Je mŕtvy

by Balla

Postavy bizarných príbehov navonok azda pôsobia ako kruté, nenávistné indivíduá, ich konanie však v konečnom dôsledku prezrádza túžbu intenzívne, poctivo žiť a odolávať banalite každodenného sveta.
Jedna z postáv Ballovej knižky hovorí: „Dobrý aforizmus je viac ako zlý román“. Možno preto autor po úspešnej odbočke k relatívne dlhším prózam (V mene otca, Veľká láska) znovu prichádza s textami krátkymi a ešte kratšími. Hoci to nie sú aforizmy, vypointovanosťou hádam každej vety od nich ďaleko nemajú. Vo zvláštnych, neraz šokujúcich príbehoch či skôr antipríbehoch tu v pôsobivo lapidárnej skratke zaznievajú autentické i cielene zremixované hlasy bežných našincov, ich filozofia aj pseudofilozofia. Provokatívny názov knihy síce naznačuje opak, ale Balla rozhodne nie je mŕtvy – počúva nás totiž až príliš pozorne.

224 pages, Hardcover

First published December 1, 2018

About the author

BALLA (vlastným menom Vladimír Balla) sa narodil 8. mája 1967 v Nových Zámkoch. Absolvoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave (1990), odvtedy pracuje na Okresnom úrade v Nových Zámkoch. Poviedky začal uverejňovať od roku 1992 najmä v časopisoch Dotyky a Literárny týždenník. Knižne debutoval zbierkou poviedok Leptokaria (1996), za ktorú získal Cenu Ivana Kraska. Vo svojej druhej knihe Outsideria (1997) sa pokúsil spojiť pôvodne samostatné poviedky do románového celku. Roku 2000 vydal zbierku krátkych próz Gravidita, roku 2001 Tichý kút, v roku 2003 knihu Unglik, v roku 2005 De la Cruz, v roku 2008 knihu s názvom Cudzí (2008) a v roku 2011 rozprávačské až autobiografické prózy V mene otca.

Reviews

[Tomáš Madleňák · Rating 4 out of 5]

Beriem do rúk svojho prvého Ballu a najprv nechápem. Dadaisticko vyznievajúce príbehy, ktoré mi pripadajú ako kombinácia Kafku a Mitanu na drogách, avšak vtiahnu ma do seba, v polovici pochopím, ako na seba nadväzujú ale na konci knihy pochopím rovnako správne, že na seba nenadväzujú vôbec, som trochu zmätený ale to dadaistické nadrealistické či aké zrkadlo dnešnej spoločnosti na mne zanechalo stopu, lebo dnešná spoločnosť je minimálne rovnako chaotická a desivá ako Balla píše, aj keď mu nie vždy rozumieme, no kniha je aj tak za pár hodín zhltnutá a ja si teda idem kúpiť ďalšieho Ballu.

[Luboš · Rating 5 out of 5]

Balla v tejto knihe pise o casnickach, ktore sa chlipne skeria lahostajnymi tvarami bez vyrazu, viecka slastne privrete na siroko roztvorenych ociach a o chlapoch, ktorym sa jezia huste levie hrivy schovane pod plesinami. Ti sedia za stolmi - dlhymi, sirokymi, dobreze nie bystrozrakymi.
Tiez pise, ze je mrtvy.

V skutocnosti je Balla pri zivote vacsmi, nez kedykolvek pred svojou jedenastou knihou. Ale o tom uz pisu ini.

5 hviezdiciek je skutocne malo :)

[Demeter · Rating 4 out of 5]

Balla živý! Veľmi som sa smial. Dobré to bolo. Takmer všetko. Treba čítať!

[Daniela Velgosová · Rating 4 out of 5]

Je mŕtvy dá zabrať. Povedala by som že to bol súboj, či dočítať, alebo nedočítať. Som rada že som to nevzdala a dočítala dokonca. Niektoré poviedky sú dobré, humorné, iné násilné, bez významu, niektoré som si prečítala opakovane.
Opäť zohrávam boj, či dať 3⭐ alebo 4⭐.
Balla a jeho zbierka poviedok - Je mŕtvy znamená pre mňa čítaľký súboj, ktorý som úspešne absolvovala. (dúfam)

[Ivana Futrikaničová · Rating 4 out of 5]

Myslím, že Balla mal už aj lepšie knihy. Aj tak sa tu ale stále našli silne časti, ktoré akoby popísali podstatu veci úplne zvnútra, jasne. A pritom ballovsky uletenym jazykom, ktorý naoko nedáva zmysel - tak prečo každý presne rozumie, čo tým chcel povedať?

Najlepšie tu boli jeho kratučké polstranove poviedky. Tie dlhšie mi väčšinou nesadli. Ale veď prečítam o rok a znova tam nájdem niečo úplne iné :)

Balla je totiž zrkadlo.

[Mina Widding · Rating 3 out of 5]

En satirisk skildring av maskulinitet, står det på baksidan och verkar vara bokens, författarens eller kanske förlagets favoritsäljslogan, men jag undrar lite om det verkligen är satir eller bara en ursäkt för att skriva rätt slarvigt och dåligt om sunkiga män? Var går gränsen, kan man undra. Finns en viss absurdism som påminner om Donald Barthelme, som också skrev kortprosa, men jag upplever detta som sagt som mycket mera slarvigt - känslan av oredigerade skrivövningar återkommer titt som tätt, och jag har svårt att fokusera i min läsning. Stör mig också lite på den tydliga brittiska slangen, som inte går ihop för mig, inte funkar som "översättning" av trolig slovakisk slang eftersom jag inte är britt, det får mig att ifrågasätta hur mycket översättningen färgar texten. Ändå tre stjärnor, för absurdism uppskattar jag, att ta sig friheter med det litterära mediet, uppskattar jag.

Läsprojekt: #minasläsinspo (noveller) och Kartan (Slovakien)