What do you think?
Rate this book
Naše mesto #13
Žiješ iba dvakrát
Matematický génius profesor Puskailer sa po dlhých rokoch väznenia konečne dočkal spravodlivosti a bol prepustený na slobodu. Nikto mu neveril, že nie je vrah, a, pravdu povediac, ani on sám na tom občas netrval. Mal šťastie, detektívi z oddelenia vrážd Richard Krauz a Jozef Fischer, zvaný Chosé, mu uverili a celý prípad vyriešili. Písal sa rok 1999. Vlastne sa iba začínal, a osud tak chcel, že po tvrdej drine detektívov nečakal zaslúžený odpočinok, ale už v deň prepustenia profesora z väznice začal sa nový prípad a nový príbeh, ktorý sa neočakávanou brutalitou a nechutnosťou vryl do pamäti každému policajtovi, čo bol nablízku. Celé sa to začalo tým, že sa bacharom z väznice, kde si Puskailer odpykával svoj trest, stratila kolegyňa...
Audiobook
First published June 1, 2011
2 people are currently reading
107 people want to read
About the author
Dominik Dán
41 books260 followersDominik Dán je slovenský spisovateľ detektívnych románov. Píše pod pseudonymom, v skutočnosti nemá 56 rokov (aj keď tento údaj bol vytvorený celkom náhodne pri chybnom zadaní spisovateľovho dátumu narodenia pri vydávaní knihy) a v súčasnosti autorsky spolupracuje pri tvorbe nového slovenského seriálu Kriminálka Staré mesto.
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 10 of 10 reviews
June 8, 2025
This book offered a truly compelling and complex plot centered on a seemingly normal case that quickly unraveled into something far more sinister: human organ trafficking. While the author dropped hints and twists were anticipated, the intricate layers of investigation kept me thoroughly engaged.
However, despite the brilliance of its central mystery, the book’s pacing and structural choices significantly hampered my enjoyment, especially in the first half. I honestly considered giving up. The strong narrative elements only truly took hold around the middle of the book.
My biggest frustration stemmed from the author’s method of connecting to previous books. Copying entire text sections felt like unnecessary padding, adding no new value and simply making the book longer. Beyond the sluggish pacing, some sections felt jarringly cliche and meane, drawing me out of the narrative. Even for this genre, the “eye-rolling” moments were hard to overlook. Furthermore, the author’s attempts to weave in threads from previous books, particularly regarding ongoing character arcs, often felt poorly timed. Essential background information, like the details surrounding Kuky’s mother’s illness and the compromising evidence, was presented after it became relevant, leading to unnecessary confusion for those who had already encountered these in previous book.
Ultimately, this book presented a truly captivating crime at its heart, showcasing the author’s strength in crafting intricate investigations. However, its potential was unfortunately undercut by a slow start, repetitive series connections, and some clunky writing that prevented it from being a truly standout read.
However, despite the brilliance of its central mystery, the book’s pacing and structural choices significantly hampered my enjoyment, especially in the first half. I honestly considered giving up. The strong narrative elements only truly took hold around the middle of the book.
My biggest frustration stemmed from the author’s method of connecting to previous books. Copying entire text sections felt like unnecessary padding, adding no new value and simply making the book longer. Beyond the sluggish pacing, some sections felt jarringly cliche and meane, drawing me out of the narrative. Even for this genre, the “eye-rolling” moments were hard to overlook. Furthermore, the author’s attempts to weave in threads from previous books, particularly regarding ongoing character arcs, often felt poorly timed. Essential background information, like the details surrounding Kuky’s mother’s illness and the compromising evidence, was presented after it became relevant, leading to unnecessary confusion for those who had already encountered these in previous book.
Ultimately, this book presented a truly captivating crime at its heart, showcasing the author’s strength in crafting intricate investigations. However, its potential was unfortunately undercut by a slow start, repetitive series connections, and some clunky writing that prevented it from being a truly standout read.
May 23, 2025
Musím vám niečo priznať. Som závislá na knihách Dominika Dána. Každou knihou viac a viac. Po konci jednej nutne potrebujem dávku v podobe tej ďalšej. Preto som aj rada, že ich čítam v rámci spoločného čítania a ja si ich tak môžem dávkovať tesne po sebe. Autorov štýl mi proste sadol a zatiaľ som bola po každej knihe, ktorú som prečítala spokojná a nemala som jej čo vytknúť. Inak tomu nebolo ani tentoraz.
Po tom čo Krauz s jeho kolegami vyriešili prípad profesora Puskailera, sa na neho so žiadosťou o pomoc obracia bachar z väzenia. Zmizla jeho kolegyňa. Všetko nasvedčuje tomu, že je za jej zmiznutím jej manžel. S tým sa tiež už stretli a práve najpríjemnejšiu povahu nemal. Naviac je to bývalý policajt a tak dobre pozná všetky kroky, ktoré budú sledovať a môže sa s nimi tak pohrať. Aby sa však nenudili objavuje sa aj prípad bielej dodávky, ktorá má unášať mladé ženy a dievčatá. Môžu tieto dva prípady mať niečo spoločného a súvisieť tak spolu? Alebo pôjde o dva prípady, ktoré nemajú vôbec nič spoločného. To je už na detektívoch z kancelárie č. 141 aby to zistili.
Ďalšia zaujímavá časť a s ňou aj ďalší zaujímavý príbeh za mnou. Celé to tentoraz začína zmiznutím ženy, bacharky. Však čo by mohlo byť komplikovaného na jej zmiznutí, ak vedia kto za tým asi je a ostáva im to dotyčnému len dokázať. Nieto čo pokaziť, stačí len postupovať opatrne. Tu som sa trochu čudovala, žeby to ozaj bolo celé tak rýchlo uzavreté a vyriešené? V istej chvíli autor túto linku odložil bokom a začal sa venovať tej druhej. Pamätám si tie časy kedy nás varovali aby sme si dávali pozor, že sa po mestách objavujú biele dodávky. Táto linka, aj keď možno tiež začína nevine. Však kto by veril starej babke, ktorá niečo podobné nahlási, že? Jedna reportáž istej pani redaktorky, ktorá sa nemieni vzdať svojho miesta na výslní však spúšťa lavínu, ktorá po sebe zanechá poriadnu spúšť. Obyčajný a jednoduchý" prípad zmiznutia bacharky, však postupne prerastá do niečoho oveľa horšieho a obludnejšieho, ako sa začne prepájať s prípadom bielej dodávky. Krauz a jeho kolegovia postupne odhaľujú desivú pravdu, ktorá sa skrýva za autami tejto farby. To čo odhalia je však len kúsok veľkej skladačky, ktorá siaha oveľa ďalej ako za naše hranice. Záver je tentoraz bohužiaľ neuspokojivý. Páchateľa síce poznajú, oba prípady sú vyriešené ale spravodlivosti nebolo bohužiaľ zadosťučinené. To čo odhalili bolo len kvapkou v mori, ktorá sa týka tejto témy.
Jednou z vecí, ktorá sa mi páči na autorových knihách je to, že názov knihy je nejakých spôsobom zakomponovaný do deja. A ďalšou vecou je to, že dáva v knihách a príbehoch priestor aj osobným životom vyšetrovateľov. Tentoraz prišiel rad na Kukyho, ktorý to nemal ľahké a jeho linka bola veľmi smutná. Som rada, že som pred nedávnom prekonala svoje obavy z Dominika Dána a dala tak šancu jeho knihám. Už teraz sa teším a som zvedavá čo si pre partiu z dverí č141 pripravil ako ďalšie.
Po tom čo Krauz s jeho kolegami vyriešili prípad profesora Puskailera, sa na neho so žiadosťou o pomoc obracia bachar z väzenia. Zmizla jeho kolegyňa. Všetko nasvedčuje tomu, že je za jej zmiznutím jej manžel. S tým sa tiež už stretli a práve najpríjemnejšiu povahu nemal. Naviac je to bývalý policajt a tak dobre pozná všetky kroky, ktoré budú sledovať a môže sa s nimi tak pohrať. Aby sa však nenudili objavuje sa aj prípad bielej dodávky, ktorá má unášať mladé ženy a dievčatá. Môžu tieto dva prípady mať niečo spoločného a súvisieť tak spolu? Alebo pôjde o dva prípady, ktoré nemajú vôbec nič spoločného. To je už na detektívoch z kancelárie č. 141 aby to zistili.
Ďalšia zaujímavá časť a s ňou aj ďalší zaujímavý príbeh za mnou. Celé to tentoraz začína zmiznutím ženy, bacharky. Však čo by mohlo byť komplikovaného na jej zmiznutí, ak vedia kto za tým asi je a ostáva im to dotyčnému len dokázať. Nieto čo pokaziť, stačí len postupovať opatrne. Tu som sa trochu čudovala, žeby to ozaj bolo celé tak rýchlo uzavreté a vyriešené? V istej chvíli autor túto linku odložil bokom a začal sa venovať tej druhej. Pamätám si tie časy kedy nás varovali aby sme si dávali pozor, že sa po mestách objavujú biele dodávky. Táto linka, aj keď možno tiež začína nevine. Však kto by veril starej babke, ktorá niečo podobné nahlási, že? Jedna reportáž istej pani redaktorky, ktorá sa nemieni vzdať svojho miesta na výslní však spúšťa lavínu, ktorá po sebe zanechá poriadnu spúšť. Obyčajný a jednoduchý" prípad zmiznutia bacharky, však postupne prerastá do niečoho oveľa horšieho a obludnejšieho, ako sa začne prepájať s prípadom bielej dodávky. Krauz a jeho kolegovia postupne odhaľujú desivú pravdu, ktorá sa skrýva za autami tejto farby. To čo odhalia je však len kúsok veľkej skladačky, ktorá siaha oveľa ďalej ako za naše hranice. Záver je tentoraz bohužiaľ neuspokojivý. Páchateľa síce poznajú, oba prípady sú vyriešené ale spravodlivosti nebolo bohužiaľ zadosťučinené. To čo odhalili bolo len kvapkou v mori, ktorá sa týka tejto témy.
Jednou z vecí, ktorá sa mi páči na autorových knihách je to, že názov knihy je nejakých spôsobom zakomponovaný do deja. A ďalšou vecou je to, že dáva v knihách a príbehoch priestor aj osobným životom vyšetrovateľov. Tentoraz prišiel rad na Kukyho, ktorý to nemal ľahké a jeho linka bola veľmi smutná. Som rada, že som pred nedávnom prekonala svoje obavy z Dominika Dána a dala tak šancu jeho knihám. Už teraz sa teším a som zvedavá čo si pre partiu z dverí č141 pripravil ako ďalšie.
June 1, 2016
Ešte lepšia ako Sára,som nadšená.
8/10.
8/10.
March 16, 2018
Tato Danovka ma bavila o dost viac ako Cerveny Kapitan. Davam sice rovnake hodnotenie, lebo ako tradicne, chyba polhviezda. Takze 3,5 by bolo presnejsie.
August 3, 2020
Ranný edit - mínus hviezda.
Neviem, či autor skúšal pokus na čitateľoch, pretože táto "detektívka" bola podľa mňa iná než doposiaľ (do tejto "časti" detektívok z Nášho mesta - čítam chronologicky podľa dátumu vydania).
Inak skvelý situačný humor bol tuto trápny, či skôr vlastne ani nebol.
Inovátorský prístup pre ľudí, čo majú krátkodobé výpadky pamäte? Tj. že každú novú kapitolu, v ktorej sa pokračuje v započatom deji uvodíme najlepšie tak, že prepíšeme celý odstavec, ktorým časť deja pred pár stranami končila? Otravné a zabilo to dynamiku, ktorú inak predtým jeho detektívky mali, šup sa rýchlo zorientovať a ideme...
No a konečne, až ráno mi napadlo, prečo sa mi to zdalo celé až moc vymyslené, oproti predchádzajúcim "častiam" detektívok z Nášho mesta.
Tak takto nie. Dúfam, že tento pokus bol ojedinelý, a ďalšie časti zasa zapadnú do môjho guilty pleasure ľahkej modernej detektívky (tj. okrem kvalitnej zápletky výskyt sprostých slov a nadávok, veľmi grafické popisy skutkov a zasadenie do doby, ktorú už si môžem aj pamätať, na rozdiel od Sherlocka H.).
Neviem, či autor skúšal pokus na čitateľoch, pretože táto "detektívka" bola podľa mňa iná než doposiaľ (do tejto "časti" detektívok z Nášho mesta - čítam chronologicky podľa dátumu vydania).
Inak skvelý situačný humor bol tuto trápny, či skôr vlastne ani nebol.
Inovátorský prístup pre ľudí, čo majú krátkodobé výpadky pamäte? Tj. že každú novú kapitolu, v ktorej sa pokračuje v započatom deji uvodíme najlepšie tak, že prepíšeme celý odstavec, ktorým časť deja pred pár stranami končila? Otravné a zabilo to dynamiku, ktorú inak predtým jeho detektívky mali, šup sa rýchlo zorientovať a ideme...
No a konečne, až ráno mi napadlo, prečo sa mi to zdalo celé až moc vymyslené, oproti predchádzajúcim "častiam" detektívok z Nášho mesta.
Tak takto nie. Dúfam, že tento pokus bol ojedinelý, a ďalšie časti zasa zapadnú do môjho guilty pleasure ľahkej modernej detektívky (tj. okrem kvalitnej zápletky výskyt sprostých slov a nadávok, veľmi grafické popisy skutkov a zasadenie do doby, ktorú už si môžem aj pamätať, na rozdiel od Sherlocka H.).
July 26, 2023
Nie všetko si človek pamätá.
Také pocity som mal pri skladaní dojmov na recenziu ďalšej dánovky. Dokonca som sa pristihol, že si pozerám jej dej, opätovne v nej listujem a vybavujem si isté momenty. Akosi vo mne nezarezonovala.
A to sa divím, pretože keď som si spomenul, vocode, znova ma to šokovalo. Chronologicky sa ocitáme po oslobodení Kamila Puskailera, ktorého krivé obvinenie detektívi riešili v knihe Cela číslo 17. V Prípade knihy Žiješ iba dvakrát by malo ísť o pokračovanie, ktoré je vskutku iba voľné. Okolo Puskailera sa totiž táto časť iba tak obšuchne a Kamil sa odkladá ad acta.
Celý dej sa totiž točí okolo romániku policajtky, ambicióznej reportérky a záhady dvoch identických sanitiek, ktoré zastierajú nadnárodný biznis predaja orgánov. Mozaika viacerých príbehov sa ku koncu vykryštalizuje a môžeme si ju pekne obzrieť a s odstupom vychutnať, až nám je zle.
Celý príbeh je navyše podčiarknutý smutným bojom s chorobou člena rodiny jedného z detektívneho tímu. Človek si nevie pomôcť. Dán vraj čerpá zo svojej praxe a keď si predstavím nejakého skutočného policajta, na základe ktorého bola fiktívna postava vykreslená, príde mi smutno. A navyše, keď človek prečíta pätnásť dánoviek, akosi si tú bandu vraždársku obľúbi a súcití s nimi.
Také pocity som mal pri skladaní dojmov na recenziu ďalšej dánovky. Dokonca som sa pristihol, že si pozerám jej dej, opätovne v nej listujem a vybavujem si isté momenty. Akosi vo mne nezarezonovala.
A to sa divím, pretože keď som si spomenul, vocode, znova ma to šokovalo. Chronologicky sa ocitáme po oslobodení Kamila Puskailera, ktorého krivé obvinenie detektívi riešili v knihe Cela číslo 17. V Prípade knihy Žiješ iba dvakrát by malo ísť o pokračovanie, ktoré je vskutku iba voľné. Okolo Puskailera sa totiž táto časť iba tak obšuchne a Kamil sa odkladá ad acta.
Celý dej sa totiž točí okolo romániku policajtky, ambicióznej reportérky a záhady dvoch identických sanitiek, ktoré zastierajú nadnárodný biznis predaja orgánov. Mozaika viacerých príbehov sa ku koncu vykryštalizuje a môžeme si ju pekne obzrieť a s odstupom vychutnať, až nám je zle.
Celý príbeh je navyše podčiarknutý smutným bojom s chorobou člena rodiny jedného z detektívneho tímu. Človek si nevie pomôcť. Dán vraj čerpá zo svojej praxe a keď si predstavím nejakého skutočného policajta, na základe ktorého bola fiktívna postava vykreslená, príde mi smutno. A navyše, keď človek prečíta pätnásť dánoviek, akosi si tú bandu vraždársku obľúbi a súcití s nimi.
This entire review has been hidden because of spoilers.
September 10, 2019
Ďalší z výborných príbehov.
December 4, 2021
Dán ma nikdy nesklame.
December 1, 2022
Dán nikdy nesklame.
Displaying 1 - 10 of 10 reviews