Tak a máme tu posledný diel.
Ramzes má 55 rokov (a toto číslo stále rastie) a s láskou (nič iné mu ani neostáva) spomína na svoju milovanú Nefertari (a občas aj na Mojžiša, čo mi strašne liezlo na nervy). Ale (!) vynára sa nám tu nový konflikt. Chatušil (či Chattušaš? Čistý chaos mám) chce, aby sa jeho dcéra stala Veľkou kráľovskou manželkou, inak vypukne vojna... Ach jáj, ako hovorí Obelix: tí Chetiti sa museli zblázniť. Ramzes to však odmieta a už je oheň na streche. A tak sa nám to začína...
AŠA
Prvý, kto z Ramzesových priateľov zomrel. Bol to teda pre mňa šok. Nečakala som, že ho zabije Uri-Tešup (inak presuny z Egypta cez Sinaj na Kanaán a ďalej trvajú bohovsky krátko). Bolo mi ho ľúto. Veď si akurát objavil prvý šedivý vlas a chcel len sedieť pod palmou a sledovať brehy Nílu.
Tiež tu máme jednu veľmi zaujímavú scénu, v ktorej sa prvý a poslednýkrát dozvedáme o jeho citoch k Putuhepe. Akože... to bolo nečakané ako sneh uprostred júla. Nikdy nebol ani len náznak, že by k nej dačo prechovával (a keď hej, tak sa verejne ospravedlňujem, ale fakt som si to nevšimla). Kde sa to tam, dokelu, nabralo? To je jedno, aj tak je už mŕtvy...
SERRAMANNA
Verný Ramzesov služobník, paranoidný policajt, ktorého paranoja je vždy správna a vďaka ktorej telepaticky prišiel na to, že Uri-Tešup spolupracuje s Malfim, hoci o Malfim nemal skade vedieť. Čo len dokazuje, aký je geniálny. Zomrel tak, ako žil. Pri záchrane faraóna...
KRÁSNA ESET
Vždy mi liezlo na nervy, že ju furt oslovujú Krásna Eset a nie normálne – Eset-Nofret, ale zjavne nemôžem mať všetko. Eset sa snažila byť dobrou veľkou kráľovskou manželkou a veľmi ju trápilo, že (aj) kvôli nej (keďže žila) hrozil opätovný konflikt medzi Egyptom a Chetitmi. Snažila sa, egyptskí bohovia sú jej svedkami, že sa snažila a urobila to, čo považovala za správne – zabila sa. Samozrejme mi aj jej bolo ľúto a tušila som, že sa také niečo stane, ale... no, proste, zaslúžila si lepší koniec.
AMENI
Perfektný, najpoctivejší Ameni... Najväčšie vzrúšo s touto postavou prišlo, keď námorník na Seautovu otázku „Pre koho si kradol?“ odpovedal: „Pre Ameniho!“ Úúúú... Samozrejme, neverila som, že by to bol on, jasné, že nie, haha, to je nemožné... Alebo žeby? (of fucking course not, it would be too perfect for my twisted reading soul...) Ale vážne. Kebyže je to pravda, bol by to ten najkrajší plot twist, aký sa kedy Christianovi Jacqovi podaril. Ameni, najlepší Ramzesov priateľ, ten, ktorý celý život verne stál pri jeho boku, by bol najviac skorumpovaný úradník v Obidvoch krajinách. Och, slintám od vzrušenia. Avšak v nasledujúcich dvoch stranách (no, dobre, možno piatich) Ramzes vycítil, že to nemôže byť pravda a Setau a Serramana našli námorníka, ktorý ich doviedol k Raiavi vydávajúcom sa za Ameniho, ktorý veľmi príhodne zomrel. Škoda, škoda... stratiť toľký potenciál!
Ameni na koniec verne stále pri Ramzesovom boku až do samého konca.
SETAU A LOTOS
Tak málo vystupovali. Veď nečudo, keď žili v Núbií a starali sa tam o poriadok. Mala som ich celkom rada. Mierne ma štvalo, že nemali deti (veď takmer každú scénu, v ktorej boli, spolu spali). Prišli mi málo rozvinutí a takmer zabudnutí. Na konci sa na chvíľu objavia, ale to len preto, aby sme vedeli, že sa im darí a toť vsio. Škoda.
CHA, MERENPTAH A MERITAMON
Ramzesove milované deti. Z chlapcov sa stali schopní muži, medzi ktorými si Ramzes nevie vybrať pri jeho voľbe za následníka (nakoniec mu to uľahčí Chaova (prirodzená) smrť, čo mi bolo ľúto, lebo som si hneď spomenula, ako som nechcela, aby zomrel, keď mu hrozila rana egyptská a teraz... joj! Celý život som s ním prežila...). Merenptah sa ukáže ako správna voľba. Vie, čo robí, cení si Ramzesov názor a v mojej hlave je to veľmi pekný chlap (:D). Meritamon žije vo vzore svojej matky Nefertari, na ktorú sa veľmi podobá nielen tvárou, ale aj povahou.
PRINCEZNÁ MAT-HOR
„Idem do Egypta stať sa Veľkou kráľovskou manželkou a,“ šeptom dodá, „zvediem Ramzesa! Buhaha.“
Jasné, srdco, jasné. Hahaha (dúfam, že cítiť iróniu). Ramzesovo srdce patrí Nefertari, nebol to práve on, kto nechal do jej hrobky napísať „Svojim odchodom si vzala aj moje srdce“? (dúfam, že tu niekto ocení brilantnosť môjho napodobenia Jacqových rečníckych otázok). Zlato, nemáš šancu... ALE Merenptah (budúci a vekovo oveľa k tebe príhodnejší faraón, žmurky žmurk) ťa má bezpečne dopraviť k Ramzesovi (žmurky žmurk), takže by bola škoda nezaľúbiť sa doňho (žmurky žmurk)...
A možno nie až taká veľká škoda, keďže sa správaš ako totálna krava a zneužívaš meno mojej najobľúbenejšej bohyne, pričom nechápem, prečo máš v mene len jedno „a“, keď Maat sa píše s dvomi. No nič. Našťastie ťa má kto nahradiť, kým ty si budeš užívať život v háreme...
CHETITSKÁ PRINCEZNÁ
Bezmenná, tichá, len asi na dvoch stranách vystupujúca žena, ktorá sa stala Ramzesovou manželkou a tiež si užívala prepych Egypta. Prečo sa chcel Ramzes oženiť druhýkrát... Ani bohovia nevedia.
URI-TEŠUP
Medzičasom získava Uri-Tešup slobodu a, samozrejme, sa chce mstiť. Náhodou narazí na Raiu (čo bol pre mňa šok, úplne som naňho zabudla) a s jeho pomocou sa ožení s bohatou Tanit, s ktorou prežíva 50 odtieňov sivej. Chudák, snaží sa a snaží, ale ten Ramzes je predsa len o niečo lepší a navyše ho chráni neobmedzená moc egyptských božstiev. Uri-Tešupov konflikt – ťažná sila v tomto diele, lebo prakticky bez neho by sa tu nič nedialo – končí asi 30 strán pred koncom, kedy ho pri útoku na faraóna zabije Serramana a svet, teda Egypt, je znova krajším miestom.
MALFI
Ale nesmieme zabúdať na tohto hajzla, Ofirovho brata, ktorý sa rozhodol pomstiť smrť svojho brata. Malfi bol veľmi slabou postavou, ktorá viac menej figurovala len niekde v pozadí a vystupovala veľmi málo. Zaútočil prakticky len raz a potom zmizol. Ani neviem či zomrel, či ho chytili, či čo sa s ním stalo.
HEFAT
Slabá náhrada Šenara, ktorého aj prehlasuje za svoj vzor. Jeho malá, nazvime to vzbura, trvala asi len desať strán a rýchlo sa aj skončila. Mala som pocit, že táto postava bola vytvorená len na to, aby ku koncu knihy malo čo diať.
ZÁVER
Posledný diel mi prišiel trochu slabší. Stále sme sa len pohybovali medzi Uri-Tešupovým pokusom oslabiť Ramzesa a Ramzesovou úžasnosťou, ktorá všetky snahy o porušenie Maat prekazila už v zárodku. Prakticky sa celú knihu nič nedialo. Toto aspoň trojnásobne platí po smrti Uri-Tešupa, čiže asi posledných 30-40 strán, kedy len sledujeme Ramzesa ako úspešne vládne a sem-tam rieši menšie porušenie zákona. Napriek tomu sa kniha (ako aj jej predchodkyne) čítala skvelo a rýchlo a Christian Jacq znova dokázal brilantne oživiť zvyky a tradície starovekého Egypta až tak, že by ste si želali, aby staroegyptská mágia bola naozaj taká účinná (alebo možno bola, kým mal kto vykonávať bohom obrady). Hoci dejovo to mohlo byť lepšie, na zážitku z čítania to nič nezmenilo a ja by som si priala byť v tej dobe v Egypte.