Čierne diery: Priemyselné pamiatky a zabudnuté miesta Slovenska

by Andrej Sarvaš (Text), Martin Lipták (Text), Miroslav Beňák (Text)

Slovensko je krajinou zabudnutých priemyselných pamiatok. Cestujeme za nimi. Snažíme sa nadchnúť ľudí pre históriu starých tovární, baní a stratených sídiel. Dokumentujeme miesta, ktoré už možno ďalšie generácie neuvidia. Sú ich desiatky a miznú nám pred očami. Hovoríme im čierne diery.

Genres: History, Nonfiction, Architecture

400 pages, Hardcover

First published January 1, 2018

Reviews

[Ivana Futrikaničová]

Výborná kniha, určite odporúčam do každej knižnice. Chalani sa skutočne vyhrali a spravili knihu bez kompromisov. Výsledkom je šťavnatý mix zabudnutymi krásami Slovenska, po ktorom zostava hlboká dojatost: v dobrom, s hrdosťou, ale aj v zlom, v smútku z toho, ako sa všetko vytráca. Časť o Gemeri je obzvlášť krásna, citit že tam nechali kus srdca. Ten zvláštny mix príhod, drsnej faktografie, rozhovorov a fotiek/ilustrácii funguje úžasne. Zhltnute za pár večerov. Mala som vysoké očakávania a tie boli vysoko prekonané.

Btw. Povodne som si myslela že to bude len pekný kusok do knižnice, že pozriem pár obrázkov, možno pár textov. Nakoniec som ju prečítala celu, ťažko sa odtrhnúť. To sa mi pri tomto type kníh stáva málokedy.

[Mirka]

Pekne spracovana kniha - vizualne aj slovom. Po precitani mam pocit, ze som pamiatky obehala a s chalanmi som kamoska :D. Tak dobre tu zafungovala identifikacia. Uz teraz sa tesim na druhy diel.

[Jana Heglasová]

Najlepšia kniha o Slovensku za posledné roky. ❤️

[Ondrej Bogar]

O

[Robert Frecer]

Kniha o zabudnutých miestach Slovenska s krásnym vizuálom a veľmi citivo vybratými fotkami, ktoré málo odhaľujú, a tak vlastne lákajú na dané miesto - zaujímavý ťah autorov. Obsah nie je nijak štrukturovaný, plynie príjemne neurčito. Je cítiť, že autori zažili kopec srandy keď tieto miesta navštevovali, ale okrem zopár nechcených poznámok a posledných dvoch strán knihy, ani by sme o tom nemali vedieť.

Text je totiž písaný pesimistickým a ironickým tónom, ktorý lamentuje súčasný stav ("typické", "tak už to býva"). Dá sa to pochopiť, keď autori vidia situáciu naživo, cítia, ako vzniká úplne zbytočná škoda na majetku a histórii. Ale nič nie je čiernobiele. Nejde pamiatkovo chrániť každá šopa, aj keď je to klasicistická dostavba jednej z prvých paroplynových drtičiek na hríby v celom hornom Novohrade, ktorá vzácne ako prvá v Uhorsku používala už pred rokom 1866 čisto antimónový filtrovací systém.

A hlavne, keď sa pozriete na miesta, kde tieto stavby stoja - prázdne dediny a ospalé mestá s vysokou mierou nezamestnanosti - ak by aj tieto budovy boli zrekonštruované, čo by v nich bolo? Vypredané jazzové koncerty? Bistrá a kaviarne? Bohužiaľ sa treba zmieriť s tým, že časy a ekonomická aktivita sa menia, a čo stálo pred 100 rokmi môže dnes byť zbytočnou záťažou. Už nikdy nebude v úzkej dvestometrovej doline v Slovenskom krase stáť továreň, zamestnávať 1500 ľudí a znečisťovať ovzdušie.

Oceňujem, že autori tieto miesta zmapovali, ale myslím si, že "Čierne diery" majú preto takú hodnotu, lebo sú práve ruinami a pripomínajú nám pominuteľnosť času. Toľko pohľad archeológa, pre ktorého je 1000 rokov krátka doba.

[Lucia]

umelecké dielo s pridanou hodnotou. je to láska :)

[N4no_O]

Krásna kniha zachytávajúca smutné osudy technických pamiatok a architektonicky cenných budov :/

[Martina Bila]

5 ⭐️
The last book of 2025. I wished I bought it when I had a chance.