Pre jedných charizmatický rečník a apoštol prvého slovenského štátu v dejinách, pre druhých fašista, Hitlerova pravá ruka na Slovensku a architekt holokaustu slovenských Židov. Dá sa vôbec na Alexandra Macha, bývalého ministra vnútra, podpredsedu vlády, hlavného veliteľa Hlinkovej gardy a šéfa Úradu propagandy ľudáckeho režimu, pozrieť z viacerých uhlov pohľadu, alebo je pre súčasnú slovenskú spoločnosť výlučne pozitívnou alebo výlučne negatívnou metaforou ako donekonečna diskutovaný Jozef Tiso? Životopis od historika Antona Hruboňa, vychádzajúci z dlhoročného výskumu v slovenských, českých a nemeckých archívoch, sa pokúša predstaviť hlavného protagonistu knihy v celej šírke jeho dynamicky sa vyvíjajúcej osobnosti. Machov príbeh v piatich kapitolách zachytáva spletité osudy človeka a politika, ktoré akoby v kocke zhŕňali príbeh celej slovenskej spoločnosti v 20. storočí: zhmotňuje úsilie o vlastnú spoločenskú a národnú emancipáciu, pozitívnu i ničivú tvár nacionalizmu, zapálený entuziazmus za ideál, ale aj hrubé previnenie sa voči základným princípom kresťanskej a ľudskej morálky.
Historian at the Faculty of Political Science and International Relations, Matej Bel University in Banská Bystrica (Slovakia). In his research he focuses on historical and contemporary varieties of fascism, political radicalism, nationalism and war studies with special focus on Slovakia, Czechoslovakia, and Central Europe. An author of 13 books, more than 80 journal articles and conference proceedings (published in Slovakia, Czech Republic, Poland, Netherlands, Romania, Serbia, and Belarus). A former visiting postdoc & research fellow at the Institute of Czech History, Faculty of Arts/Charles University in Prague (CZ), Zentrum für Holocaust-Studien/Institut für Zeitgeschichte in Munich, Collegium Carolinum - Forschungsinstitut für die Geschichte Tschechiens und der Slowakei (DE), Institut für Osteuropäische Geschichte/Universität Wien (AT), and Mémorial de la Shoah Paris (FR).
jedna z top historických kníh o Slovensku. pretože toto nie len o kontroverznom Šaňovi ale skôr na jeho príbehu ukazuje a popisuje obdobia v ktorom žil a hlavne v ktorom bol na vrchole.
Kniha mi prišla ako zle (ne)editovana - veľa zbytočných slov, viet, súvetí a dokonca celých pasáží (napr. pol strany o etapách holokaustu, s ktorou autor následne vôbec nepracoval. Možno naháňal citácie pre kamošku? :))
Čitateľnosti by tiež prospelo viacej kapitol a podkapitol - kniha je jeden velký blok textu pričom, autor sa vždy drží pevne jednej témy v danej pasáži, z ktorej mohla byť kapitola. Pomohlo by to čitateľskému zážitku.
Poslednou výhradou je použítá forma citácií pod čiarou - nechápem, prečo autor pre knihu, ktorú Maritnus tlačil vo výkladoch, nezvolil čitateľsky viac prívetivý "anglosaský" spôsob citovania, kedy sú odkazy uvedené na konci kapitoly alebo knihy. Akademik si s tým poradí, chudák čitateľ čo si to impulzívne kúpi v nákumnom centre kvôli cool obálke (teda ja) zasa veľmi ocení.
Napriek týmto váhradám ide o knihu, do ktorej putovalo množstvo historikovej práce a okrem života Šaňa Macha poskytuje skvelý ceľkový pohľad aj do vývoja HSĽS a hlavne vnútropolitickej situácie v Slovenskom štáte po 14. marci '39. K Machovi a režimu je kritický, napriek tomu ale nekĺzava k populárnemu tvrdeniu ľudáci = fašisti = nacisti, ale odhaluje rôzne prúdy v strane a spoločnosti a rolu Macha v nich.
Autor sa s tým nepáral ... a určite strávil nad svojim dielom omnoho viac času ako Andrej Danko nad svojou rigorózkou ...;) Veľmi obsiahle opísanie osoby Šaňa Macha s dôrazom na jeho pôsobenie počas politickej kariéry v novovzniknutej republike. Výborné dielo tohoto mladého historika!
Alexander Mach - krikľúň, antisemita, naivný nadšenec ideológií, oportunista a večný protežant mocnejších. O konský chlp inteligentnejšia verzia Ľuboša Blahu. Banalita zla v jej najčistejšej podobe.
V rámci štúdia propagandy som siahol aj po týchto memoároch. Napriek hrúbke knihy a odbornosti je to skvele napísané a s dostatočným historickým kontextom. Šaňo Mach bol vo svoje dobe žurnalistické eso, no slúžil propagande „temnej strany“ a neváhal vypúšťať do sveta konšpirácie. Písal do novín, časopisov, rečnil a strhával do svojho sveta podobne zmýšľajúcich ľudí. Sám bol prchký, oplašený, nemal politický inštinkt a nechal sa omámiť mocou a svojimi funkciami. Formovali ho a radikalizovali takí vojnoví zločinci ako Vojtech Tuka a Ferdinand Ďurčanský, ale radili mu aj nacisti (osobne sa stretol s Josephom Goebbelsom). Mach bol dlho šéfom Úradu propagandy a tvrdým cenzorom. Pridlho mu trvalo, než vytriezvel z propagácie ideí fašizmu a traumu z deportácie Židov zo Slovenska, ktoré sa diali s jeho vedomím, si niesol do smrti.
Priamo Machovi sa kniha venuje len na začiatku a konci. Vo väčšine knihy sa občas spomenuté v širšom kontexte. Informačne je nabytá, ale názov mi príde od veci.