Záver epickej historickej fantasy série o výprave kyjevského kniežaťa Svjatoslava proti Chazarskej ríši a kaukazským kmeňom.
Ríša Chazarov padla, veľký kagan je mŕtvy. Vlk v duši kniežaťa Svjatoslava je však nenásytný. Kyjevské vojsko opúšťa vydrancované mestá na kaspických pobrežiach a smeruje na Kaukaz, kde sa na strmých úbočiach týčia pevnosti Alanov, Avarov či Kassogov. Alanská princezná Semira sa s pomocou následníka chazarského trónu Dávida snaží včas dostať domov, aby zachránila svojich súkmeňovcov pred zotročením a záhubou. Medzitým sa v donských stepiach na popud beja Heroda zbiera obrovské vojsko Pečenegov.
Ktorá dobyvačná horda sa skôr zmocní pokladov Kaukazu, odľahlých chazarských miest pri Azovskom mori a najmä pohraničnej pevnosti zvanej Sarkel – Biela veža? Aký osud postretne Iľju Muromca a ostatných členov bohatierskej družiny, rozvrátenej temnými čarami démonického Koščeja?
je slovenský spisovateľ s bohatou publikačnou činnosťou v slovenskom, českom a poľskom jazyku. Pochádza z obce Vyhne, ale už od detstva žije v neďalekej Banskej Štiavnici. Po ukončení štúdia na gymnáziu v roku 1992 prešiel rôznymi povolaniami od člena strážnej služby až po vedúceho kina.
Od roku 2005 je profesionálnym spisovateľom a publicistom.
Knižne debutoval v roku 1993, odvtedy vydal vyše dve desiatky kníh, väčšinu z nich v češtine. Presadil sa ako autor historickej fantasy so slovanskými motívmi.
Dvojdielny román Bivoj umiestňuje príbehy zo Starých povestí českých do reálneho priestoru a kontextu na sklonku 7. storočia.
Trilógia Bohatier sleduje osudy hrdinov ruských bylín počas výbojov kyjevského kniežaťa Svjatoslava.
V slovenčine Červenák publikoval viacero poviedok v časopise Fantázia, ako aj román Sekera z bronzu, rúno zo zlata, v ktorom sa bájni Argonauti plavia po Dunaji až na územie dnešného Slovenska.
V roku 2009 začala v slovenčine vychádzať i séria Černokňažník, ktorá sa odohráva v 9. storočí počas bojov s Avarmi a utvárania prvých slovanských kniežatstiev.
Autorovu tvorbu charakterizuje postupný odklon od rýdzej mytologickej fantasy k historickému románu. Svedčí o tom najmä séria o protitureckých vojnách Dobrodružstvá kapitána Báthoryho, ktorej prvé tri diely (Strážcovia Varadína, Brána Irkally a Diablova pevnosť) vyšli zároveň v češtine i slovenčine.
Nový cyklus dobových detektívok Stein a Barbarič o vyšetrovaní zločinov za vlády Rudolfa II. Habsburského na prelome 16. a 17. storočia už je čisto historickou beletriou románom bez fantasy prvkov. Zo série zatiaľ vyšli romány Mŕtvy na Pekelnom vrchu, Krv prvorodených a Ohnivé znamenie, ktoré sa radia k autorovým najúspešnejším knihám. V roku 2016 vyjde štvrtý diel s názvom Diabol v zrkadle.
Červenák napísal aj zbierku rozprávkovo-dobrodružných povestí pre mladších čitateľov Legendy Zlatého mesta.
Je držiteľom viacerých žánrových ocenení vrátane Ceny Fantázie, Ceny za najlepšiu fantasy či Ceny Akadémie sci-fi, fantasy a hororu za najlepšiu českú a slovenskú knihu roka (obdržal ju trikrát za romány Krvavý oheň, Biela veža a Diablova pevnosť). Jeho romány a poviedky vyšli aj v poľštine, ruštine a angličtine. V súčasnosti má podpísanú zmluvu s americkou literárnou agentúrou a pokúša sa presadiť vydanie svojich románov v USA.
Publikoval tiež pod pseudonymom Thorleif Larssen a George Callahan.
Nesrším nadšením. Záverečný diel bol celkom OK, dôstojne ukončil niektoré dejové línie, ale mohlo tam byť toho viacej. Vlastne akési prvotné prekvapenie z toho, že namiesto klasickej mapky je na vnútornej strane obálky obrázok titulnej pevnosti, sa počas čítania postupne prevrátilo do sklamania, že je to vlastne celé komorné. A pôsobí skôr povinne.
Hlavná bitka bola tentokrát celkom dlhá a asi aj nudná. Zvraty sme očakávali, prvok s loďstvom mohol byť využitý viacej, nová pohansko-barbarská tlupa zo štvorky oproti pohansko-barbarským tlupám z jednotky a dvojky nijako nevynikla, nezažiarila, skrátka ďalší zameniteľní hňupi na odstrel. Ďalšie Svjatoslavove krehké spojenectvo s porazeným nepriateľom. A potom ďalšie. Už to nevyvoláva obdiv, ale zívnutie.
Výborná bola prvá polovica s Alanskou epizódou. Veľkolepý duel a mýtické prvky opäť vniesli do série svieži nádych dávnej, no nepoznanej kultúry. Kapitola o Jegorovej rozlúčke bola skutočne pálčivá a dojímavá. Transformácia Semiry na neľútostnú vládkyňu uveriteľná a hladká. Celý záver tejto línie aj s finálnym bojarovým únikom sa čítal dobrodružne a nepredvídateľne. Zvyšok knihy však neoslovil vôbec.
Koščej sa ako postava totálne sploštil, už nezaujíma, ani nedesí. Iľja je opäť ubermensch bez nástrah. Čo Sveneld a jeho postranné úmysly? Čo Mikula a jeho zatrpknutá pomstychtivosť? Načo ústredného arcihajzla vo finále prepaľovať v super-silného demigoda, keď bol takmer nezdolateľný aj bez toho? Lúče svetla? Keby sa aspoň do príbehu prinavrátila dračia podoba, dávalo by to väčší zmysel a uzavretie by pôsobilo celistvejšie.
Áno, záverečné diely je písať ťažko. Vždy sa niečo vynechá, zakaždým by niekto chcel viacej strán o tomto a menej strán o hentom. Veď dobre. Lenivý dojem trocha zmierňuje vedomie, že tretia a štvrtá knižka mohla byť aj spojená v jednu, a že takto to je asi predsa lepší nápad. Pozitívne vyznel tiež dojem v záverečnej štvrtine, že máloktorú z kladných postáv vidíme naďalej výlučne v pozitívnom svetle. Každý si prešiel istou temnotou, v každom sa nájde niečo tragické, zlyhávajúce, ľudské.
Burácajúcou pointou príbehu sa tak stali priveľké sústa – kniežacie, čarodejove, bohatierske, vladárske. O prst ich prevyšuje iba subtílna, nádherná vsuvka o starnúcom veliteľovi pevnosti, ktorý v hodine dvanástej zachraňuje namiesto ríše rodinu. Dve hviezdičky za to, že jej celý zmysel bol ukázať hrôzy hlavného záporáka – a za to, že to nefungovalo.
Verdikt: Slabšie zakončenie pútavého fantaskného výletu do menej populárnych statí dejín a geografie.
Knieža Svjatoslav ( Tieto slovanské mená ) si to rúbe dobívaním smerom na Kaukaz, Koščej si veselo intriguje a Semira s Davidom sa snažia preziť. Tak mám za sebou finálnu knihu zo serie Botier. Musím povedať že to bolo výborné zakončenie. Napínavé finále ktoré skončilo pocitom zadosťučinením. Doslova mi bolo ľúto posledných strán. Poviem to po svojom. Ďuro, zajebal si !
Posledná časť série Bohatier od Juraja Červenáka sa začína výpravou Heroda, ktorý musí po porážke svojej armády hľadať spojenca medzi Pečenegmi. Kyjevské knieža Sviatoslav medzitým pokračuje vo svojom dobývaní a chystá sa so svojou armádou zaútočiť na Avarov a Alanov. Ako dopadne osud Iľju a jeho druhov, keď nad nimi získal absolútnu moc zlý čarodejník Koščej?
Za mňa jedna z najlepší sérií Juraja Červenáka. Nie je hlavne nekonečná ako niektoré. Biela veža na mňa pôsobila čiastočne ako prvá časť. Čaká nás dobývanie a kopa vojenských stretov. Iľja a jeho partia nie sú upozadení našťastie ako v tretej časti alebo aspoň som nemal ten pocit. Jegor sa po tejto časti stal definitívne jednou z mojich najobľúbenejších knižných postáv. Nie, že by mal nejako veľa priestoru, ale vždy to stálo za to, keď ho dostal. Konečne došlo aj na nejaké poriadne zvraty. Postavy, ktoré autor predstavil v knihe Horiaca ríša tu majú tiež dostatok priestoru. Predtým mi vadilo, že ho možno majú až moc na úkor ostatných, no tu tomu tak nie je. Jedna z vecí, čo mi vadila bol epilóg, kde na konci takejto vynikajúcej série mohol byť rozsiahlejší popis o tom ako jednotlivé postavy dopadli. Taktiež Svjatoslav mohol mať v celej sérií viac priestoru a u neho jediného mám pocit, že jeho potenciál ako veľmi dôležitej postavy nebol naplno využitý. Na záver knihy dostaneme epický súboj s démonickým Koščejom, ktorý každý po prečítaní predošlej časti očakával, takže za mňa spokojnosť.
Napriek tomu, že ide o výborné zakončenie, tak tomu nemôžem dať plný počet bodov ako v prípade prvých dvoch častí. Tie zostávajú za mňa neprekonané a dielo Dračia cárovná je stále pre mňa tým najlepším, čo som od Juraja Červenáka čítal.
Biela veža uzatvára bohatierske putovanie. Predstavuje slovenské finálne pompéznych Svjatoslavových ťažení, rozmach Kyjevskej mocnosti, stret národov i veľkolepú výpravu do Chazarskej ríše. Na pozadí vojenského drancovania exotických krajín a politických intríg rozpráva príbeh o mrzákovi, ktorý našiel vykúpenie práve v družine kyjevského kniežaťa. Po jeho boku mohol nájsť vnútorný pokoj, priestor na pomstu, dokázal dospieť i padnúť na úplné dno a nakoniec sa znovuzrodiť. Za všetko však zakaždým zaplatil určitú daň, ktorá mu v istých momentoch strpčila nový takmer vojenský život oslavovaného bohatiera.
Iľja Muromec však nie je jedinou významnou postavou tejto ságy. Od prvej časti mu pánske garde robí svojská Svjatoslavova družina. Ako celok funguje takmer bezchybne. Vrhá sa do prichádzajúcich dobrodružstiev, oddane bojuje za svojho vladára s temnými silami (mágom Tugarinom z Dračej veže v Suware, dračou cárovnou Babou Jagou na nehostinnom severe či Volochom, vlastným druhom), drancuje, čo jej hrdlo ráči, a popri tom všetkom ide si nebojácne v ústrety vlastnej skaze v opojnej náruči sladkastého moku a pýchy. Jej profil, podobne ako sám Muromec, sa každou knihou mení. Splýva s okolím, príbehom, situáciami, ktorým musí čeliť. Rastie, rozťahuje sa, zmršťuje sa, prispôsobuje sa či už autorovom rozprávaniu, alebo zámeru, ktorý oddaného fanúšika neraz šokuje. Žiadna z postáv nie je čiernobiela, úzko vyprofilovaná, nalinkovaná tak, aby si v istom momente splnila svoj záväzok a ďalej sa už nevyvíjala.
Pompézne zavŕšenie eposu! Veľkolepé zavŕšenie štvordielnej ságy kyjevskej družiny bohatierov jasne dokazuje, ako Červenák umne a detailne pracuje s textom. Ale to sme uňho dlhodobo zvyknutí. Biela veža nesklamala. Práve naopak, osobne sa mi páčila z celej série najviac. V diele je zahrnuté všetko - od lásky a nežností, celej škály pocitov cez brutálne krviprelievanie pri bojoch, oddeľovanie končatín, hláv, čriev, šikovne zmixované do nádherného epického príbehu. A čo je hlavné, napísané mimoriadne skvelým štýlom, ktorý nedovolí knihu ani na okamih odložiť. Osudy všetkých antagonistov sú podané nadmieru pútavo a na konci mi prišlo ľúto, že ich príbehy už nepokračujú. Chcel by som ešte minimálne dve až tri pokračovania. Vynikajúce dielo, ktoré som počas čítania pred sebou videl ako veľkovýpravný film.
Bol som zvedavý, ako to autor zakončí. Viem, nie je jednoduché kvalitne ukončiť tak znamenite napísaný epos. Podarilo sa. Pompézny stret božských síl na konci románu sa pomerne vydaril. Takisto je tam náznak happyendu niekoľkých postáv. Trošku mi prišlo lúto statočného tátošíka a aj vodcu kyjevskej družiny. Škoda, že tomtuto dielu neasistovala mapa (i keď tá zodpovedajúca bola v 3 časti tetralógie, kde som mal tiež výhrady). Navyše mám pocit, že aj nakreslený plán Sarkelu uplne nezodpovedá popisu v texte. Napriek týmto zopár nedostaktom, to bolo ale výborné. 4,5*
Prišiel čas dať zbohom chrabrým goryničom aj pachu krvi na bojiskách. Bude to parádna a možno trošku smutná rozlúčka. V románoch aj živote to tak býva, že mnohí z tých, ktorých sme si obľúbili neprežijú, a ďalším sa úplne zmení život. Takže sa nadýchnite a užite si divokú jazdu po šírych stepiach, stúpajte do kopcov, plavte sa po riekach. Vrhnite sa spoločne s hrdinami do nebezpečných súbojov, vojnového zmätku a mocenských hier...
Biela veža je dôstojným zakončením veľkého dobrodružstva bohatiera Ilju. Ten je síce v tejto knihe trochu v úzadí, ale kompenzuje to vývoj iných, rovnako zaujímavých postáv. Stret dvoch obrovských armád je, ako už je u Červenáka zvykom, dychberúce čítanie.
Skvelé zavŕšenie ságy, ozaj mi bolo veľmi ľúto, že sa tento príbeh uzatvára. Zdalo sa mi, že sa kniha trošičku menej venovala Iljovi, naproti predchádzajúcim dielom, ale bolo čo zavrsovat. Možno aj ten úplný koniec by zniesol trochu viac informácií o našich preživších postavách, ale to sú len drobné výčitky. Skvelá séria .
Skvele ukoncenie Bohatierskej sagy plne epickych bitiek aj velmi osobnych subojov nasich hrdinov. Nove postavy Davida a Semiry prijemne okorenili tento posledny diel. Malinko by som si zelal aby viac deja bolo venovane Iljovi a Jegorovi....ale to je iba minimalna vec v inak vybornej knihe.