What do you think?
Rate this book
Donbas: Svadobný apartmán v hoteli Vojna
Autorská reportážna kniha o svete na oboch stranách frontovej línie Donbasu.
340 pages, Paperback
First published April 29, 2019
137 people are currently reading
2229 people want to read
About the author
Tomáš Forró
3 books212 followersTomas Forro is a Slovak reporter covering crises and conflicts mostly in the regions of Central & Eastern Europe, Latin America and South Asia.
He is publishing mostly long-form reportages with investigative elements in various Central and Eastern European media such as Dennik N (Slovakia), Polityka (Poland) and others.
Tomas Forro is an author of a book Donbas: Wedding Apartment in the Hotel War (2019), he was twice shortlisted for the Czech Journalism Award and he is a holder of 3 Slovak Journalism Awards (2016)
He is publishing mostly long-form reportages with investigative elements in various Central and Eastern European media such as Dennik N (Slovakia), Polityka (Poland) and others.
Tomas Forro is an author of a book Donbas: Wedding Apartment in the Hotel War (2019), he was twice shortlisted for the Czech Journalism Award and he is a holder of 3 Slovak Journalism Awards (2016)
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 30 of 192 reviews
May 6, 2019
Sú ľudia, čo vedia napísať reportážny doják a sú takí, čo vedia napísať analýzu, ale málokto vie v jedinej knihe spraviť obidve, ako sa to tu podarilo. Toto nie je kniha, kde je pravda uprostred - agresor je tu stále agresor a fakty sú fakty - ale zároveň hrôzy páchané všetkými stranami sú rovnako hrozné a ľudia s úplne opačnými názormi stále rovnako ľudia. A obraz toho, ako vlastne teraz vyzerajú územia pod vládou separatistov, asi vernejší a sugestívnejší, ako ste si mohli prečítať hocikde inde, v slovenčine alebo angličtine.
May 25, 2019
Nič lepšie som o ukrajinskom konflikte a modernej Ukrajine nečítal, asi sa to tak ľahko ani nepodarí. Strhujúca reportáž, operačno-taktický aj propagandistický sprievodca hybridnou vojnou. Dozvieta sa všetko, čo ste chceli vedieť, a ešte aj niečo navyše. Knižná udalosť sezóny, pre človeka s akýmsi väčším záujmom o ostpolitik aj viacerých rokov. Ak sú vo svete príčetní knižní agenti, malo by to vyjsť de dvadsiatich prekladoch.
Ak mám silou-mocou niečo obrblať, tak drobné chyby pri prepisoch z ukrajinčiny či gruzínčiny a zamieňanie colníkov s pohraničníkmi, také tie drobnosti, ktoré odborníka dráždia, ale vy si ich ani nevšimnete.
Ak mám silou-mocou niečo obrblať, tak drobné chyby pri prepisoch z ukrajinčiny či gruzínčiny a zamieňanie colníkov s pohraničníkmi, také tie drobnosti, ktoré odborníka dráždia, ale vy si ich ani nevšimnete.
December 28, 2019
Aj ked to vsetci vychvalovali, predsa len som si hovorila, ze ved napisat dobru knihu nie je to iste ako napisat dobru reportaz (ktore Forro pise skvele). Ale toto skutocne je skvela reportazna kniha. Nestracala som sa v nej, vyborne objasnovala suvislosti, striedala udalosti bez toho, aby vysla z tempa. Pribehy obycajnych ludi, ucastnikov bojov na oboch stranach, aj tych, ktori mali moc. Citit z toho nielen profesionalitu v zmysle patrania po zdrojoch a suvislostiach, ale aj clovecinu. Klanam sa a tlieskam.
June 11, 2019
I usually review Slovak books in Slovak, but Donbas is so good and valuable, that I’m absolutely sure it will be translated soon into other languages.
At the beginning, the book is confusing like the conflict in Ukraine itself with all the propaganda and dozens of contradicting stories describing same events from different perspectives. But as you read further, even contradicting stories begin to complement each other, so gradually you’ll be able to see the bigger picture. Afterwards, you’ll no longer be surprised, why – for example – former skinheads from Azov battalion now cherish their friendship with Georgians or Americans and disdain pre-war hooligan friends. Or why ardent supporters of the utopist Novorossiya project now argue that they never believed in it.
You can read Donbas in multiple ways (I was tempted to write "enjoy Donbas" but its content won't allow…). Those who prefer an incredibly dramatic survival stories will read it as a riveting thriller. Analysts and political scientists will surely appreciate plentiful references to original sources, documents, and literature. I - for example - read the book with smartphone in second hand, scanning all links to youtube videos showing combat actions and demonstrations described by the author. A really great, although a bit frightening, "multimedia" experience…
Nowadays, events in Ukraine are changing crazy fast. It is possible that in a year or two, Donbas will be outdated, and will have to be re-written. I’m saying re-written because even with minor flaws, I doubt there will be some better and more comprehensive source of information on the market.
At the beginning, the book is confusing like the conflict in Ukraine itself with all the propaganda and dozens of contradicting stories describing same events from different perspectives. But as you read further, even contradicting stories begin to complement each other, so gradually you’ll be able to see the bigger picture. Afterwards, you’ll no longer be surprised, why – for example – former skinheads from Azov battalion now cherish their friendship with Georgians or Americans and disdain pre-war hooligan friends. Or why ardent supporters of the utopist Novorossiya project now argue that they never believed in it.
You can read Donbas in multiple ways (I was tempted to write "enjoy Donbas" but its content won't allow…). Those who prefer an incredibly dramatic survival stories will read it as a riveting thriller. Analysts and political scientists will surely appreciate plentiful references to original sources, documents, and literature. I - for example - read the book with smartphone in second hand, scanning all links to youtube videos showing combat actions and demonstrations described by the author. A really great, although a bit frightening, "multimedia" experience…
Nowadays, events in Ukraine are changing crazy fast. It is possible that in a year or two, Donbas will be outdated, and will have to be re-written. I’m saying re-written because even with minor flaws, I doubt there will be some better and more comprehensive source of information on the market.
July 28, 2019
Skutočne mimoriadna kniha. Niečo takéto na Slovensku nevzniká nielen každý rok, ale zrejme ani každé desaťročie. Dúfam, že sa Donbas dočká kvalitného prekladu (aspoň) do češtiny, poľštiny a angličtiny.
February 6, 2020
Wow. Tak toto bol jeden vynikajúci zážitok. Tomáš Forró ma ako reportér bavil aj predtým, ako sa začal venovať konfliktu na Donbase. V tejto knihe však naplno dokázal rozvinúť svoj rozprávačský talent. Je to neskutočne pútavý, zábavný, ale pritom strašný a smutný pohľad za bojovú líniu. A to všetko vecne, bez zbytočného pátosu. Donbas pre mňa nemal žiadne slabé miesto. Pevne verím, že sa ho podarí preložiť do čo najväčšieho počtu jazykov, lebo takýto insight o tomto debilnom konflikte vám momentálne neposkytne žiadna iná kniha na svete. 5 hviezd bez zaváhania.
February 27, 2022
Táto kniha je neskutočne náročné čítanie, ťažko sa spracováva a so súčasnou sitáciou je len horšie. Takže ak chcete pozadie vojny, určite odporúčam túto reportáž.
May 13, 2019
Perfektna praca a neskutocne dobrodruzstvo. Prave som docital reportaz svetoveho formatu. Neprehanam, je spickova po vsetkych strankach. Forro si osobne presiel vsetky dolezite miesta konfliktu, zil na nich ako neprivilegovany reporter, casto v utajeni, co mu dovolilo priniest autenticke zazitky. Priebezne ich doplna presnymi analyzami politickej a vojenskej situacie, dokladnou faktografiou a hlavne pribehmi ludi, co to sialenstvo zazili a stale zazivaju - vojaci a zoldnieri z oboch stran konfliktu, bezni obyvatelia, vnutorni ukrajinski utecenci, atd... Opisuje to vecnym a cistym stylom, tema a konkretne pribehy su take silne, ze akakolvek snaha o umelecky text by vyznela smiesne. Klise tu nenajdeme. Myslim, ze o tejto knizke a o autorovi budeme este vela pocut. Patri medzi to najlepsie, co v slovenskej literature a zurnalistike kedy vzniklo. Naozaj neprehanam.
June 29, 2022
Thomáš Forró is a Slovakian journalist who specializes in political crises and armed conflicts all over the world. “An apartment in the hotel War” is his investigation into the past and the near present of the conflict between Russia and Ukraine, in Donbas. I must also add to begin with, that there doesn’t seem to be any English translation of this book yet, for which I am truly sorry, because it sheds a lot of light on what is going on between Russia and Ukraine today.
In search for understanding of the mechanisms of Russian hybrid war, and for reasons of the events in Ukraine, Thomáš Forró goes back all the way to 1993, to the separation of Abkhazia and South Ossetia from Georgia. That too, was a conflict where nothing was what it seemed, and where nothing that was said or done had a simple and straightforward explanation. It was a conflict where the truth and propaganda mixed all the time, and where the conventional and the partisan battles happened side by side. In other words a hybrid war at an experimental stage, a “dressed rehearsal” before Donbas.
A veteran of the war in Georgia, fighting alongside his father and at the time only fourteen years old Mamuka, is the first of the characters whose life and fate is the canvas of Farró’s narrative. As the book progresses, there are others, Russians, Ukrainians, Ukrainian separatists, foregin fighters, men and women, old and young, those that were hungry for power, those that hoped for a better future, and those who have lost all hope. The record of their personal experiences and circumstances contributes to a growing picture of mutual dependencies and blames, confusion and desinformation but also, in time, to some extent to a better understanding of the reasons why. Including what does it take for a citizen to turn his back on his nation, to decide to pick up the weapon and join another? Is it because of other alliances? Personal gain? Did the people in Donbas see themselves as Russians, were they the 5th column of sorts? Or did they have no choice?
The history here is of major significance, both of the soviet times and this of the post-independence period. In soviet times, Donbas was a proud, industrial jewel of the Soviet Union and enjoyed a privileged position within the country. Its inhabitants were a mix of the locals and those that came or were moved here from all parts of the Soviet Union as a workforce. After the independence however, without the huge Russian domestic market Donbas lost its status. Power vacuum left by Russia’s iron hand was soon filled up by oligarchs, whose interest was focused rather on their own profits than on the good of the people. Life was getting increasingly difficult and the government in Kiev and the Ukrainian identity seemed a very far away and abstract concept.
Some of the people that the author met in Donbas were genuinely convinced that joining Russia was going to bring order and prosperity again. With proximity to Russia and its ever present state propaganda, the people of Donbas were an easy prey for manipulation and promises of a magnificent future - should the brotherhood of soviet nations be restored. The soviet policy of ethnic mix’n’match, in this case brought about by importing a workforce of different origins from other parts of the USSR, didn’t help either, and made the subsequent chances for developing a strong bond to the Ukrainian state and nation significantly smaller.
Finally Farró concluded that he came to Donbas with what he thought was a clear picture of right and wrong. After years of visiting, and after countless conversations with the locals from all walks of life he was leaving considerably less sure…. The war was, Farró says, to a large extent about who should govern the souls of the people - if they had a choice, that is. And regardless of the past, over the years, things did start to change. Where before there was only uncertainty and confusion there were signs of hope and a budding sense of common identity of all Ukrainians. So finally Ukraine appeared to be winning….
And I can not end this text without a reflection on the current state of affairs. I do wish that we helped Ukraine more, at least with the ways of defence and attack that were actually capable of defeating, not only holding off the Russians. I also wish that there was a way to blow the evil, manipulative, cynical, kleptocratic Putin war machine, to the proverbial kingdom come, without causing a third world war in the process. Then again, considering the risks and chances that stand before us, Churchill's comment to Neville Chamberlain regarding England's choices before the second world war comes to mind:
“You were given the choice between war and dishonour. You chose dishonour, and you will have war.”
In search for understanding of the mechanisms of Russian hybrid war, and for reasons of the events in Ukraine, Thomáš Forró goes back all the way to 1993, to the separation of Abkhazia and South Ossetia from Georgia. That too, was a conflict where nothing was what it seemed, and where nothing that was said or done had a simple and straightforward explanation. It was a conflict where the truth and propaganda mixed all the time, and where the conventional and the partisan battles happened side by side. In other words a hybrid war at an experimental stage, a “dressed rehearsal” before Donbas.
A veteran of the war in Georgia, fighting alongside his father and at the time only fourteen years old Mamuka, is the first of the characters whose life and fate is the canvas of Farró’s narrative. As the book progresses, there are others, Russians, Ukrainians, Ukrainian separatists, foregin fighters, men and women, old and young, those that were hungry for power, those that hoped for a better future, and those who have lost all hope. The record of their personal experiences and circumstances contributes to a growing picture of mutual dependencies and blames, confusion and desinformation but also, in time, to some extent to a better understanding of the reasons why. Including what does it take for a citizen to turn his back on his nation, to decide to pick up the weapon and join another? Is it because of other alliances? Personal gain? Did the people in Donbas see themselves as Russians, were they the 5th column of sorts? Or did they have no choice?
The history here is of major significance, both of the soviet times and this of the post-independence period. In soviet times, Donbas was a proud, industrial jewel of the Soviet Union and enjoyed a privileged position within the country. Its inhabitants were a mix of the locals and those that came or were moved here from all parts of the Soviet Union as a workforce. After the independence however, without the huge Russian domestic market Donbas lost its status. Power vacuum left by Russia’s iron hand was soon filled up by oligarchs, whose interest was focused rather on their own profits than on the good of the people. Life was getting increasingly difficult and the government in Kiev and the Ukrainian identity seemed a very far away and abstract concept.
Some of the people that the author met in Donbas were genuinely convinced that joining Russia was going to bring order and prosperity again. With proximity to Russia and its ever present state propaganda, the people of Donbas were an easy prey for manipulation and promises of a magnificent future - should the brotherhood of soviet nations be restored. The soviet policy of ethnic mix’n’match, in this case brought about by importing a workforce of different origins from other parts of the USSR, didn’t help either, and made the subsequent chances for developing a strong bond to the Ukrainian state and nation significantly smaller.
Finally Farró concluded that he came to Donbas with what he thought was a clear picture of right and wrong. After years of visiting, and after countless conversations with the locals from all walks of life he was leaving considerably less sure…. The war was, Farró says, to a large extent about who should govern the souls of the people - if they had a choice, that is. And regardless of the past, over the years, things did start to change. Where before there was only uncertainty and confusion there were signs of hope and a budding sense of common identity of all Ukrainians. So finally Ukraine appeared to be winning….
And I can not end this text without a reflection on the current state of affairs. I do wish that we helped Ukraine more, at least with the ways of defence and attack that were actually capable of defeating, not only holding off the Russians. I also wish that there was a way to blow the evil, manipulative, cynical, kleptocratic Putin war machine, to the proverbial kingdom come, without causing a third world war in the process. Then again, considering the risks and chances that stand before us, Churchill's comment to Neville Chamberlain regarding England's choices before the second world war comes to mind:
“You were given the choice between war and dishonour. You chose dishonour, and you will have war.”
March 23, 2022
UFF, akoze mala som ocakavania ale takpovediac odtrhlo mi dekel z tejto knihy. Ak knihu zavrhujete lebo si myslite ze o konfliktoch na ukrajine viete vela vedzte ze neviete. Ak ju zavrhujete lebo si myslite, ze bude pisana jednodtranne tak sa mylite. Autor sa nestranne a kriticky zameriava na vsetky aspekty konfliktu a k tomu pridava aj uzasnu sondu do hlbin ukrajinskeho naroda. Dakujem za tuto knihu!
December 19, 2021
Myslim si, že ako večná fanúšička Abysntu som si už reportážnej literatúry prečítala dosť, ale myslím, že táto prekonala všetko ostatné. Táto knižka totiž úspešne a pútavo prepája Individuáne príbehy ľudí s širšou politickou situáciou, čo nie je v tomto type literatúry úplne zvyčajné.
No najmä ma naučila niečo, čo autor opisuje v knižke nasledovným spôsobom:
“Prvý rok som na Donbas prichádzal tak ako všetci - vopred som vedel, na čej strane je pravda, kto je v tomto konflikte obeťou a kto predátorom, a materiál, ktorý som mal získať, mal byť len ilustračnou pomôckou, ako to ukázať iným. Potom som túto istotu celkom stratil. Spôsobilo to utrpenie, s akým som sa stretával na oboch stranách - bolo ho príliš veľa a bolo príliš nezmyselne. Ako odsudzovať zverstvá vojakov zmanipulovaných propagandou, keď podobné činy pácha armáda, ktorá je spojencom západu?”
Forró správne poznamenáva že mnoho ľudí konflikt takto vidí, i keď ako to už vždy vo vojne býva, ťažko si vybrať ktorá strana je “tá dobrá”.
Tejto knižke fakt fakt fandím a som rada že v čase keď som ju čítala už bola preložená do češtiny a poľštiny, ale ešte aspoň anglický preklad by som jej fakt dopriaľa.
No najmä ma naučila niečo, čo autor opisuje v knižke nasledovným spôsobom:
“Prvý rok som na Donbas prichádzal tak ako všetci - vopred som vedel, na čej strane je pravda, kto je v tomto konflikte obeťou a kto predátorom, a materiál, ktorý som mal získať, mal byť len ilustračnou pomôckou, ako to ukázať iným. Potom som túto istotu celkom stratil. Spôsobilo to utrpenie, s akým som sa stretával na oboch stranách - bolo ho príliš veľa a bolo príliš nezmyselne. Ako odsudzovať zverstvá vojakov zmanipulovaných propagandou, keď podobné činy pácha armáda, ktorá je spojencom západu?”
Forró správne poznamenáva že mnoho ľudí konflikt takto vidí, i keď ako to už vždy vo vojne býva, ťažko si vybrať ktorá strana je “tá dobrá”.
Tejto knižke fakt fakt fandím a som rada že v čase keď som ju čítala už bola preložená do češtiny a poľštiny, ale ešte aspoň anglický preklad by som jej fakt dopriaľa.
September 19, 2023
How ironic life and history is... The book was published "moments" before the (second) Russian invasion on Ukraine started. Very thought provoking, well researched and on the ground account on what happened in the Donbas region. It's impossible not read it in the context what is happening there now and the more it seems Russia made a big mistake.
July 26, 2021
Silný zážitok! A to som ho prežívala "len" z pohodlia domova krajiny žijúcej v mieri a stabilite. Wow. Fakt skvelá práca.
Read
May 12, 2022Túto knihu som začal čítať pred dvoma rokmi a prečítal som si z nej zhruba tretinu. Nie že by bola zlá, ale jej čítanie ma nevtiahlo a tak som ju odložil. Až udalosti tohto roku a dva výborné Headbangre s jej autorom ma primali (!) si ju prečítať a bolo to dobré čítanie. Tomáš Forró nepíše ako Svetlana Alexejevič alebo iné hviezdy reportážnej literatúry, ktoré vydáva Absynt, jeho písanie je skôr strohé, bez lyrických pasáží, ba v niektorých prípadoch kostrbaté (tu mohol do textu viac zasiahnuť Martin Milan Šimečka ako knižný editor), no písať vie. Nikomu zo strán nenadržiava, veľa priestoru však majú myšlienky o zabudnutom a urazenom území, ale aj o tom, čo znamená štátna príslušnosť pre bežného človeka. Pri čítaní o separatistických regiónoch som si spomenul na texty o Islamskom štáte; v ňom boli tiež jeho najhorlivejšími stúpencami cudzinci.
Prekvapilo ma, ako málo sa v knihe vyskytuje osoba Igora Girkina (v podstate len v poslednej kapitole o zostrelení lietadla malajských aeroliniek) a tiež okrajovo sa v nej vyskytujúci slovenskí stúpenci separatistov (zrejme sa nechceli s autorom rozprávať). Mrazilo ma pri čítaní kapitoly o Mariupoli, vtedy ešte mesta, ktoré pôsobilo ako symbol nádeje.
V knihe pre mňa vyčnievala porovnávacia kapitola Ukrajinky - Ukrajinci a odseky, venujúce sa zvláštnostiam ukrajinského jazyka. Ukrajinčina pozná rody a napr. slovo človek je ženského rodu. V knihe ženy pôsobia ako tie silnejšie, čomu napomáha aj ich čierny humor.
Záver s cestou k miestu leteckého nešťastia a odchodu z Ukrajiny mal pre mňa katarzný účinok.
Rád si ešte od Forróa niečo o Ukrajine prečítam (momentálne čítam jeho knihu o Venezuele) a dúfam, že túto krajinu čaká lepšia budúcnosť.
Prekvapilo ma, ako málo sa v knihe vyskytuje osoba Igora Girkina (v podstate len v poslednej kapitole o zostrelení lietadla malajských aeroliniek) a tiež okrajovo sa v nej vyskytujúci slovenskí stúpenci separatistov (zrejme sa nechceli s autorom rozprávať). Mrazilo ma pri čítaní kapitoly o Mariupoli, vtedy ešte mesta, ktoré pôsobilo ako symbol nádeje.
V knihe pre mňa vyčnievala porovnávacia kapitola Ukrajinky - Ukrajinci a odseky, venujúce sa zvláštnostiam ukrajinského jazyka. Ukrajinčina pozná rody a napr. slovo človek je ženského rodu. V knihe ženy pôsobia ako tie silnejšie, čomu napomáha aj ich čierny humor.
Záver s cestou k miestu leteckého nešťastia a odchodu z Ukrajiny mal pre mňa katarzný účinok.
Rád si ešte od Forróa niečo o Ukrajine prečítam (momentálne čítam jeho knihu o Venezuele) a dúfam, že túto krajinu čaká lepšia budúcnosť.
July 2, 2019
Presne tak ako vám hovoria všetky recenzie - táto kniha je jednoducho vynikajúca a každý by si ju mal prečítať. Našinci poznajú reportážne Absyntovky, zo zahraničia sa toho valí tiež neúrekom. Táto kniha je v niečom iná. Tomáš Forró išiel na miesta, na ktoré sa väčšina z nás odváži pozrieť len cez Google Maps a napísal o ich obyvateľoch veľmi citlivú, občas brutálnu, ale hlavne úprimnú a reportážnu story jedného konfliktu. A celý príbeh rozpráva s pokorou a občas aj s prekvapením k čomu sa to vôbec odhodlal. Ku cti mu slúži, že sa nezaoberá toľko rozžuvanou geopolitikou a ponúka surovú správu o stave pohraničia medzi Ruskom a Ukrajinou. Každý kto ku konfliktu pričuchol len o niečo viac ako z agentúrnych správ musí cítiť z Tomášových slov strach, ale aj odhodlanie podať čo najpresvedčivejší obraz súčasnosti. Kniha má aj svoje hluché miesta, rozprávanie občas pôsobí neučesane, ale hneď v ďalšej kapitole ste jej to ochotní odpustiť. V čase, kedy sme si už zvykli na to, že za humnami rinčia zbrane, kedy ruské snahy ovplyvňovať verejnú mienku v tejto oblasti (a mnohých ďalších) prinášajú svoje ovocie, je dobré zastaviť sa a pozrieť sa na celý konflikt očami ľudí bojujúcich na oboch stranách na tej najnižšej úrovni.
Túto recenziu by som rád venoval Frankovi, ktorý sa ako americký veterán, chlapec z Manhattanu, pridal na stranu práporu Donbas hneď na začiatku konfliktu. Privítal ma vo svojom stane, v tábore pár kilometrov za Kyjevom. "Prišiel som, aby som pomohol Ukrajincom získať späť svoju krajinu," odpovedal mi na otázku čo robí investičný bankár vo vojenskom stane. Franko zomrel v Ilovajskom kotli v auguste 2014, mesiac po našom rozhovore.
Túto recenziu by som rád venoval Frankovi, ktorý sa ako americký veterán, chlapec z Manhattanu, pridal na stranu práporu Donbas hneď na začiatku konfliktu. Privítal ma vo svojom stane, v tábore pár kilometrov za Kyjevom. "Prišiel som, aby som pomohol Ukrajincom získať späť svoju krajinu," odpovedal mi na otázku čo robí investičný bankár vo vojenskom stane. Franko zomrel v Ilovajskom kotli v auguste 2014, mesiac po našom rozhovore.
September 26, 2022
Síce neskoro ale predsa som si prečítala. Nie je to pekné ani ľahké čítanie, ale je výborné. Obdivujem reportérov, ktorí sa doborovoľne vydávajú do vojnových a iných nebezpečných oblastí a vystavujú sa riziku, aby mohli poskytnúť informácie. Začiatkom roka som čítala knihu od reportérky CNN Clarissy Ward On All Fronts: The Education of a Journalist, ktorá bola tiež výborná.
Tiež som veľmi ocenila, že sa nevyhýbal ani kontroverzným témam, ktoré využíva ruzká propaganda, ako extrémistický pôvod niektorých ukrajinských plukov (Azov je najznámejší, po Mariupoli), alebo bombardovanie civilistov ukrajinskou armádou. Zároveň všetko vysvetľuje a snaží sa podať pohľad z oboch strán. Extrémne dobré a dôležité čítanie.
Tiež som veľmi ocenila, že sa nevyhýbal ani kontroverzným témam, ktoré využíva ruzká propaganda, ako extrémistický pôvod niektorých ukrajinských plukov (Azov je najznámejší, po Mariupoli), alebo bombardovanie civilistov ukrajinskou armádou. Zároveň všetko vysvetľuje a snaží sa podať pohľad z oboch strán. Extrémne dobré a dôležité čítanie.
June 22, 2019
Určite čítať. Dve veci - ubrala by som na kúsok samoľúbom chlapáctve a možno oželela jeden-dva príbehy. Super - dôraz na osudy žien ku koncu knihy a samozrejme, že to potrebujete čítať, ak žijete v strednej Európe.
March 18, 2022
Jeden z absolutnie najlepszych reportaży, jakie kiedykolwiek czytałam.
June 18, 2019
Kniha roka a možno aj najlepšia non-fiction, akú som kedy čítal. Keď sa po úvode zdá, že tomu možno bude chýbať trochu príbehovosti, prepne Forró do jazyka, na ktorý sa nechytá väčšina celej poľskej reportážnej školy. Keď začne chýbať väčšia prítomnosť autora, prídu príhody z blokpostov, z ktorých púšťa do gatí aj čitateľ o dvetisíc kilometrov ďalej. Úžasné dielo, kilometre pred všetkým podobným, čo v okolí vzniklo.
March 16, 2022
Čítala som viacero kníh s témou vojnového konfliktu. Vojna v Sýrii, v Bosne a Hercegovine, v Gruzíncku či Kábule. Vzdy to bolo pre mna nepochopitelne, ako mozeme nechat boj o moc ,o územie ,či o postavenie vyeskalovst do rozmerov, kde sa zabíja, kde sa ničia zivoty nevinných po všetkých strankach. Lenze vzdy som si myslela, ze je to mentalitou a postojmi ludi žijúcich v tom regióne, ze je to entinikom a ze ,,my” sme iní. Teraz, keď je vojna asi tak 120 km od nasich hraníc, to zrazu vidim inak…
V knihe najdete skutocne pribehy ludi z Ukrajiny, ktori uz viac ako 8 rokov ziju bo vojne a uz nic nie je tak ako pred tym, su to skutocne svedectva, nečítajú sa lahko.
Sú nam ale ponúknuté aj pohlady zo strany ruských sympatizantov …aj ti maju celkom pochopitelne dovody na svoje postoje…vsetci maju ale jasnú tuzbu…chcu zit v pokoji a miery svoje obyčajné životy. Toto nie je vojna Rusov proti Ukrajincom, ale vojna nás všetkých proti arogancii moci Vladimíra Putina.
Čítajte, budete mať tak možnosť vytvorit si nazor sami na zaklade faktov a súvislosti.
V knihe najdete skutocne pribehy ludi z Ukrajiny, ktori uz viac ako 8 rokov ziju bo vojne a uz nic nie je tak ako pred tym, su to skutocne svedectva, nečítajú sa lahko.
Sú nam ale ponúknuté aj pohlady zo strany ruských sympatizantov …aj ti maju celkom pochopitelne dovody na svoje postoje…vsetci maju ale jasnú tuzbu…chcu zit v pokoji a miery svoje obyčajné životy. Toto nie je vojna Rusov proti Ukrajincom, ale vojna nás všetkých proti arogancii moci Vladimíra Putina.
Čítajte, budete mať tak možnosť vytvorit si nazor sami na zaklade faktov a súvislosti.
July 13, 2019
Ak by šlo o beletriu, tak by som povedala, že autor to s prekombinovanim postáv prehnal - jednej postave sa predsa nemôže stat tak veľa neuveriteľných veci a tak pomenit charakter/názory za pár rokov. Ale toto je realita, je to vojna, je to strach a propaganda, a zdá sa, že vtedy sa môže stat cokolvek. Veľmi ma to mrzí, že sa im (a mnohym iným) museli postávať taketo veci...
Ako už ocenili viacerí predo mnou, obrovskou prednosťou knihy je prepájanie osobných príbehov s drsnou faktografickou analýzou. Dokopy to totiž dáva odpovede na otázky ale pritom sa nedá zabudnúť na ľudí za všetkými tými číslami. Veľmi dobrá kombinácia, ktorá mi napr pri Alexejevic trochu chýbala - tam sa človek práveže utopil pod individuálnymi príbehmi a ťažko v toľkom nešťastí hľadal ‘pravdu’. Čo iné si z toho odniesť ako ‘áno, je to hrozne’? Forró toto ‘ine’ ponúknuť dokázal.
Ďakujem
Ako už ocenili viacerí predo mnou, obrovskou prednosťou knihy je prepájanie osobných príbehov s drsnou faktografickou analýzou. Dokopy to totiž dáva odpovede na otázky ale pritom sa nedá zabudnúť na ľudí za všetkými tými číslami. Veľmi dobrá kombinácia, ktorá mi napr pri Alexejevic trochu chýbala - tam sa človek práveže utopil pod individuálnymi príbehmi a ťažko v toľkom nešťastí hľadal ‘pravdu’. Čo iné si z toho odniesť ako ‘áno, je to hrozne’? Forró toto ‘ine’ ponúknuť dokázal.
Ďakujem
June 5, 2019
Asi najlepšia kniha od slovenského autora, aku som kedy čítal. Dokonca väčšina absyntoviek (a hlavne tá jedna slovenská) pri tomto počine ticho sedí v kúte a závidí.
Keď vo vymyslených pribehoch platí, že ľudia zbožňujú komplexné postavy (je to hrdina či padouch?), tu to máme v priamom prenose a v opise skutočných udalostí v skutočnom svete len pár sto kilometrov od nás.
Ešte aj ten reportér tu je komplexný, lebo na začiatku vníma konflikt inak ako na konci, aj keď si pôvodne išiel len potvrdiť to, čo si predtým myslel. Ale našťastie nespravil tu chybu, že ignoroval signály, ktoré mu hovorili opak.
Keď vo vymyslených pribehoch platí, že ľudia zbožňujú komplexné postavy (je to hrdina či padouch?), tu to máme v priamom prenose a v opise skutočných udalostí v skutočnom svete len pár sto kilometrov od nás.
Ešte aj ten reportér tu je komplexný, lebo na začiatku vníma konflikt inak ako na konci, aj keď si pôvodne išiel len potvrdiť to, čo si predtým myslel. Ale našťastie nespravil tu chybu, že ignoroval signály, ktoré mu hovorili opak.
June 3, 2022
Rzadko piszę tu cokolwiek, ale w tym wypadku muszę.
Książka warta polecenia każdemu, kto chce bliżej zrozumieć historię najnowszą Ukrainy i Donbasu.
Reportaż genialne łączący groteskę, absurd, zniszczenie, śmierć i cierpienie.
Książka warta polecenia każdemu, kto chce bliżej zrozumieć historię najnowszą Ukrainy i Donbasu.
Reportaż genialne łączący groteskę, absurd, zniszczenie, śmierć i cierpienie.
July 9, 2019
Informatívne ale veľmi mrazivé. Hlboká sonda do oboch strán frontu. Určite must read pre ľudí v našich zemepisných šírkach a dĺžkach.
August 20, 2019
Kvôli knihám ako táto by tu mala byť možnosť sem-tam dať hviezdičiek šesť.
February 1, 2021
Jedna z najlepších reportáží o (nielen) ukrajinskom konflikte a koncepte hybridnej vojny. Top.
December 5, 2022
Одна з найкращих книг, що трапилася мені цього року, класний глибокий, відсторонений та водночас дуже теплий погляд та ставлення автора до своїх героїв
April 30, 2024
“Pokusy postsovietskych republík o budovanie štátnej identity, nezávislej od vplyvu Ruska, trestal Kremeľ tak, ze proti nim mobilizoval vlastné národnostné menšiny.”
May 15, 2022
Szukałem czegoś na kształt wprowadzenia w obecny konflikt na terenie Ukrainy. Nie znalazłem żadnego filmu na YT, a temat wydaje się być nadzwyczaj chwytliwy. Dziwne. Książek również niewiele. Może zbyt świeży konflikt i niebezpiecznie się nim zajmować. Ruskie macki są przecie wszędzie i strach jak kogoś dopadą. Dlatego ta pozycja była objawieniem.
Autor przede wszystkim weryfikuje swoje założenie o zero-jedynkowym charakterze tego konfliktu. Nic nie jest takie oczywiste. Zaglądając w przeszłość próbuje rozsupłać zaplątane nici relacji wszystkich zaangażowanych w sytuację na wschodzie Ukrainy. Przede wszystkim, rozgorzały ówcześnie konflikt wynika z wielu problemów, które trapiły stosunki zachodu ze wschodem Ukrainy. I jak zwykle nic nie jest biało czarne, im dalej w las tym ciemniej. I tajemnicą poliszynela jes to, że Kreml to po prostu wykorzystał, choć nie był ostatecznie reżyserem wszystkich tamtejszych zdarzeń.
Autor delikatnie daje do zrozumienia, że mieszkańcy Donbasu czy Ługańska też padali ofiarami ataków ze strony Ukraińców wbrew temu jak bardzo takie twierdzenie jest niepoprawne lub niewygodne dla Kijowa. Oczywiście, nie można powiedzieć, że motywem ataków była zemsta z premedytacji, raczej miały one miejsce w wyniku dziadostwa ówczesnej armii(tak, armia ukraińska w 2014 roku była w katastrofalnym stanie) i braku danych wywiadowczych. Dlatego też z czasem mieszkańcy, i tak już zaniedbanego wschodu Ukrainy, byli coraz bardziej wrogo nastawieni do kijowskiego rządu. Dla prostych ludzi było to wybór pomiędzy propagandą rosyjską a zniszczonymi przez ukraińskie wojsko swoimi domami i innymi obiektami cywilnymi. I wiadomo za kim się opowiadali. Dochodzi do tego jeszcze to, że separatyści i rebelianci nie raz ostrzeliwali swoich obwiniając potem stronę Ukraińską.
Niestety, poziom galimatiasu w tym konflikcie, który doprowadził do obecnej wojny jest porównywalny do wielu innych, w które zaangażowana jest Rosja (ex. Syria, Osetia czy Abchazja). Słowak świetnie rozkłada na czynniki pierwsze genezę tych konfliktów, z tym że w czasie jak pisze swój reportaż, nie ma pojęcia o tym, co nastąpi pare lat później. Słynne niemieckie nigdy więcej, a jednak.
Kolejne potwierdzenie, że wojna(wiem, odnoszę się do pseudowojny w Donbasie, bo mimo iż nie jest to konflikt pełnoskalowy to ma w sobie wszystkie jej składniki i można ją nazwać wojną w najdosadniejszym znaczeniu tego słowa, regularne bity, artyleria w użyciu, jeńcy i rzeź w niektórych momentach ex.Debalcewo) - że wojna przynosi głównie śmierć, rabunki, cierpienie cywilów. Na terenie Donieckiej i Ługańskiej Republiki po 2014 nastąpiła zapaść jakiej nigdy wcześniej ta część Ukrainy nie doświadczyła. Dawniej było to zagłębie, które opływało w bogactwa i przemysł. A zastąpiło je szyby węglowe zalane wodą, niszczejące fabryki, głód i perspektywa beznadziei. Ludzie, którzy żyją za kilkadziesiąt euro miesięcznie lub żywiący się zawartością lichych paczek dostarczanych przez organizacje humanitarne z zachodu. Ale w krótce i one mają zakaz funkcjonowania.
Ciekawostką jest fakt, że Polska importowała również donbaski węgiel, czyli antracyt. Po wybuchu konfliktu w 2014 szlaki kolejowe zostały zablokowane i nie dało się go upłynniać towaru na zachód. Chyba nawet wprowadzono zakaz. Ale oczywiście jeśli się chce, to znajdzie się sposób i węgiel dalej znajdywał nabywców w Polsce. Tamtejsi "czarni" oligarchowie wywozili węgiel do Rosji a stamtąd dostawał on nowe pochodzenie dzięki pieczątce celników, to jest rosyjskie, i już nie było problemów z dalszym eksportem. Niby zaskoczenie, ale tak nie bardzo. Poza tym, nie wiem, czy i dziś nie pali się go w niektórych europejskich kotłowniach.
Reportaż jest napisany w bardzo dobrym fabularnym stylu. Jest wiele faktografii, odpowiednio zarysowane tło historyczne. Są spotkania z ofiarami, które historia przesuwa beznamiętnie na szachownicy konfliktu. Autor wielokrotnie daje też głos żołnierzom każdej ze stron. Ogromny szacunek dla reportera. Pracował w stresie, z lawirowaniem między granicami, pod ostrzałem i z lewymi papierami. Nawet gdy podróż do Donbasu była nielegalna od strony Ukrainy, on ryzykował kilku dniową podróż przez Rosję na około byle by dostać się do swoich bohaterów. Szczerze mówiąc, Słowak pakował się prawie, że pod samą machinę wojenną i miał szczęście, że uszedł cało. Potem stał się persona non grata w obu republikach, a na końcu nawet oficjalnym wrogiem republik. Jestem ciekawy jego punktu widzenia z obecnej perspektywy, czy przypuszczał, że konflikt doprowadzi do wojennej eskalacji. Być może doczekamy się dalszej części tej historii.
Autor przede wszystkim weryfikuje swoje założenie o zero-jedynkowym charakterze tego konfliktu. Nic nie jest takie oczywiste. Zaglądając w przeszłość próbuje rozsupłać zaplątane nici relacji wszystkich zaangażowanych w sytuację na wschodzie Ukrainy. Przede wszystkim, rozgorzały ówcześnie konflikt wynika z wielu problemów, które trapiły stosunki zachodu ze wschodem Ukrainy. I jak zwykle nic nie jest biało czarne, im dalej w las tym ciemniej. I tajemnicą poliszynela jes to, że Kreml to po prostu wykorzystał, choć nie był ostatecznie reżyserem wszystkich tamtejszych zdarzeń.
Autor delikatnie daje do zrozumienia, że mieszkańcy Donbasu czy Ługańska też padali ofiarami ataków ze strony Ukraińców wbrew temu jak bardzo takie twierdzenie jest niepoprawne lub niewygodne dla Kijowa. Oczywiście, nie można powiedzieć, że motywem ataków była zemsta z premedytacji, raczej miały one miejsce w wyniku dziadostwa ówczesnej armii(tak, armia ukraińska w 2014 roku była w katastrofalnym stanie) i braku danych wywiadowczych. Dlatego też z czasem mieszkańcy, i tak już zaniedbanego wschodu Ukrainy, byli coraz bardziej wrogo nastawieni do kijowskiego rządu. Dla prostych ludzi było to wybór pomiędzy propagandą rosyjską a zniszczonymi przez ukraińskie wojsko swoimi domami i innymi obiektami cywilnymi. I wiadomo za kim się opowiadali. Dochodzi do tego jeszcze to, że separatyści i rebelianci nie raz ostrzeliwali swoich obwiniając potem stronę Ukraińską.
Niestety, poziom galimatiasu w tym konflikcie, który doprowadził do obecnej wojny jest porównywalny do wielu innych, w które zaangażowana jest Rosja (ex. Syria, Osetia czy Abchazja). Słowak świetnie rozkłada na czynniki pierwsze genezę tych konfliktów, z tym że w czasie jak pisze swój reportaż, nie ma pojęcia o tym, co nastąpi pare lat później. Słynne niemieckie nigdy więcej, a jednak.
Kolejne potwierdzenie, że wojna(wiem, odnoszę się do pseudowojny w Donbasie, bo mimo iż nie jest to konflikt pełnoskalowy to ma w sobie wszystkie jej składniki i można ją nazwać wojną w najdosadniejszym znaczeniu tego słowa, regularne bity, artyleria w użyciu, jeńcy i rzeź w niektórych momentach ex.Debalcewo) - że wojna przynosi głównie śmierć, rabunki, cierpienie cywilów. Na terenie Donieckiej i Ługańskiej Republiki po 2014 nastąpiła zapaść jakiej nigdy wcześniej ta część Ukrainy nie doświadczyła. Dawniej było to zagłębie, które opływało w bogactwa i przemysł. A zastąpiło je szyby węglowe zalane wodą, niszczejące fabryki, głód i perspektywa beznadziei. Ludzie, którzy żyją za kilkadziesiąt euro miesięcznie lub żywiący się zawartością lichych paczek dostarczanych przez organizacje humanitarne z zachodu. Ale w krótce i one mają zakaz funkcjonowania.
Ciekawostką jest fakt, że Polska importowała również donbaski węgiel, czyli antracyt. Po wybuchu konfliktu w 2014 szlaki kolejowe zostały zablokowane i nie dało się go upłynniać towaru na zachód. Chyba nawet wprowadzono zakaz. Ale oczywiście jeśli się chce, to znajdzie się sposób i węgiel dalej znajdywał nabywców w Polsce. Tamtejsi "czarni" oligarchowie wywozili węgiel do Rosji a stamtąd dostawał on nowe pochodzenie dzięki pieczątce celników, to jest rosyjskie, i już nie było problemów z dalszym eksportem. Niby zaskoczenie, ale tak nie bardzo. Poza tym, nie wiem, czy i dziś nie pali się go w niektórych europejskich kotłowniach.
Reportaż jest napisany w bardzo dobrym fabularnym stylu. Jest wiele faktografii, odpowiednio zarysowane tło historyczne. Są spotkania z ofiarami, które historia przesuwa beznamiętnie na szachownicy konfliktu. Autor wielokrotnie daje też głos żołnierzom każdej ze stron. Ogromny szacunek dla reportera. Pracował w stresie, z lawirowaniem między granicami, pod ostrzałem i z lewymi papierami. Nawet gdy podróż do Donbasu była nielegalna od strony Ukrainy, on ryzykował kilku dniową podróż przez Rosję na około byle by dostać się do swoich bohaterów. Szczerze mówiąc, Słowak pakował się prawie, że pod samą machinę wojenną i miał szczęście, że uszedł cało. Potem stał się persona non grata w obu republikach, a na końcu nawet oficjalnym wrogiem republik. Jestem ciekawy jego punktu widzenia z obecnej perspektywy, czy przypuszczał, że konflikt doprowadzi do wojennej eskalacji. Być może doczekamy się dalszej części tej historii.
April 7, 2022
Silná kniha, v ktorej autor perfektne prepojil dve veci: reportážne príbehy priamo z frontu, zo zákopov, ktoré sú napínavé, strhujúce, pre nás nepredstaviteľné...s analýzou stavu: prečo sa tam bojuje? kto proti komu? aké to má súvislosti, korene v minulosti?
Chvíľami je vám pri čítaní naozaj ťažko, cítite tlak na srdci a smútok v duši. Bratské, slovanské národy a toľko zloby, krutosti a bezcitnosti. Občas máte pocit, že nie sme ani ľudia, že sme zlyhali vo svojej podstate a ľudskosti.
Je to kniha, ktorá na jednej strane ponúka bližší pohľad, lepšie chápete niektoré veci, prenikáte do podstaty...a predsa ste nepochopili, čo sa deje. Ste múdrejší, no stále nemáte jednoznačné a jasné odpovede.
Chvíľami je vám pri čítaní naozaj ťažko, cítite tlak na srdci a smútok v duši. Bratské, slovanské národy a toľko zloby, krutosti a bezcitnosti. Občas máte pocit, že nie sme ani ľudia, že sme zlyhali vo svojej podstate a ľudskosti.
Je to kniha, ktorá na jednej strane ponúka bližší pohľad, lepšie chápete niektoré veci, prenikáte do podstaty...a predsa ste nepochopili, čo sa deje. Ste múdrejší, no stále nemáte jednoznačné a jasné odpovede.
Displaying 1 - 30 of 192 reviews