom.sk: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia...
Ešte jednu recenziu pre Fandom.sk napísala Ena:
Je veľkou škodou, že autor opakovane využíva charakteristické prvky z iných hororov, podľa ktorých konkrétne kopírované dielo ľahko identifikujete. Samotný príbeh románu je vážny, no keď sa už po niekoľkýkrát objaví na scéne časový údaj 3:15 či bledé dievča s dlhými čiernymi vlasmi, začnete sa na týchto miestach namiesto strachu usmievať, pretože také tu už bolo. Kritici E. Pochovi často vyčítajú, že jeho knihy obsahujú scény, ktoré sú prepisom niektorého z filmových hororov v slovenských reáliách. Ja sa k nim pridávam. Škoda, že Mark E. Pocha nedotvoril príbeh podľa seba – niečím svojráznym, originálnym...
Celú recenziu od Eny nájdete na Fandom.sk https://www.fandom.sk/clanok/recenzia...
Kniha má pomerne svižnú dynamiku deja, gradácia napätia a strašidelné scény sú napísané zručne. „Nehrá“ tu ani príliš veľa postáv a keďže nemajú žiadnu osobitnú psychológiu, nie je vám až tak ľúto, keď sa s nimi začnú diať hrozné veci. Ak sa od knihy očakáva len zábavná úloha, tak všetko funguje celkom spoľahlivo. Ale tí, ktorí čítajú a pozerajú horor častejšie, si čoskoro všimnú viaceré nedostatky, ktoré by autor mohol odstrániť. V prvom rade je to určitá prvoplánovosť a repetitívnosť....
Celú recenziu od Jána Blažovského nájdete na Fandom.sk: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia...
Ešte jednu recenziu pre Fandom.sk napísala Ena:
Je veľkou škodou, že autor opakovane využíva charakteristické prvky z iných hororov, podľa ktorých konkrétne kopírované dielo ľahko identifikujete. Samotný príbeh románu je vážny, no keď sa už po niekoľkýkrát objaví na scéne časový údaj 3:15 či bledé dievča s dlhými čiernymi vlasmi, začnete sa na týchto miestach namiesto strachu usmievať, pretože také tu už bolo. Kritici E. Pochovi často vyčítajú, že jeho knihy obsahujú scény, ktoré sú prepisom niektorého z filmových hororov v slovenských reáliách. Ja sa k nim pridávam. Škoda, že Mark E. Pocha nedotvoril príbeh podľa seba – niečím svojráznym, originálnym...
Celú recenziu od Eny nájdete na Fandom.sk https://www.fandom.sk/clanok/recenzia...
June 7, 2025
Horor a strašidelný dom – táto téma bola spracovaná nespočetnekrát, takmer každým hororovým autorom. Pre mňa to bola druhá kniha od Epochu a rozhodne neľutujem, že som po nej siahla. Páči sa mi jeho surový, neuhladený štýl písania, ktorý dáva príbehu drsnosť a autenticitu.
Nebudem riešiť či je kniha podobná Kingovej Osvieteniu alebo Domu hrôzy v Amityville. Epocha sa s týmto námetom pohral po svojom, a to sa mu vydarilo. Záver mi sadol, bol pre mňa uspokojivý, a to mi ku čitateľskému šťastiu bohato stačí.
Užila som si to a odporúčam každému hororovému nadšencovi, ktorý má rád príbehy s temnou atmosférou a silným zakončením.
Nebudem riešiť či je kniha podobná Kingovej Osvieteniu alebo Domu hrôzy v Amityville. Epocha sa s týmto námetom pohral po svojom, a to sa mu vydarilo. Záver mi sadol, bol pre mňa uspokojivý, a to mi ku čitateľskému šťastiu bohato stačí.
Užila som si to a odporúčam každému hororovému nadšencovi, ktorý má rád príbehy s temnou atmosférou a silným zakončením.
Displaying 1 - 21 of 21 reviews