Redaktorka Denníka N Veronika Prušová podrobne mapuje život a kariéru dvojnásobného šéfa Najvyššieho súdu, ministra spravodlivosti a prezidentského kandidáta Štefana Harabina. Kniha umožní čitateľovi pochopiť, čo Harabin znamenal pre slovenskú justíciu, ale aj to, čo možno čakať od jeho budúceho pôsobenia v politike.
Text sprevádzajú komentáre Mariána Leška.
O autorke: Veronika Prušová vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Už počas štúdia pracovala v agentúre SITA v domácej redakcii. V denníku SME bola od septembra 2006 do konca októbra 2014, kedy časť redakcie odišla pre vstup Penty a založila Denník N. Venuje sa predovšetkým súdnictvu.
Človek si môže povedať, že nepotrebuje čítať knihu o Harabinovi - veď veľmi dobre to, že je to zlý, zákerný, neférový a pomstychtivý človek. Toto je ale kniha o celej slovenskej justícii. Ukazuje, ako fatálne a opakovane zlýhávali kontrolné mechanizmy v súdnictve, akí slabí a zbabelí boli ostatní sudcovia, keď ani tú najväčšiu škodnú nedokázali vytlačiť na okraj, či rovno mimo justície. Popísané je to tak podrobne, že každý čitateľ sa dozvie veľa nového - alebo si pripomenie veci, na ktoré by sme nemali zabúdať.
Knihu som síce dočítala po funuse a to nielen tom prezidentskom, ale aj tom parlamentnom. Mala som pocit, že čítam o akomsi egoistickom, vzťahovačnom, pomstychtivom ... dieťati. Toto dieťa si svojím dupaním a vyhrážkami vycvičilo všetkých naokolo, aby mu vyhoveli, inak uvidia. A že teda niektorí aj naozaj uvideli. Raz pred pár rokmi si sa dotkol môjho vedierka? Tak ja ti teraz rozkopem celé pieskovisko! Najviac nevoľno mi bolo z ostatných sudcov a vyslovene pri opise, ako hulákal na ministerku Žitňanskú pred inými sudcami, ktorí sa za neho očividne hanbili, no aj tak sa jej nik nezastal. Jediné slová, ktoré potichu zazneli boli, "Veď viete, on je už raz taký." V tej časti som mala pocit, že celé súdnictvo trpelo (teraz je to už snáď lepšie) Štokholmským syndrómom. Nevedela som, že čisto z pomstychtivosti, keď sa ho už aj Fico potreboval zbaviť, lebo mu kazil preferencie, oslobodil Harabinov senát pedofila, podvodníkov a mafiánov. Nemôžeme akceptovať, aby boli na takých vysokých pozíciách ľudia, ktorí len hľadajú štrbinky v zákonoch a smejú sa celému národu do ksichtu. Prečo tam tak dlho musel byť človek, ktorého rozhodnutia boli neetické a podlé a jeho obhajoby stáli len na tom, ako si nepriznať chybu a zo všetkého pochybne vykľučkovať?
Toto nie je výrok z povolebnej tlačovky Š. H., ale z knihy o ňom, ktorá vyšla skôr. Popisuje situáciu, keď ho zbavili funkcie šéfa Najvyššieho súdu a vraj vlastne každú jeho prehru.
To, že justícia je iný a divný svet, viem už zopár rokov vďaka niektorým kamošom, ktorí sa tam išli kariérne realizovať.
Táto kniha hovorí o tom, čo sa stane, keď takýto svet ovládne démon - egomaniak s výzorom prerastenej kapybary, ktorý manipuluje najvážnejšie kauzy a je tak patologicky pomstychtivý, že nemá problém pustiť pedofilného recidivistu, zrušiť kompletne všetky rozsudky človeka alebo inštitucie, na ktorú zacieli, alebo povytŕhať kolegyni koberec v kancelárii.
Jdu blejt, velebnosti. toto všetko sa vážne dialo na SR? a to ho ešte vážne nezavreli nikde? donedávna som síce nesledovala politickú scénu ani nič s tým spojené, ale ako môže tento človek normálne bez hanby kandidovať za prezidenta? ako ho môžu ľudia normálne bez hanby voliť? ja už nerozumiem ničomu...
Harabinova cesta slovenským súdnictvom bola divoká jazda, ktorá priniesla mnohé šrámy.
Kniha mi priblížila slovenské súdnictvo v čase niekedy od 80.tych rokov minulého storočia až po súčasnosť. A to očami jedného sudcu, ktorý istý čas (asi 10 rokov) tejto tretej zložke moci na Slovensku dominoval. Autorka načŕta mnohé momenty, pri ktorých si môžeme vytvoriť obraz o špecifickej osobnosti tohto človeka. Konal skoro vždy v súlade so zákonom, no nie vždy v súlade s predstavou eticky a vôbec elementárne slušne mysliaceho človeka. Už len dúfať, že jeho pokusom získať post prezidenta sa životná cesta tohto sudcu končí a ľudia ako on spokojne dožijú niekde mimo záujmu spoločnosti.
Veľmi zaujímavé čítanie. Možno keby ľudia boli ochotní prečítať si knihy typu Harabin či Kotleba, nemuseli by sme sa pred prezidentskými či parlamentnými voľbami obávať budúcnosti Slovenska. Po zistení, do čoho všetkého bol Harabin (nielen ako sudca) zapletený, aké typy médií ho posúvajú vpred (Zem a vek, Slobodný vysielač), nehovoriac o dezinformáciách, ktoré neúnavne šíri (hoaxy o utečencoch či Georgeovi Sorosovi), je nesmierne smutné, že dôchodcovia už dnes viac nie sú jedinou hrozbou medzi právoplatnými voličmi. Pardon, PRÁ-VO-PLAT-NÝ-MI.
Ťažko hodnotiť túto knihu. Príbeh bol zaujímavý ale s otvoreným koncom. Som zvedavý ako hlavná postava skončí. Ale nebola mi príliš sympatická. Snáď sa nestane prezidentom.