What do you think?
Rate this book
Pendleri
Dá sa láska cez hranicu tisícročí zamknúť na niekoľko rokov do poštovej schránky na železničnej stanici?
A kde hľadať kľúč, ak je v kabáte primnoho dier?
Román Pendleri je aj o hľadaní strateného a cielene zamlčaného. Martin prechádza rekonštrukciou vlastnej minulosti, prepojenej na obdobie počiatku novodobého nomádstva, keď sa po otvorení hraníc mnohí rozpŕchli a prvá generácia slovenských študentov začala navštevovať rakúske školy. Pašovanie kartónov cigariet v neónových lampách, život na perónoch, v kupé vagónov, predčasné dospievanie, prepadnutie sa do závislostí a vlastných klamstiev.
Hlavný hrdina sa vydáva nedobrovoľne, ale nevyhnutne po stopách spomienok na svoju prvú lásku, nezvestnú Annu, ktorá napriek fyzickej absencii nikdy nezmizla z jeho života. Sila spomienkového aparátu a nové poznania postupne objasňujú, čo sa udialo pred rokmi, a súčasne menia pohľad na to, čo sa zdalo jasné a nevyriešiteľné. Odvtedy sa totiž zmenilo skoro všetko: on, svet naokolo, osadenstvo študentského kupé, pohraničný slovensko-rakúsky priestor, ktorý
tvoril kolorit jeho dospievania, pohľad na cudzie a naše.
Jedno však ostalo: Anna.
A kde hľadať kľúč, ak je v kabáte primnoho dier?
Román Pendleri je aj o hľadaní strateného a cielene zamlčaného. Martin prechádza rekonštrukciou vlastnej minulosti, prepojenej na obdobie počiatku novodobého nomádstva, keď sa po otvorení hraníc mnohí rozpŕchli a prvá generácia slovenských študentov začala navštevovať rakúske školy. Pašovanie kartónov cigariet v neónových lampách, život na perónoch, v kupé vagónov, predčasné dospievanie, prepadnutie sa do závislostí a vlastných klamstiev.
Hlavný hrdina sa vydáva nedobrovoľne, ale nevyhnutne po stopách spomienok na svoju prvú lásku, nezvestnú Annu, ktorá napriek fyzickej absencii nikdy nezmizla z jeho života. Sila spomienkového aparátu a nové poznania postupne objasňujú, čo sa udialo pred rokmi, a súčasne menia pohľad na to, čo sa zdalo jasné a nevyriešiteľné. Odvtedy sa totiž zmenilo skoro všetko: on, svet naokolo, osadenstvo študentského kupé, pohraničný slovensko-rakúsky priestor, ktorý
tvoril kolorit jeho dospievania, pohľad na cudzie a naše.
Jedno však ostalo: Anna.
- GenresContemporary
272 pages, Hardcover
First published November 1, 2018
9 people are currently reading
71 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 24 of 24 reviews
February 20, 2019
Vždy, keď sa ma niekto spýtal, prečo nežijem vo Viedni, vlastne som ani nevedela odpovedať. Moji rodičia emigrovali za bývalého režimu do Nemecka, naučila som sa teda ešte v škôlke jazyk. Na základnú školu do Kitssee ma nezobrali, lebo neviem prečo, vždy ma to však do germánskych krajín lákalo. Necítila som sa tu (Slovensko) dobre.
Po základnej škole som teda nastúpila na gymnázium vo Viedni. Vybavila som si to sama. Rodičia sa potešili. Ja som sa potešila. Bol rok 2000 a ja som začala denno denne v Petržalke na stanici ukazovať ráno pas pred vstupom do toho vlaku, ktorý nám zmenil život.
Keď sme na jeseň 2001 sedeli s otcom v kancelárii riaditeľa, zaprisahala som sa, že ma v tom meste už nikto neuvidí. “Naozaj nechceš ísť na Fachhochschule? Preboha aspoň sa vyuč, nemôžeš skončiť so základným vzdelaním”, prosil ma riaditeľ. “Však si bola taká dobrá žiačka!”, nechápavo krútil hlavou nad samými päťkami.
“Si sa v tom našla, nie?” mi dnes napísala mama, keď som jej poslala správu, že som konečne prečítala Tamarinu knihu, Pendleri.
Našla.
A asi preto som sa tak dlho odhodlávala ju vôbec otvoriť. Nebol vhodný čas, nebola chuť, nechcelo sa mi riešiť staré sračky.
Minulý týždeň som však prišla domov a našla na sedačke mamu. Moja mama takmer nečíta. Ja vlastne tiež nečítam. Mala však kruhy pod očami, v ruke Pendlerov. Stroho odpovedala. Číta, chce kľud. Včera čítala do 3tej ráno potom zaspala, musí to dnes dočítať. Som si povedala, do prdele. Asi tomu dám šancu.
Včera ako som sadala do vlaku do Prahy, hrozne sa mi do toho nechcelo. Ale dám tomu šancu. A kde inde, ako vo vlaku? V polke tretej kapitoly som začala plakať. Spomenula som si na mamu. Vždy som dúfala, že túto časť môjho života nikdy neobjaví ani ona, ani otec. Ale dobrú knihu si o nás Tamara napísala, fakt dobrú. A vidíš, aj rodičom sa páči aj napriek tomu, že im pomaly dochádzajú súvislosti.
“Zuzi, ale ja mám pocit, že mi je to nejaké povedomé. Ako keby to boli ozajstní ľudia”, pristálo v okne s textovou správou.
“Mami, však vieš, že to je o nás. Len sme boli iné kupé.”
Pendleri.
Po základnej škole som teda nastúpila na gymnázium vo Viedni. Vybavila som si to sama. Rodičia sa potešili. Ja som sa potešila. Bol rok 2000 a ja som začala denno denne v Petržalke na stanici ukazovať ráno pas pred vstupom do toho vlaku, ktorý nám zmenil život.
Keď sme na jeseň 2001 sedeli s otcom v kancelárii riaditeľa, zaprisahala som sa, že ma v tom meste už nikto neuvidí. “Naozaj nechceš ísť na Fachhochschule? Preboha aspoň sa vyuč, nemôžeš skončiť so základným vzdelaním”, prosil ma riaditeľ. “Však si bola taká dobrá žiačka!”, nechápavo krútil hlavou nad samými päťkami.
“Si sa v tom našla, nie?” mi dnes napísala mama, keď som jej poslala správu, že som konečne prečítala Tamarinu knihu, Pendleri.
Našla.
A asi preto som sa tak dlho odhodlávala ju vôbec otvoriť. Nebol vhodný čas, nebola chuť, nechcelo sa mi riešiť staré sračky.
Minulý týždeň som však prišla domov a našla na sedačke mamu. Moja mama takmer nečíta. Ja vlastne tiež nečítam. Mala však kruhy pod očami, v ruke Pendlerov. Stroho odpovedala. Číta, chce kľud. Včera čítala do 3tej ráno potom zaspala, musí to dnes dočítať. Som si povedala, do prdele. Asi tomu dám šancu.
Včera ako som sadala do vlaku do Prahy, hrozne sa mi do toho nechcelo. Ale dám tomu šancu. A kde inde, ako vo vlaku? V polke tretej kapitoly som začala plakať. Spomenula som si na mamu. Vždy som dúfala, že túto časť môjho života nikdy neobjaví ani ona, ani otec. Ale dobrú knihu si o nás Tamara napísala, fakt dobrú. A vidíš, aj rodičom sa páči aj napriek tomu, že im pomaly dochádzajú súvislosti.
“Zuzi, ale ja mám pocit, že mi je to nejaké povedomé. Ako keby to boli ozajstní ľudia”, pristálo v okne s textovou správou.
“Mami, však vieš, že to je o nás. Len sme boli iné kupé.”
Pendleri.
June 30, 2019
Ach.
Pendleri sú vystavaní zvláštne, povedala by som, že momentom s najsurovejšou emočnou hodnotou vôbec nie je dopriaty dostatok priestoru, ale z každého dialógu a kvetnatého opisu je cítiť, že všetko spomenuté Heribanová dôverne pozná a vie, čo robí. A autentickosť a verbálna virtuozita sa nezaprie, aj keď je schovaná pod nánosom strohosti.
Pendleri sú vystavaní zvláštne, povedala by som, že momentom s najsurovejšou emočnou hodnotou vôbec nie je dopriaty dostatok priestoru, ale z každého dialógu a kvetnatého opisu je cítiť, že všetko spomenuté Heribanová dôverne pozná a vie, čo robí. A autentickosť a verbálna virtuozita sa nezaprie, aj keď je schovaná pod nánosom strohosti.
March 31, 2019
Tema by mohla byt zaujimava, nebyt toho, ze sa stratila v absurdnom pribehu, kde kazda jedna postava posobi ako karikatura.
Mystickej Anne, co sa s nou stalo vo Viedni a preco, je venovane v celej knihe par rychlych odsekov. Okrem toho ze nosila sifonove saty a vlasy jej viali vo vetre sa toho o nej vela nedozvieme.
Naproti tomu je kniha plna zdlhavych moralnych lekcii od autorky na stokrat prezute temy ako migranti, plasticke operacie, povrchnost doby atd. a co je horsie, tieto moralne lekcie ani nesuvisia s pribehom, ale su nasilne vlozene do textu a posobia ako klinec v oku.
Hlavna postava Martin je idiot. Nema este ani styridsat, stihol napisat x knih, prednasa kade tade po svete, taha citaty z paty, rovnako prehnane posobi Beata so siestimi potratmi, Linda ktora naproti tomu rodi na zachode a lieta zo schodov, liecitelka s prutenymi kosikmi, pendleri prirovnavajuci svoj osud a cakanie na Sudbahnhofe k Stanici Zoo /ha ha!/ a uboha Martinova frajerka Silvia, ktorej potupa isla do takej trapnosti, ze som to musela citat na dvakrat.
Obcas sa objavi kvetnata proza typu "Martin sa zapocuval do metronomie datla..." a podobne. V ramci celku to uz vadi ale najmenej.
Mystickej Anne, co sa s nou stalo vo Viedni a preco, je venovane v celej knihe par rychlych odsekov. Okrem toho ze nosila sifonove saty a vlasy jej viali vo vetre sa toho o nej vela nedozvieme.
Naproti tomu je kniha plna zdlhavych moralnych lekcii od autorky na stokrat prezute temy ako migranti, plasticke operacie, povrchnost doby atd. a co je horsie, tieto moralne lekcie ani nesuvisia s pribehom, ale su nasilne vlozene do textu a posobia ako klinec v oku.
Hlavna postava Martin je idiot. Nema este ani styridsat, stihol napisat x knih, prednasa kade tade po svete, taha citaty z paty, rovnako prehnane posobi Beata so siestimi potratmi, Linda ktora naproti tomu rodi na zachode a lieta zo schodov, liecitelka s prutenymi kosikmi, pendleri prirovnavajuci svoj osud a cakanie na Sudbahnhofe k Stanici Zoo /ha ha!/ a uboha Martinova frajerka Silvia, ktorej potupa isla do takej trapnosti, ze som to musela citat na dvakrat.
Obcas sa objavi kvetnata proza typu "Martin sa zapocuval do metronomie datla..." a podobne. V ramci celku to uz vadi ale najmenej.
May 28, 2019
Prepacte, zle som odbocil. Slubujem, ze sa to uz nestane :).
December 2, 2024
Rozbeh bol dlhší, no aj tak obstojný román. I keď Tamara miestami odbiehala od témy, akoby zo začiatku ani nevedela, kam smeruje, vždy sa vrátila k postave Anny, ktorú sprevádza tajomno a čitateľova zvedavosť. Záver je satisfying. Postavy fajn, pripomínajúce 'My deti zo stanice zoo', veď aj tá stanica je v oboch tituloch kľúčová. Až na protagonistu Martina, ktorý sa k priateľkám správa ako tupec, kamarátov osloví len vtedy, keď od nich niečo potrebuje, a jeho hĺbka akoby absentovala.
Oceňujem zmysel pre detail (ktorý pôsobí až ako lyrický talent autorky) a šikovnosť prehovorov postáv.
Oceňujem zmysel pre detail (ktorý pôsobí až ako lyrický talent autorky) a šikovnosť prehovorov postáv.
November 4, 2019
Fuuu toto bolo ako pozerat film! Neviem preco, aj ked to nebol ziadny masterpiece, ale mna dost bavia taketo knihy. Tamara to fakt super napisala. Urcite si vela toho odzila na vlastnej kozi, pendlovanie medzi Viednou a Bratislavou, neznamy jazyk neznamy spoluziaci.
No a potom Martin a Anna, Beata, Jana, Viera, Linda a Milan a ich zafajcene kupe vo vlaku smerujucom na petrzalsku stanicu..
Dost dobre to bolo, fakt!
No a potom Martin a Anna, Beata, Jana, Viera, Linda a Milan a ich zafajcene kupe vo vlaku smerujucom na petrzalsku stanicu..
Dost dobre to bolo, fakt!
July 10, 2019
Vynikajuca kniha!! Tamara pise tak vynimocne vsedne a o tak skromnej vsednosti a prostom zivote bez akejkolvek idealizovanosti, ze sa po par stranach stane citatelovi zrovna z tohto dovodu neuveritelne blizka. Z jej slov citit obrovsky cit, spisovatelsku vyzretost, ludskost a “na nic sa nehra-nost”, uau!
June 14, 2025
krásny štýl písania, čítalo sa to skvele. len mi vadilo, že zrazu na konci sa objavilo 1000 nových skutočností a z toho vznikol záver. ale vlastne to aspoň celé tak komplexne skončilo?
This entire review has been hidden because of spoilers.
April 21, 2019
To, že som si danú realitu pendlovania medzi reichom a Bratislavou neodžila, nejako vôbec nezmiernilo dojem, ktorý na mňa táto fiktívna-skutočná výpoveď zanechala.
Čo sa týka hlavného príbehu, hľadanie Anny, stratenej Anny, by sa dalo brať ako zápletka, pritom to však vôbec nie je až takým bezprostredným centrom príbehu. Ale pre Martina, hlavného hrdinu, Anna je dôležitým dielom v tom, čo sa mu spája s ťažkým obdobím, na ktoré nechce veľmi spomínať. Pocity, ktoré prežíva v súvislosti s Viedňou a študentskými rokmi, sú rovnako prepojené s Annou ako aj s kopou iných vecí. Z toho, čo som vyčítala z predošlých recenzií, tento pocit nie je osamostatnený pre človeka, ktorý tam niečo fyzicky stratil. Dodáva mi to ale dojem, že autorka toto napísala ako intímnu výpoveď spomienok na svoje vlastné štúdiá v Rakúsku.
A vlastne aj preto rozumiem, že táto kniha nie je pre každého. Určite nie je pre kohosi, kto má rád knihy s vyznačenou dejovou líniou. To, čo poháňa Pendlerov, sú práve jeho postavy. A tie sú všelijaké. Máme tu aj tie ako Milada, pri ktorej som si nevedela predstaviť celkom jej vek a skákala som od sedemdesiatky ku tridsiatke. Je tu Martin, hlavný "hrdina", ktorý má v sebe určitú zatrpknutosť pre ktorú som si ho nemohla obľúbiť, rovnako aj pre ten komplikovaný vzťah s Annou. Nie som fanúšička lásky na prvý pohľad. Nie som fanúšička podvádzania. Pritakávam ale k skutočnosti, že niektorí ľudia sú napoly hajzli a napoly sa s nimi dá súcitiť. Rozmýšľam, možno keby Anna nebola tak náhle vytrhnutá z jeho života, zabúdanie na ňu by prebehlo oveľa hladšie - a vôbec, prebehlo by.
Možno keby to nebolo tak skoro, nezostal by mu ten idealistický pohľad na ňu a dni, ktoré s ňou strávil. Preňho bola úplne samostatným dielom reality. A my sa tiež niekedy nepohneme, pretože lipneme na niečom, čomu sme pripísali konštantnú hodnotu.
Rakytnický: "Celý život si niečo odkladáš a myslíš si, že je to dôležité, a zrazu zistíš, že všetko to, čo si si myslel, že je také dôležité, nemá vlastne žiadnu hodnotu. (...) Môžeš to pokojne odhodiť a nič tým nestratíš, lebo v jednom momente zistíš, že poriadok a čistota sú oveľa viac ako dom zaprataný starými nepotrebnými vecami."
Martin: "Tie veci nám ale pripomínajú ľudí, ktorých sme stretli a ktorí boli našou súčasťou, nie? Veď tie veci zhmotňujú naše spomienky. (...) A prečo vyhadzuješ vašu minulosť?"
Rakytnický: "Možno si nechcem pripomínať svoje neúspechy. Často sú to naše neúspechy, tie odložené veci." (s. 75)
Tak celkovo, posledná stránka ma trochu sklamala.
Čo sa týka hlavného príbehu, hľadanie Anny, stratenej Anny, by sa dalo brať ako zápletka, pritom to však vôbec nie je až takým bezprostredným centrom príbehu. Ale pre Martina, hlavného hrdinu, Anna je dôležitým dielom v tom, čo sa mu spája s ťažkým obdobím, na ktoré nechce veľmi spomínať. Pocity, ktoré prežíva v súvislosti s Viedňou a študentskými rokmi, sú rovnako prepojené s Annou ako aj s kopou iných vecí. Z toho, čo som vyčítala z predošlých recenzií, tento pocit nie je osamostatnený pre človeka, ktorý tam niečo fyzicky stratil. Dodáva mi to ale dojem, že autorka toto napísala ako intímnu výpoveď spomienok na svoje vlastné štúdiá v Rakúsku.
A vlastne aj preto rozumiem, že táto kniha nie je pre každého. Určite nie je pre kohosi, kto má rád knihy s vyznačenou dejovou líniou. To, čo poháňa Pendlerov, sú práve jeho postavy. A tie sú všelijaké. Máme tu aj tie ako Milada, pri ktorej som si nevedela predstaviť celkom jej vek a skákala som od sedemdesiatky ku tridsiatke. Je tu Martin, hlavný "hrdina", ktorý má v sebe určitú zatrpknutosť pre ktorú som si ho nemohla obľúbiť, rovnako aj pre ten komplikovaný vzťah s Annou. Nie som fanúšička lásky na prvý pohľad. Nie som fanúšička podvádzania. Pritakávam ale k skutočnosti, že niektorí ľudia sú napoly hajzli a napoly sa s nimi dá súcitiť. Rozmýšľam, možno keby Anna nebola tak náhle vytrhnutá z jeho života, zabúdanie na ňu by prebehlo oveľa hladšie - a vôbec, prebehlo by.
Možno keby to nebolo tak skoro, nezostal by mu ten idealistický pohľad na ňu a dni, ktoré s ňou strávil. Preňho bola úplne samostatným dielom reality. A my sa tiež niekedy nepohneme, pretože lipneme na niečom, čomu sme pripísali konštantnú hodnotu.
Rakytnický: "Celý život si niečo odkladáš a myslíš si, že je to dôležité, a zrazu zistíš, že všetko to, čo si si myslel, že je také dôležité, nemá vlastne žiadnu hodnotu. (...) Môžeš to pokojne odhodiť a nič tým nestratíš, lebo v jednom momente zistíš, že poriadok a čistota sú oveľa viac ako dom zaprataný starými nepotrebnými vecami."
Martin: "Tie veci nám ale pripomínajú ľudí, ktorých sme stretli a ktorí boli našou súčasťou, nie? Veď tie veci zhmotňujú naše spomienky. (...) A prečo vyhadzuješ vašu minulosť?"
Rakytnický: "Možno si nechcem pripomínať svoje neúspechy. Často sú to naše neúspechy, tie odložené veci." (s. 75)
Tak celkovo, posledná stránka ma trochu sklamala.
June 1, 2019
Brrr, mizeria.
March 6, 2019
Byť pendlerom je nezmývateľná nálepka, tetovanie, ktoré sa nedá odstrániť žiadnym laserom. Poznačená na celý život. 7 rokov v buse, neskôr vlaku do / z Viedne. Od rána do noci na cestách. Bola sranda. Ale diali sa aj také veci ako sú opísané v knihe. Prebudila vo mne spomienky. A rovnako ako hlavný hrdina, do Viedne chodím minimálne, hoci ju mám bližšie než Bratislavu. Lebo 7 rokov stačilo.
March 1, 2023
Mne sa kniha pacila.
October 17, 2022
Martin dostane ponuku pracovať na zaujímavom projekte. Aj keď sprvu odmietne, začnú sa mu vracať spomienky na mladosť a dospievanie. Každodenné dochádzanie k rakúskym susedom za vzdelaním, dennodenné cestovanie vlakom tam a späť. Kamaráti a spolužiaci, na ktorých si už roky nespomenul. A jeho prvá, jediná láska, Anna. Poznali sa len krátko, avšak o to intenzívnejšie boli jeho city. Jedného dňa Anna bez jedinej stopy zmizne. Martina jej zmiznutie poznačí, celé roky na jej stratu bolestivo spomína. Pod zámienkou práce na projekte chce zistiť, čo sa stalo s jeho spolužiakmi, aké majú spomienky a v neposlednom rade, čo sa stalo s Annou. Je ale naozaj pripravený na pravdu?
Budem úprimná a rovno na začiatku poviem, že ma kniha celkom sklamala. Do čítania som išla s tým, že som na Pendlerov videla rôznorodé recenzie a teda som sa snažila nemať vysoké očakávania. Kniha ma obálkou a spracovaním zaujala a slovenským autorom rada dám šancu, tak som sa na čítanie aj celkom tešila. Už začiatok bol celkom rozpačitý. Ale potom ma zaujali príbehy tínedžerov, ktorí v podstate dospievali sami na každodenných cestách do cudzej krajiny. Okrem toho tam však bolo toľko zbytočných dialógov a postáv, ktoré samotnú podstatu nijako neobohatili. Naopak mi prišli úplne zbytočné, mnoho vaty, z ktorej som mala pocit, že ju autorka len tak z brucha vymýšľala, aby aspoň nejako natiahla príbeh a naplnila potrebný počet strán. Navyše mi vždy udreli do očí nemecké slovíčka, často použité úplne od veci v bežnej hovorovej slovenčine.
Asi v dvoch tretinách som rozmýšľala, že knihu ani nedočítam. Bol len jediný dôvod, prečo som pokračovala v čítaní. Zvedavosť. Strašne som bola zvedavá, ako to celé dopadne. Koniec ma celkom potešil. Ale keby celá kniha bola zredukovaná tak na 100 strán, nič by sa nestalo.
Budem úprimná a rovno na začiatku poviem, že ma kniha celkom sklamala. Do čítania som išla s tým, že som na Pendlerov videla rôznorodé recenzie a teda som sa snažila nemať vysoké očakávania. Kniha ma obálkou a spracovaním zaujala a slovenským autorom rada dám šancu, tak som sa na čítanie aj celkom tešila. Už začiatok bol celkom rozpačitý. Ale potom ma zaujali príbehy tínedžerov, ktorí v podstate dospievali sami na každodenných cestách do cudzej krajiny. Okrem toho tam však bolo toľko zbytočných dialógov a postáv, ktoré samotnú podstatu nijako neobohatili. Naopak mi prišli úplne zbytočné, mnoho vaty, z ktorej som mala pocit, že ju autorka len tak z brucha vymýšľala, aby aspoň nejako natiahla príbeh a naplnila potrebný počet strán. Navyše mi vždy udreli do očí nemecké slovíčka, často použité úplne od veci v bežnej hovorovej slovenčine.
Asi v dvoch tretinách som rozmýšľala, že knihu ani nedočítam. Bol len jediný dôvod, prečo som pokračovala v čítaní. Zvedavosť. Strašne som bola zvedavá, ako to celé dopadne. Koniec ma celkom potešil. Ale keby celá kniha bola zredukovaná tak na 100 strán, nič by sa nestalo.
January 1, 2019
Veľmi zaujímavá téma, podkreslená veľmi dobrými informáciami, je vidno, že si túto tému autorka odžila.
Kniha sa číta ľahko, dobre i keď téma a vytvorený príbeh je ťažšia. Je to fiktívny príbeh postavený na evidentne reálnych skúsenostiach mladých slovenských detí, ktoré každé ráno pendlovali do rajchu, ktoré mali prežívať vysnenú slobodu a sny svojich rodičov - pendlerov. Hrdina hľadá svoju priateľku z detstva, Annu, ktorá sa stratila vo Viedni v 90tich rokoch a opisuje príbeh ich partie z jedného kupé a nástrah veľkomesta (drogy, zaškoláctvo, kradnutie a iné podvody), ktoré ich postrehli. Myslím, že takáto téma ozaj ešte nebola spracovaná, veľmi zaujímavo sa to číta najmä vtedy keď kamoška z detstva bola jednou z pendleriek.
Prenechajme teraz chvíľku autorke:
"Veľa dymu, skladačky s pikom, samé kupé. Dlhá ulička a z tých kupé trčia hlavy. Koľajnice. Nástupištia. Tam sme žili, na peróne. V hale. V čakárniach nie, tam smrdelo. Mŕtvy holub na betóne., špaky, búdky s Leberkäse a pečenou klobásou. Vôňou kávy, čerstvého chleba a žemlí v okolí ANKERu. Skúsim si na to spomenúť, Martin.
Tie vozne boli náš domov, toľko času sme tam prežili. Dennodenné cestovanie. Skoro ráno tam, večer, v noci späť. Tie naše roky. Len pár ich bolo takých. Dvakrát denne vyťahovať cestovné pasy. Pre niektorých bolo to pendlovanie nočnou morou. A naši si mysleli, že žijeme dajaký sen alebo čo. Snívali o ňom oni a ešte toľko desaťročí, takže si mysleli , že tak sme šťasní. Lenže tá naša sloboda bola iná. Mnoho z nás sa v nej stratilo už na začiatku, ostatní neskôr. "
Kniha sa číta ľahko, dobre i keď téma a vytvorený príbeh je ťažšia. Je to fiktívny príbeh postavený na evidentne reálnych skúsenostiach mladých slovenských detí, ktoré každé ráno pendlovali do rajchu, ktoré mali prežívať vysnenú slobodu a sny svojich rodičov - pendlerov. Hrdina hľadá svoju priateľku z detstva, Annu, ktorá sa stratila vo Viedni v 90tich rokoch a opisuje príbeh ich partie z jedného kupé a nástrah veľkomesta (drogy, zaškoláctvo, kradnutie a iné podvody), ktoré ich postrehli. Myslím, že takáto téma ozaj ešte nebola spracovaná, veľmi zaujímavo sa to číta najmä vtedy keď kamoška z detstva bola jednou z pendleriek.
Prenechajme teraz chvíľku autorke:
"Veľa dymu, skladačky s pikom, samé kupé. Dlhá ulička a z tých kupé trčia hlavy. Koľajnice. Nástupištia. Tam sme žili, na peróne. V hale. V čakárniach nie, tam smrdelo. Mŕtvy holub na betóne., špaky, búdky s Leberkäse a pečenou klobásou. Vôňou kávy, čerstvého chleba a žemlí v okolí ANKERu. Skúsim si na to spomenúť, Martin.
Tie vozne boli náš domov, toľko času sme tam prežili. Dennodenné cestovanie. Skoro ráno tam, večer, v noci späť. Tie naše roky. Len pár ich bolo takých. Dvakrát denne vyťahovať cestovné pasy. Pre niektorých bolo to pendlovanie nočnou morou. A naši si mysleli, že žijeme dajaký sen alebo čo. Snívali o ňom oni a ešte toľko desaťročí, takže si mysleli , že tak sme šťasní. Lenže tá naša sloboda bola iná. Mnoho z nás sa v nej stratilo už na začiatku, ostatní neskôr. "
November 8, 2020
Nemůžu říci, že by mě ta kniha bavila natolik, až jsem se nemohla odtrhnout. Fascinovala mě spíš jazyková zdatnost a vybavenost Tamary Heribanovej (kterou mám jako osobnost velmi ráda) a veru krásná slovenčina :) Příběh už o něco méně. První polovina knihy šla velmi ztěžka, hlavně kvůli neustálým melodramatickým opakovánim a vzlykům ve stylu “ach ta Anna, och ta Anna!“. Ze strany hlavní mužské postavy to žial nepůsobilo nikterak věrohodné - každou chvíli jsem si v duchu četla Martinovy repliky hlasem samotné Tamary. Celá ta love story byla svým způsobem vyfabulovaná a autorka si dala hodně na čas, aby nám trochu priblížila, o co vlastně jde a proč hlavní postavě máme věřit, že mihotavé stvoření z před 20 lety mu sebralo veškerý klid a spánek. I proto druhá polovina knihy už odsypávála, tempo se zrychlovalo a postavy dostávaly alespoň nějaké zřetelnější obrysy - budiž, že často až karikaturní (např. absolutně ad absurdum vyšvihnutá Silvia nebo přehnaná a hodně - záměrně - patetická Jana). All in all, i přes veškerou kritiku, kniha na mě zanechala jistý (silný) dojem - možná to jen moje skrytá touha po romantické lásce a happy endech tam, kde je nikdo nehledá.
February 3, 2022
Nie, nie je to knižka, ktorá má jasne vytýčenú dejovú líniu a tiež si môžete sprvu myslieť, že nie je pre vás, ak ste si ten povestný pendlerský život tiež nezažili. Ale treba len vytrvať a spolu s Martinom sa pomaly prepracovávať ďalej. Tiež som najprv nevedela, či bude príbeh to pravé pre mňa, možno aj celú polovicu, no nakoniec som ostala bez slov. Nie je to príbeh len o odvrátenej strane študentského pendlovania, je tiež o zásadných prvých láskach. Nie je to však len o prvých láskach, je to aj o iných bolestných zážitkoch. Vety sú zvláštne, ale nedokážem sa zbaviť pocitu, že išlo o autorkin zámer – prejsť zo strojeného, či miestami preexponovaného vyjadrovania postupne k ľahkému a ľudskému, zarovno s postupom Martinovho osobného prerodu. Od sterilného k hrejivému. Myslím, že som túto knihu našla v pravý čas.
August 23, 2020
Mňa príbeh bavil, Tamara píše o tom, čo dôverne pozná, čo zažila a videla počas svojho "pendlovania" a verím, že možnosť štúdia v prihraničných rakúskych mestečkách každý využil/zneužil rôzne, tak ako aj postavy z tohto kupé. Ale posledné 2 strany...to snáď ani nepísala Tamara - prirýchle, prisladké, zbytočné. Radšej nechať koniec otvorený, nech čitateľ premýšľa/domýšľa, ako ho za každú cenu uzavrieť nevhodnou romantickou bodkou.
January 19, 2021
Veľmi dobré spacovanie, rovnako aj dej ma pochotili a obcas som sa zaboril hlboko doň a nevedel spustiť knihu z rúk. Jedine koniec prišiel (podľa mňa) rýchlo a konečné rozuzlenie sa dalo rozpísať o čosi viac. Ináč je kniha veľmi dobrým dielom.
Read
April 15, 2023Zmätená... Presne tak sa po tejto knihe cítim. V duši zmätená z toho, čo všetko sa okolo nás deje... Existenčné a nepolapiteľné myslenie hlavného hrdinu poukazuje na akúsi bezútešnosť a krutosť tohto sveta.
July 5, 2023
Prečítala som už všetky knihy od autorky ale táto bola jednoznačne najlepšia. Pútavé čítanie a témy, ktorým sa tam venuje ma vťahovali do deja knihy. Hoci som nikdy nebola pendler cez hranicu ale s touto knihou som sa nim aspoň na okamih stala 😊📖
March 30, 2020
Toto sa zial nedalo ani docitat.
April 17, 2024
Veľmi veľa sekundárnych dejových línií alebo náznakov týchto línií, ktoré boli v podstate úplne zbytočné. Aj napriek tomu impozantné, vskutku príjemné čítanie. :)
June 19, 2019
Príbeh študentov dennodenne pendlujúcich medzi slovensko-rakúskymi hranicami bol opísaný nesmierne pútavo, autenticky, podložený skvelými informáciami a osobnou skúsenosťou autorky. Téma ma nesmierne bavila, veľmi sa mi páčil autorkin štýl písania, ako sa dokáže hrať so slovíčkami, jej opisy prostredia a premyslená kompozícia. Osudy jednotlivých postáv boli naozaj silné, veľmi odlišné, no v mnohom tak podobné.
Postupné odhaľovanie minulosti nás drží v napätí po celý čas čítania. Najprv spoznávame pôvodnú partiu pendlerov – Martina, Milana, Vieru, Lindu, Janu, Beátu. Neskôr spoznávame Annu, ktorá hlavnému hrdinovi tak učarovala. Ich prvé stretnutie, cesty vlakom, spoločné chvíle…
Ja jednoznačne odporúčam a teším sa na ďalšie autorkine diela!
Postupné odhaľovanie minulosti nás drží v napätí po celý čas čítania. Najprv spoznávame pôvodnú partiu pendlerov – Martina, Milana, Vieru, Lindu, Janu, Beátu. Neskôr spoznávame Annu, ktorá hlavnému hrdinovi tak učarovala. Ich prvé stretnutie, cesty vlakom, spoločné chvíle…
Ja jednoznačne odporúčam a teším sa na ďalšie autorkine diela!
October 17, 2021
Vizuál knihy ma veľmi zaujal a som rada, že aj jej obsah môžem hodnotiť pozitívne. Príbeh študentov je veľmi zaujímavo napísaný, človek má pocit, akoby s nimi v tom kupé cestoval tiež. Zápletka s Annou knihe dodáva jemný nádych krimi, avšak prekvapil ma koniec knihy, nakoľko počas celého príbehu drží autorka čitateľa v domnení, že Anna je už len spomienkou... Jedinou výhradou boli pre mňa odborné opisy, v ktorých som sa strácala. Naopak, použitie nemeckých slovíčok dodalo knihe autenticitu. .
Displaying 1 - 24 of 24 reviews