What do you think?
Rate this book
Generál M. R. Štefánik
367 pages, Hardcover
First published October 1, 2018
7 people are currently reading
39 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 4 of 4 reviews
December 25, 2023
Štefánik. Meno, ktoré som veľmi dobre poznala. Jeho príbeh? Ani nie. Niečo som si matne pamätala zo školských čias. Aj na mohyle na Bradle som bola niekoľkokrát. Znamenalo to však pre mňa niečo? Ani nie.
Po tejto knihe je mnohé inak. Veľmi veľa som sa naučila. Nielen o Milanovi a jeho živote, ale aj o dobe, v ktorej žil, o politickej situácii, o ľuďoch, s ktorými spolupracoval. Teraz zrazu bažím po ďalších informáciách z histórie našej krajiny :)
Po viacerých negatívnych recenziách na túto knihu som nemala veľké očakávania. Musím však povedať, že ma príjemne prekvapila. Je dobre napísaná, aj formát mi celkom sadol.
Jediné, čo by som autorke vytkla je to, že sa neskôr miestami už nudne opakovala a ten úsek v závere knihy s Tisom mi prišiel absolútne zbytočný, možno priam až nevhodný.
Inak super, odporúčam ak máte chuť prečítať si nejakú zaujímavú beletrizovanú biografiu.
Po tejto knihe je mnohé inak. Veľmi veľa som sa naučila. Nielen o Milanovi a jeho živote, ale aj o dobe, v ktorej žil, o politickej situácii, o ľuďoch, s ktorými spolupracoval. Teraz zrazu bažím po ďalších informáciách z histórie našej krajiny :)
Po viacerých negatívnych recenziách na túto knihu som nemala veľké očakávania. Musím však povedať, že ma príjemne prekvapila. Je dobre napísaná, aj formát mi celkom sadol.
Jediné, čo by som autorke vytkla je to, že sa neskôr miestami už nudne opakovala a ten úsek v závere knihy s Tisom mi prišiel absolútne zbytočný, možno priam až nevhodný.
Inak super, odporúčam ak máte chuť prečítať si nejakú zaujímavú beletrizovanú biografiu.
January 3, 2019
Myslela som si, že touto knihou ukončím RCh 2018, ale nevedela som sa ňou prehrýzť viac ako mesiac. Pripadala mi ako nedopečený koláč – lepkavé, vlhké cesto, ktoré viazne v hrdle. Solčanskej biografický román o Štefánikovi je pritom veľmi poučený: je zrejmé, že autorka strávila niekoľko rokov života ponorená v štefánikovskej téme, naštudovala si množstvo materiálov a zahorela ku Štefánikovi skutočnou vášňou.
LENŽE.
Jej román nemá žiadny štýl, hoci pokusy diferencovať jednotlivé hlasy (Benešov, Hodžov, Janinov a iných) sú očividné. Na mnohých miestach ich ústami prehovára odborná literatúra. Občas je to otravné a občas dokonca také toporné, až je to smiešne:
"Koncom marca dostal Milan telegram z vojenskej kancelárie, v ktorom stálo, že si želáte, pán prezident, aby prišiel za vami do Prahy a pomohol urovnať kompetenčné spory medzi talianskou a francúzskou vojenskou misiou." (s. 316)
Presne takto sa privráva umierajúci Beneš duchovi milovaného tatíčka Masaryka. Áno, čítate dobre, duchovi. Čengel Solčanská totiž knihu postavila na nápade akéhosi okultistického defilé: Beneš na smrteľnej posteli stretáva významné postavy Štefánikovho života, aby mohli čitateľom vyrozprávať tie časti Štefánikovho životného príbehu, ktoré Edvard Beneš nezažil. Hlavným rozprávačom celého príbehu nie je nik iný než on, a nie všadeprítomný, vševedúci hlas dejín/boha/Čengel Solčanskej.
Druhým nápadom - okrem defilé duchov - je totiž motív rivality medzi charizmatickým Štefánikom a - podľa Solčanskej opisov uslintaným a nudným šplhúňom – Benešom, na spôsob údajného napätia medzi Mozartom a Salierim. Toto všetko je zrejmé hneď od začiatku knihy (dokonca sa to píše aj v PR textoch o knihe), takže ani jeden z princípov nie je zdrojom čitateľského napätia. V knihe je viacero vyložene kinematografických gýčov (hneď na začiatku ma odpudila scéna s kabátom) a čo je podľa mňa najväčší problém, Solčanskej sa z Beneša ani zo Štefánika (o iných nehovoriac) nepodarilo vytvoriť plnohodnotné postavy. Sú to len figúrky, miestami karikatúry (úbohá Louise Weissová!). Naratív knihy často spája výlučne chronologická postupnosť dejov. Aj tu však vidno, že Solčanská študovala viac Štefánika než Beneša, lebo preskakuje celé Benešovo francúzske obdobie i všetky prvorepublikové udalosti, ktoré by jej Beneš mohol/mal použiť na obhajobu svojich štátnických schopností.
Napriek tomu má kniha celkom dojímavý koniec, kde sa sama autorka duchovne "stretáva" s M.R.Š. a tým uzatvára celé okultistické defilé. Epilóg a doslov si už mohla odpustiť. Končiť knihu natrikrát je rovnako otravné ako pomáhať si scenáristickými barličkami, či nechať ústami postáv životopisného románu prehovárať historiografické spisy a diplomatické dokumenty.
LENŽE.
Jej román nemá žiadny štýl, hoci pokusy diferencovať jednotlivé hlasy (Benešov, Hodžov, Janinov a iných) sú očividné. Na mnohých miestach ich ústami prehovára odborná literatúra. Občas je to otravné a občas dokonca také toporné, až je to smiešne:
"Koncom marca dostal Milan telegram z vojenskej kancelárie, v ktorom stálo, že si želáte, pán prezident, aby prišiel za vami do Prahy a pomohol urovnať kompetenčné spory medzi talianskou a francúzskou vojenskou misiou." (s. 316)
Presne takto sa privráva umierajúci Beneš duchovi milovaného tatíčka Masaryka. Áno, čítate dobre, duchovi. Čengel Solčanská totiž knihu postavila na nápade akéhosi okultistického defilé: Beneš na smrteľnej posteli stretáva významné postavy Štefánikovho života, aby mohli čitateľom vyrozprávať tie časti Štefánikovho životného príbehu, ktoré Edvard Beneš nezažil. Hlavným rozprávačom celého príbehu nie je nik iný než on, a nie všadeprítomný, vševedúci hlas dejín/boha/Čengel Solčanskej.
Druhým nápadom - okrem defilé duchov - je totiž motív rivality medzi charizmatickým Štefánikom a - podľa Solčanskej opisov uslintaným a nudným šplhúňom – Benešom, na spôsob údajného napätia medzi Mozartom a Salierim. Toto všetko je zrejmé hneď od začiatku knihy (dokonca sa to píše aj v PR textoch o knihe), takže ani jeden z princípov nie je zdrojom čitateľského napätia. V knihe je viacero vyložene kinematografických gýčov (hneď na začiatku ma odpudila scéna s kabátom) a čo je podľa mňa najväčší problém, Solčanskej sa z Beneša ani zo Štefánika (o iných nehovoriac) nepodarilo vytvoriť plnohodnotné postavy. Sú to len figúrky, miestami karikatúry (úbohá Louise Weissová!). Naratív knihy často spája výlučne chronologická postupnosť dejov. Aj tu však vidno, že Solčanská študovala viac Štefánika než Beneša, lebo preskakuje celé Benešovo francúzske obdobie i všetky prvorepublikové udalosti, ktoré by jej Beneš mohol/mal použiť na obhajobu svojich štátnických schopností.
Napriek tomu má kniha celkom dojímavý koniec, kde sa sama autorka duchovne "stretáva" s M.R.Š. a tým uzatvára celé okultistické defilé. Epilóg a doslov si už mohla odpustiť. Končiť knihu natrikrát je rovnako otravné ako pomáhať si scenáristickými barličkami, či nechať ústami postáv životopisného románu prehovárať historiografické spisy a diplomatické dokumenty.
November 13, 2021
Táto kniha vyvoláva fascináciu Štefánikom. Je napísaná veľmi pútavo. Rozprávanie príbehu Štefánikovho života z optiky jeho spolupracovníkov - veľkých osobností československých dejín (Beneš, Masaryk, Hodža a ďalší) umožňuje dotknúť sa aj jeho slabostí - megalománie, "hochštaplerstva", účelovými vzťahmi so ženami... A to je na knihe to najpríťažlivejšie! Kde Banášova kniha je len prerozprávaná gumová biografia, táto kniha je skôr drámou, kde Štefánik nie je sterilným hrdinom bez duše, ale výnimočným človekom, ktorý ale má svojich vlastných démonov. Fantastické čítanie!
February 11, 2019
po prečítaní istého nemenovaného komentáru od @Bouquiniste k tejto knihe ma schladilo :D...
mala som pripravené superlatívy na heroizovaného štefánika, do ktorého sa zjavne zabuchla aj pani solčanská a urobila z neho priam telenovelového hrdinu. jeho osobnosť dvoch tvárí, mnohých manierov a prívlastkov a jeho (zrejme väčšmi domýšľaný) šarm/mystika ma zmiatli natoľko, že som mala úvahy viac o tom, ktorá jeho stránka dominovala a ako si každý prifarbí jeho činy i pôvod podľa vlastných predstáv, ako to urobila sama autorka... Popritom mi ušiel (už komentovaný) fakt, že ako literárne dielo je táto kniha brak (niečo na štýl "steeloviek").
vynímajúc literárne spracovanie, dávam 3 plus hviezdu, že som si mohla pofantazírovať o štefánikovi (ako o milovníkovi, svetobežníkovi, diplomatovi, letcovi, hochštaplerovi, whatevr..), človeku svetového formátu, aký sa už možno v Košariskách nenarodí. Jednému z ľudí, vďaka ktorým by naše manželstvo s Čechmi nikdy nevzniklo, a teda ani naše Slovenskô.
mala som pripravené superlatívy na heroizovaného štefánika, do ktorého sa zjavne zabuchla aj pani solčanská a urobila z neho priam telenovelového hrdinu. jeho osobnosť dvoch tvárí, mnohých manierov a prívlastkov a jeho (zrejme väčšmi domýšľaný) šarm/mystika ma zmiatli natoľko, že som mala úvahy viac o tom, ktorá jeho stránka dominovala a ako si každý prifarbí jeho činy i pôvod podľa vlastných predstáv, ako to urobila sama autorka... Popritom mi ušiel (už komentovaný) fakt, že ako literárne dielo je táto kniha brak (niečo na štýl "steeloviek").
vynímajúc literárne spracovanie, dávam 3 plus hviezdu, že som si mohla pofantazírovať o štefánikovi (ako o milovníkovi, svetobežníkovi, diplomatovi, letcovi, hochštaplerovi, whatevr..), človeku svetového formátu, aký sa už možno v Košariskách nenarodí. Jednému z ľudí, vďaka ktorým by naše manželstvo s Čechmi nikdy nevzniklo, a teda ani naše Slovenskô.
Displaying 1 - 4 of 4 reviews