Prvé vydanie knihy profesora Antona Heretika Humor sa rýchlo vypredalo, preto nastal čas na druhé, rozšírené.
Vede o humore – gelotológii – sa nevenujú len psychológovia a psychiatri, ale aj evoluční biológovia, sociológovia, historici, literárni vedci či jazykovedci. Heretik prevádza čitateľa históriou a teóriami humoru, rozpráva o vzťahu humoru a zdravia aj o humore v psychoterapii. Celú kapitolu venuje židovským anekdotám.
„Dávno predtým, ako som sa dozvedel o existencii Freuda, som začal chápať moc vtipu ako ventilu tabuizovaných tém,“ píše.
S dnešnými teoretickými znalosťami vie lepšie analyzovať, v čom je podstata, pointa, smiešnosť vtipu či komickej situácie. Toto poznanie však vôbec nezlepšuje emočný zážitok, skôr naopak. Čaro sa rozplýva, rozpitvaný motýľ už nie je motýľom...
Slovenský psychológ, súdny znalec, ktorý sa zaoberá klinickou a forenznou psychológiou. Absolvoval štúdium psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po štúdiu pracoval ako psychológ na Psychiatrickej klinike FN v Bratislave. Publikoval desiatky vedeckých štúdií z oblasti psychopatológie, psychoterapie a psychodiagnostiky. Ako súdny znalec z odboru psychológia sa venuje najmä posudzovaniu páchateľov závažnej násilnej kriminality. V súčasnosti pôsobí ako profesor klinickej a forenznej psychológie.
Pre mňa veľmi ťažkopádne čítanie. Mal som celkom veľké očakávania zaujímavých poznatkov a zistení z praxe či rôznych výskumov, a tiež možných spôsobov aplikovania humoru. Z obrovskej časti to bolo ale prudko vedecké, poučkovité a preskakoval som celé riadky, kde boli menovaní rôzni autori a ich diela (v jednom prípade to bola tuším celá strana). Pre “bežných” čitateľov, ku ktorým sa radim aj ja, ktorí ockakavaju rozšírenie obzorov je to pomerne náročná kniha.
Zlo bolo fakt pefketné, toto bola katastrofa. rozumiem, že autor chcel písať už o “pekných” veciach, preto sa aj zameral na humor, ale toto sa nedalo dočítať. Vtipy, ktorými ilustroval svoje teórie boli strašne sexistické - ak som si za prvých 10 strán neprečítala niečo o meraní penisov asi 20krat, tak potom ani raz. Fakt škoda.
Mierne sklamanie a prekvapivo aj nudu možno priniesli priveľké ocakavania, ktoré som od tejto knihy mala. Mnohé kapitoly sú naozaj iba strohym vymenovavaním štúdii a autorov (miesto toho by mohli byť pohodlne spomenutí pod ciarov). Je to pekný krátky sumár, ale bohužiaľ mu chýba atraktivita písania a rozprávania príbehov podobnej popularno-naucnej literatúry.
Po zvyšných knihách z pera autora ma práve táto téma, jej súhrn a prierez najmenej zaujala. Čítala sa mi obtiažne okrem iného pre iný typ zmyslu pre humor ako má autor. Kriticky musím zhodnotiť, že keby som autorove diela začala čítať práve touto knihou, asi by som inými témami ani nepokracovala, čo by vzhľadom na jeho kvality bola pre mňa veľká škoda.
P.Heretik má svojsky styl písania,ktorý mne osobne veľmi vyhovuje a väčšina jeho diel sú pre mna veľmi osobne,ale hlavne vynikajúco spracované knihy. Táto kniha nebola zla,ale chýbal mi tak trochu osobnostný šmrnc,ktorý má v iných knihách. Nehovorim že by bola zlá,je výstižná a dobre napísaná,ale niečo mi tam chýbalo. Niečo,čo ťažko môžem popísať. Aj tak,je tá kniha za mna “must-read”.
Na to, o čom má knižka pojednávať, je trochu suchopárna, ako keby zo seba autor ani za ten svet nemohol vyzliecť profesorský talár. Plus je pomerne jednostranná, viac zameraná na veselú terapiu ako na reálne rozdiely vo vnímaní "humorna" u osôb s rôznymi poruchami vnímania v dôsledku určitej poruchy/odchýlky. Nepobúrilo, ani neoslnilo.