Tematicky i stylisticky různorodé povídky souboru Nesnadné idyly, jenž v českém překladu vychází poprvé, spojuje soustředěná vnímavost ke všemu, čím člověk o sobě vypovídá a čím věci vypovídají o člověku. Úvodní texty jsou vzpomínkami na krajinu dětství, na Ligurii - magický prostor mezi mořem a skalami. Zároveň jsou nejzřetelnějším dokladem lyrického základu calvinovského "realismu", jedinečného daru básnického vidění, schopnosti předávat slovem neobyčejně přesné, čisté a emocionálně působivé obrazy. Další povídky evokují zkušenost odboje, války a násilí a bývají charakterizovány jako vyprávění s prvky napětí a hrůzy. Jiné čerpají z poválečného chaosu a zachycují obyčejné hrdiny s jejich primitivními touhami. Řada textů si pohrává s pohádkovou topikou a zvláštní blok pak představují povídky o prosťáčku Marcovaldovi, ve kterých je zobrazen fenomén moderního velkoměsta. Nesnadné idyly dokazují, že Italo Calvino je i v rámci maupassantovsko-čechovovské povídkové tradice zcela výjimečným autorem. Vychází s podporou Ministerstva kultury ČR.
Italo Calvino was born in Cuba and grew up in Italy. He was a journalist and writer of short stories and novels. His best known works include the Our Ancestors trilogy (1952-1959), the Cosmicomics collection of short stories (1965), and the novels Invisible Cities (1972) and If On a Winter's Night a Traveler (1979).
His style is not easy to classify; much of his writing has an air reminiscent to that of fantastical fairy tales (Our Ancestors, Cosmicomics), although sometimes his writing is more "realistic" and in the scenic mode of observation (Difficult Loves, for example). Some of his writing has been called postmodern, reflecting on literature and the act of reading, while some has been labeled magical realist, others fables, others simply "modern". He wrote: "My working method has more often than not involved the subtraction of weight. I have tried to remove weight, sometimes from people, sometimes from heavenly bodies, sometimes from cities; above all I have tried to remove weight from the structure of stories and from language."
Calvino mě postupně učí, jak si zalíbit povídky. Tato kniha je teprve druhou, kterou jsem od něj přečetl a přijde mi, že povídky v jeho podání mají od všeho co mám rád trochu: myšlenku, vtip, lehkou fantasknost, jsou nápadité, literárně zdařilé (tedy alespoň mě jeho styl psaní sedl) a zdá se mi, jakoby dokázal na konci každé povídky vytvořit krátký prostor pro zamyšlení, po němž hned následuje velká chuť pustit se do další. O to pro mě lépe, se dozvídat z komentářů, že jeho zdařilejší díla mě teprve čekají.
Rôznorodé poviedky, všetky ich však spája atmosféra bežného života v Taliansku, ktorý si tak často príliš idealizujeme. Najviac sa mi páčili poviedky z prímorského prostredia (Cinque Terre) a tie o malomešťanovi Marcovaldovi, menej tie z horského prostredia a vojny, v tých však bolo výborne vystavané napätie. Čo mi však napadalo takmer pri každej poviedke, bolo - tak originálne a netradičné témy, o ktorých som ešte nikdy nečítala!
Poviedky vykresľujú fyzickú, aj psychickú blízkosť smrti. Metaforickým jazykom odhaľujú bolestivé detaily priameho ublíženia aj úzkosť z nečakanej zmeny skutočnosti. Odohrávajú sa s neuveriteľnou ľahkosťou, ktorá ironizuje všetku zakomponovanú tragiku. Calvino nelamentuje nad osudom hrdinov, pozoruje ich v dennom svetle, nekladie im intelektuálne otázky, literárne ich sprevádza zlomovými momentami osudu, kedy o sebe prestávajú rozhodovať sami. Väznený sa spolieha, že sa v únoscoch odhalí aspoň kúsok ľudskosti. Ak neexistuje záchrana, v posledných momentoch chce v dobrom aj zlom hľadať ľudí.
Zástupy dotknutých vojnou sa vo svojej malosti identifikujú so živlami. Uvedomujú si veľkorysosť i nevyspytateľnosť vody, službu a nebezpečenstvo ohňa, signály vetra. Svoju konečnosť v porovnaní s mocným odhodlaním zeme odolávať všetkým súženiam.