Na plagátoch zvykneme čítať meno dramaturga, ktorý pomohol vybrať, analyzovať či aktuálne vyložiť a neskôr aj naštudovať nejakú hru pre potreby svojej scény. Dramaturgia a scenáristika sú od seba neoddeliteľné, sú to dve strany jednej a tej istej mince.
Za mňa osobne 100x lepšia v “tutorializovaní” rozprávania príbehu. Syd Field si našiel nejakú formu v stovkách scenárov, ktoré prečítal, a márne sa ju snažil (aspoň za mňa) predať. Gindl-Tatárová sa sústredí na DEJ a body v ňom, nie ale na nejakú vymyslenú paradigmu, ktorá ozaj ani paradigmou nie je. Zatvára svoju knihu s tým, že niet formy, ktorú umenie neprekoná. Prednášané koncepty sú vysvetlené ľudsky, osobne a s dobrým dúškom humoru. Páčilo sa mi to.