Mne sa tá kniha páčila, lebo veľmi umne spojila zaujímavý obsah s príťažlivou formou.
Najprv k forme. Tá je dobre vymyslená, lebo celý hokejový život a všetky témy s ním súvisiace sú rozpísané ako krátke príbehy v päťdesiatich kapitolách. A aj keď ich je tak veľa, čitateľovi to neprekáža, lebo vďaka stručnosti kapitol (celá kniha má 250 strán aj s fotkami) to človek zhltne veľmi rýchlo. Navyše, kapitoly sú veľmi umne vyskladané tak, že rozprávanie neustále mení témy. Športové úspechy a pády sa tak striedajú s veľkými peniazmi, záujmom žien, životom v šatni, reprezentáciou... Vďaka tomu kniha nenudí, ale naopak pôsobí tak, že človek chce stále čítať ďalej. Je to niečo ako Hra o tróny, alebo iné seriály. Rýchlo sa striedajú rôzne dejové línie a vy to preto nechcete vypnúť, aj keď to trvá už hodinu a po každej časti si chcete zapnúť ďalšiu.
A obsah je typický "Valábikovsky." Boris už v televízií ukázal, že vie zaujímavo rozprávať, že mu to myslí a, že vie k veciam zaujať jasné stanovisko. Všetky tieto vlastnosti potvrdzuje aj v knihe. Aj preto je kniha zaujímavá aj obsahovo. Jednotlivé kapitolky totiž nie sú len nejakým opisom situácie, ale sú to príbehy s jasným posolstvom. Navyše, je to písané tak, že sa v tom nenájdu len ľudia, ktorí niekedy športovali, alebo sa o šport zaujímajú, ale ktokoľvek. Veď je to vlastne príbeh o ľudskom charaktere, vôli, životnom šťastí aj smole, príležitostiach a chybách a o tom, ako sa s nimi človek vyrovnal, čo sú témy, ktoré dokážu zaujať každého a nie len športovcov, či fanúšikov športu.
A posledná vec, obsahovo samozrejme nemožno so všetkým súhlasiť a v niektorých veciach si Borisa Valábika nemožno brať za príklad. Mne najviac vyrušoval jeho vzťah k ženám, kde bolo z jeho rozprávania jasné, že tu to nemá v hlave správne zrovnané.
Mňa kniha príjemne prekvapila a môžem ju len odporúčať.