Vladimír Ledecký a jeho zázračný svet hrhovského starostu
Čo sa musí stať, aby vám Rómovia nesmrdeli a mali ste ich radi? Ako nadchnúť celú dedinu pre spoločné aktivity? Potrebujeme pochopiť včely? Ktoré problémy najviac trápia východné Slovensko? Z akého dôvodu treba chodiť do Osvienčimu? Prečo je tak fajne vo svete tvorivých ľudí? Ako je možné, že Rómovia v Spišskom Hrhove pracujú? Stojí za to padnúť na hubu? Aké „rómske gény“ potrebujeme? A prečo najlepší príhovor napíše len sám život?
Starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký v 73 hlboko osobných fejtónoch píše o svojej dedine, ale aj o myšlienkach, ktoré ďaleko presahujú hranice chotára obce. Citlivo, no zároveň priamo pomenúva najväčšie problémy spolužitia s Rómami, ale hlavne ukazuje, ako si s nimi vytvoril vrúcny vzťah a dokázal im pomôcť. Práve vzájomná pomoc, pozitívna motivácia, tvorivosť a aktivita sú ústredným motívom fejtónov. Okoreňujú ich príhody zo zahraničných ciest do exotiky či hlbšie zamyslenia nad stavom spoločnosti.
Štefan Hríb o knihe: Za jeden z najväčších hriechov od roku 1989 považujem práve narábanie štátu, médií a vlastne väčšiny z nás s rómskou komunitou. Aj preto vydávame túto knihu. Jej autor ukázal, že neexistuje neosobné riešenie rómskeho problému, takže ak si máme navzájom pomôcť, nestačia nám akokoľvek dobre myslené projekty ani eurofondy. Spišský Hrhov je korunný dôkaz, že ak chceme riešiť problém osád, musíme mať nielen dobré nápady, ale aj odvahu k osobnému vzťahu.
pribeh z ciest po svete slovenskeho starostu ocenovanej dediny Spišský Hrhov. O tom ako sa im podarilo zmobilizovat dedinu na vylepsenie dediny a budovanie socialnych podnikov
Pre mna sa tato kniha stala jedna z mojich srdcoviek. Paci sa mi forma, pacia sa mi zazitky, pacia sa mi nazory a postrehy. Mozno je to tym, ze sam som zazil vela podobnych veci. Ci uz na cestach, alebo s romami, alebo v nasej dedine. Jednoducho, akoby mi, pan Ledecky, hovoril z duse.
Bola to pre mna taka pohodovka a oddychovka, no zaroven kniha na zamyslenie sa nad ludstvom ako aj sebou. Nad nasou spolocnostou.
Na zaver: Verim, ze mozno niektorym ludom zo zapadnej casti nasej republiky pridu niektore useky pritiahnute za vlasy, ale kedze viem ako to na vychode funguje, tak viem (alebo si aspon myslim) ze pan Ledecky (alebo editor) sa museli strasne ovladat aby nezverejnili "nezverejnitelne" prihody, zazitky a podobne.