Július Satinský bol vášnivým pisateľom listov. Korešpondoval si počas svojho života so slávnymi osobnosťami kultúrneho života, širokou rodinou aj s deťmi svojich známych. V 60. rokoch 20. storočia jeho švagrovia emigrovali zo Slovenska. Julo sa rozhodol udržiavať rodinné vzťahy pomocou vlastnoručne vyrábaného časopisu - Gundžovníka. Gundžovníky vyrábal poctivo od roku 1967 do roku 1984. Dochovalo sa 87 čísel. Chýba len prvý ročník, 1967. Časopisy majú kronikársky rozmer, informujú o dianí v Bratislave a v Československu. Zrkadlí sa v nich história jednej rodiny a jednej krajiny počas normalizácie opísaná originálnym pohľadom pozorovateľa z Dunajskej ulice, kde sa aj v týchto časoch zachoval ostrovček slobody. Julo texty písal na stroji a ručne ich ilustroval. Vychádzali v dvoch exemplároch, jeden smeroval do Ameriky, druhý do Švajčiarska. Po 50 rokoch sa Gundžovníky vynárajú zo Satinského pozostalosti vďaka editorskej práci dcéry Lucie Molnár Satinskej.
Džentlmen v Bratislave. Alebo interesantný pohľad na život rovnejších "horných desaťtisíc" v normalizačnom socializme. Ale slepá závisť bokom, toto je veľmi príjemné a pohodové čítanie. Ako extrémny introvert, ba až mizantrop nekonečne obdivujem ako mal Satinský rád ľudí, vrátane svojich príbuzných, a to aj vyženetých. Rovnako dôležitý a zaujímavý je pre neho príbeh s Dačou Turzonovovou v hlavnej úlohe, ako aj s tetou Manci z Trnavy. O obidvoch dokáže napísať pútavo, zábavne a s láskou. Vôbec pri stavaní príbehov by sa mohli od neho učiť mnohí novinári, obyčajné, každodenné príbehy vie podať tak, že je z toho dobrodružná alebo zábavná historka. Pre mňa, ako bratislavčanku narodenú v období Gundžovníkov, bolo extrémne zaujímavé sledovať aj ako sa menilo mesto v tomto čase, často sa píše o nových stavbách alebo zániku starých, napríklad sa staval Prior, Nový most alebo otvorili Starú sladovňu. Krčmy a reštaurácie sú samostatná zaujímavá kapitola, dokonca by som ocenila ako prílohu mapu mesta s vtedajšími názvami ulíc a vyznačenými spomenutými podnikmi, o niektorých netuším, kde sa mohli nachádzať. Veľmi príjemne strávených pár večerov v dobrej a zábavnej spoločnosti.
Pohodove vianocne citanie a nahlad do bratislavskej lepsej rodiny. Az ma premkla nostalgia a chcela by som prezit aspon tyzden na Dunajskej. Miestami extremne vtipne opisane banality, presne podla mojho gusta. Najprv ma prekvapilo, ze tam Satinsky pise nekrology takym mladym ludom okolo neho, ale potom mi doslo, preco. Lebo kazdy pil ako duha a musel mat skolabovany organizmus uz v styridsiatke
Tak ako bol p. Julo Satinský nezabudnuteľným a neopakovateľným zjavom môjho života, tak je originálny aj nápad s časopisom. V dnešnom zrýchlenom svete si nepíšeme už ani listy (dokonca ani tie mailové), ale pamätám si, že som ich zvykla písať niekoľko dní. Rozvetvená rodina a priatelia roztrúsení po celom svete? Deň má len 24 hodín a rok len 365 dní! Milujem dejiny (a hlavne obraz života v nich), staré domy, staré mestá s atmosférou, nepohrdnem klebetami a najviac ma teší, keď sa mi objasnia súvislosti. A ticho závidím tú rodinnú súdržnosť a lásku a šťastné medziľudské vzťahy, ktoré sa vinú celou knihou ako nevypovedaná nosná téma.
Zaujimavy experiment, ako by mohla vyzerat autobiografia oprostena od vsetkych klasickych obsahov (kariera, zivotne ciele), keby pozostavala iba zo znosky banalit a rodinnych pribehov svojho okolia. Anti-biografia.
Funguje to - pribehy bratislavskych postaviciek a ochlastov vyvolavaju zvlastnu nostalgiu. Satinskeho vztahy s rodinnymi prislusnikmi su intenzivne, pravdive a niekedy prezradzaju az privela o jeho vlastnom zivote. Ked sa to tak vezme, iny typ biografie je vlastne klamstvo. Je to skvela kniha.
"Hovorí sa, že nie len ľudia, ale aj knihy majú svoj život." Július Satinský ... Gundžovníky sú zbierka rodinného časopisu (ako autor vraví klebetníku), ktorý Julo posielal svojim švagrom do zahraničia po ich emigrácii (Švajčiarsko, USA, Anglicko). Krátke správy a zábavné "prúpovídky" z rodinného aj kultúrneho života, ktoré písal neuveriteľných 16 rokov! Satinský mal nepochybne spisovateľský talent a z mnohých obyčajných príbehov sa v jeho podaní stávajú komédie a veselohry. Dokonca aj udalosti smutné ako napríklad úmrtia dokázal autor podať s jemnocitom a ľahkosťou. Zbierka je obsiahla (730 strán), ľahká na čítanie a s originálnymi ilustráciami. Ako čitateľ som sa však občas prichytil, že už prebieham niektoré "klebety" len tak na pol oka. ... Aj napriek tomu Gundžovníky stoja za to! Možno aj ako inšpirácia ako písať rodinnú kroniku.
Zaujímavé príbehy zo života cca od okupácie Československa skrz normalizáciu. Chvíľu je to zaujímavé ale časom dosť repetitívne. Namiesto vydania kompletných listov by som prijal schopného editora, ktorý by odtiaľ vybral Best of a pridal aj dobový kontext, keďže mená, miesta a udalosti mi občas uchádzali, pretože sú veľmi závislé na znalosti Satisnkého, a ja teda o ňom veľa neviem. Takto som skončil v cca polovici a nemám motiváciu pokračovať.
Ťažké je recenzovať rodinné reportáže, ktoré sa reálne stali. Kniha je uceleným dielom o živote bratislavskej bohémy v časoch normalizácie a kúsok pred nimi. Je krásne spracovaná, no pre mňa bol druhý diel trochu ťažkopádny. Najviac som si užila autorove opisy osobností, ktoré človek pozná z učebníc, kde sú často heroizované a tu o nich podáva pekný (a azda realistickejší) obraz.