What do you think?
Rate this book
NOCturná
Po úspešnej a čitateľsky príťažlivej próze so silným príbehom Náhrdelník/Obojok sa Bodnárová vracia k experimentálnejšiemu písaniu sériou krátkych fragmentov, vzťahujúcich sa k noci. Z jazykovo i obsahovo minimalistických textov vyznieva jemný melancholizmus, skúmanie samoty aj staroby i smrti...
120 pages, Hardcover
First published January 1, 2018
12 people want to read
About the author
Jana Bodnárová
42 books7 followersJana Bodnárová sa narodila v Jakubovanoch. V rokoch 1965 – 1968 študovala na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Liptovskom Mikuláši, v rokoch 1968 – 1976 dejiny umenia (začas aj knihovedu a latinčinu) na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po štúdiách pracovala viac ako desať rokov ako pamiatkarka pri záchrane umelecko-historických pamiatok v Prešove a písala články a štúdie o súčasnom výtvarnom umení.
Od začiatku 90. rokov sa venuje takmer výlučne literárnej činnosti. Popri publikovaní nových kníh próz, tvorby pre deti, rozhlasových hier a televíznych scenárov, sa od polovice 90. rokov venuje tvorbe a prezentácii video performancií v domácich galériách a experimentálnych divadelných scénach, ako aj v zahraničí (Lux centre Londýn 1998, Centrum kultúry Lodž 1998, Balász Béla Stúdió Budapešť 1999, Zamek Ujazdowski Varšava 1999, Medzinárodný festival ženské video Nový Sad 2000). Žije v Košiciach.
Od začiatku 90. rokov sa venuje takmer výlučne literárnej činnosti. Popri publikovaní nových kníh próz, tvorby pre deti, rozhlasových hier a televíznych scenárov, sa od polovice 90. rokov venuje tvorbe a prezentácii video performancií v domácich galériách a experimentálnych divadelných scénach, ako aj v zahraničí (Lux centre Londýn 1998, Centrum kultúry Lodž 1998, Balász Béla Stúdió Budapešť 1999, Zamek Ujazdowski Varšava 1999, Medzinárodný festival ženské video Nový Sad 2000). Žije v Košiciach.
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 2 of 2 reviews
July 17, 2024
Dvakrát som to čítala, dvakrát rovnako bolelo. Pri Janke Bodnarovej objavujem krásu a bolesť vždy v jednej sladko horkej zmesi.
June 12, 2019
„Dieťa odhrnulo záclonu. Ústami sa dotýka skla. Pozerá na doteraz neopravenú zrútenú konštrukciu na betóne. Potichučky začne spievať, čo ho naučila stará žena. Na sklo pritom nadýcha obláčik pary. “
Hudba je dôležitá najmä tam, kde sú hluché miesta. Jana Bodnárová ich odkrýva a snaží sa do nich vniesť ľudský element. Padajú listy, padá sneh. Všetko ako dôsledok vyššieho poriadku a prírodných rituálov. Spolu s človekom tvoria tieto javy harmóniu a tá ho inšpiruje k hudbe. Môže byť melancholická, fatálne depresívna, tiež však pozitívna, alebo experimentálna s kolísavou emóciou. Jej úprimnosť a kvalitu určí až prostredie v ktorom vzniká alebo ku ktorému prehovára. História, ak ju dokáže skladba prežiť, si postupne vyberá to podstatné. Tak majú možnosť žiť Chopinove nokturná dodnes. Prežili aj holokaust, absorbovali jeho smútok a pietu. Dnes možno dotvárajú atmosféru iných udalostí.
Do štruktúry textu v knihe NOCturná nápadito vnikajú prázdne notové osnovy a postupne sa vytrácajú, aby sa objavili v správny čas, kedy je zase potrebný ich dramatický efekt. Kniha je rozdelená do dvoch častí - Performancie noci a Tí, ktorí odišli. Ani jedna z častí neskrýva sentimentálnu povahu noci, naopak, demonštruje jej účinky.
„Hrbí sa v panelákovom byte za stolom. Je to vlastne iba konferenčný stolík. Tenké kovové nohy musel podložiť stĺpcami kníh, aby sa za stolíkom dalo písať a on sa nemusel hrbiť. Panelák je tichý. Len občas počuje splachovanie záchodu v kúpeľniach nad sebou a pod sebou.
…Je veľmi sám. Ale v jeho veľkej hlave rotujú v noci náhle a objavné myšlienky, až sa mu z toho rozsvietia svetlosivé oči - ako fluoresenčné kamene… ”
Samota v knihe funguje zvláštnou ľudnatosťou, pretože ju autorka nenecháva patrične doznieť, ale nadviaže na ďalšiu existenciu. Jeden osud napája na druhý, aby sa vzájomne povzbudzovali, hoci mnohokrát len z diaľky. Tak vzniká pocit, že na samotu je každý sám, ale tá má dosť kapacity pre všetkých. Má schopnosť odohrávať sa na viacerých miestach s obdobným priebehom.
Krátke fragmentárne obrazy vytvárajú mozaiku noci a za úlohu si dávajú podčiarknuť najmä jej komornú tmu do akej vstupujú postavy a svetlá, aby vyrušovali jej prirodzený pokoj. Noc slúži na odpočinok, ale potom sú tu aj taxikári a zdravotníci.
https://medziknihami.dennikn.sk/clank...
Hudba je dôležitá najmä tam, kde sú hluché miesta. Jana Bodnárová ich odkrýva a snaží sa do nich vniesť ľudský element. Padajú listy, padá sneh. Všetko ako dôsledok vyššieho poriadku a prírodných rituálov. Spolu s človekom tvoria tieto javy harmóniu a tá ho inšpiruje k hudbe. Môže byť melancholická, fatálne depresívna, tiež však pozitívna, alebo experimentálna s kolísavou emóciou. Jej úprimnosť a kvalitu určí až prostredie v ktorom vzniká alebo ku ktorému prehovára. História, ak ju dokáže skladba prežiť, si postupne vyberá to podstatné. Tak majú možnosť žiť Chopinove nokturná dodnes. Prežili aj holokaust, absorbovali jeho smútok a pietu. Dnes možno dotvárajú atmosféru iných udalostí.
Do štruktúry textu v knihe NOCturná nápadito vnikajú prázdne notové osnovy a postupne sa vytrácajú, aby sa objavili v správny čas, kedy je zase potrebný ich dramatický efekt. Kniha je rozdelená do dvoch častí - Performancie noci a Tí, ktorí odišli. Ani jedna z častí neskrýva sentimentálnu povahu noci, naopak, demonštruje jej účinky.
„Hrbí sa v panelákovom byte za stolom. Je to vlastne iba konferenčný stolík. Tenké kovové nohy musel podložiť stĺpcami kníh, aby sa za stolíkom dalo písať a on sa nemusel hrbiť. Panelák je tichý. Len občas počuje splachovanie záchodu v kúpeľniach nad sebou a pod sebou.
…Je veľmi sám. Ale v jeho veľkej hlave rotujú v noci náhle a objavné myšlienky, až sa mu z toho rozsvietia svetlosivé oči - ako fluoresenčné kamene… ”
Samota v knihe funguje zvláštnou ľudnatosťou, pretože ju autorka nenecháva patrične doznieť, ale nadviaže na ďalšiu existenciu. Jeden osud napája na druhý, aby sa vzájomne povzbudzovali, hoci mnohokrát len z diaľky. Tak vzniká pocit, že na samotu je každý sám, ale tá má dosť kapacity pre všetkých. Má schopnosť odohrávať sa na viacerých miestach s obdobným priebehom.
Krátke fragmentárne obrazy vytvárajú mozaiku noci a za úlohu si dávajú podčiarknuť najmä jej komornú tmu do akej vstupujú postavy a svetlá, aby vyrušovali jej prirodzený pokoj. Noc slúži na odpočinok, ale potom sú tu aj taxikári a zdravotníci.
https://medziknihami.dennikn.sk/clank...
Displaying 1 - 2 of 2 reviews