Krotitelia displejov sú veľmi kvalitnou nadstavbou knihy Klub nerozbitných detí. V Klube je digitálnym technológiám venovaná prvá kapitola. Základ ostáva rovnaký - vysvetlenie toho, prečo nadužívanie displejov nie je dobrý nápad a čo s tým. Znovu sa všetko točí okolo toho, ako vychovať nerozbitné dieťa, ale vždy je to zasadené do digitálneho kontextu.
Približne prvá polovica knihy vysvetľuje, čo robia obrazovky s detským mozgom a akým spôsobom si mozgy detské aj dospelácke získavajú sociálne siete a online hry. Nemusí to byť hneď len hrozba závislosti, úplne postačia aj poruchy koncentrácie a pozornosti, narušenie komunikačných schopností, nárast úzkostných stavov, aby bol rodič namotivovaný na druhú polovicu, kde dostáva konkrétne rady, ako sa s tým vysporiadať.
Niektoré rady sú zatriedené podľa veku, iné sú všeobecne platné, ale zo všetkého vyplýva, že pokiaľ sa vám podarí vybudovať si s dieťaťom bezpečnú vzťahovú väzbu, všetko pôjde ľahšie. Kniha myslí na rodičov, ktorí chcú problémom predchádzať, ale aj na rodičov, ktorí už problém majú a potrebujú vedieť, ako z neho von. A keďže rodičia sú pre svoje deti vzorom, dáva rady aj im, ako sa dopracovať k obmedzeniu používania smartfónov a k digitálnemu minimalizmu. Tieto rady som si na sebe vyskúšala a fungujú. Dúfam, že budú fungovať aj tie detské.
Lebo zatiaľ to mám veľmi jednoduché. Keďže deti nemajú ešte tri roky, s displejmi sme vôbec nezačínali a mám to v rukách len ja ako rodič. Ale už som bola kvôli tomuto postoju za extrémistku a v budúcnosti, keď nastúpi tlak rovesníkov, sa mi táto kniha veľmi zíde.
A ešte jednu vec musím oceniť. I keď štýl autorky zostáva nezameniteľný, predsa oproti prvej knihe ubrala zo sarkasticko-ironických (neviem to úplne pomenovať) poznámok, ktoré mali byť vtipné, ale ja som pri nich (a nebola som sama) prevracala očami. Tu som prevrátila oči len dvakrát, ale zato poriadne.