Libuše Moníková was a Czech author, publishing in in the German language. In 1968, following the Warsaw Pact invasion of Czechoslovakia, she left for Western Germany. She died in Berlin.
O dievcati, studentke, ktora vzdy vycnievala, lebo bola ta co sa buri. Ked sa so spoluziackami stretla konstatuje: "Monotónny rozhovor ju unavil, iná téma nebola, iba ak by ich Jana zabávala ďalšími kúskami, v čo teraz všetky dúfali a ktoré pravdepodobne od nej aj teraz očakávali. Bola veľkým číslom večera, spolužiačky boli rovnako pasívne a nevynachádzavé ako kedysi." Tak tejto žene, sa stane niečo, po com ziadna z nas netuzi. Ako sa s tym vyrovnava a zije dalej je v tejto knihe. A toto mi prislo velmi zvlastne a jej prirovnanie ku Kafkovi by asi v tomto smere mohlo aj byt. Ostatne postavy tam prichadzali, odchadzali alebo sa iba mihli. Nebolo uchopitelne v akom priestore a case uplne zije, ale myslim, ze autorka to ani nepotrebovala/nechcela. Chcela dat priestor jej myslienkam a pocitom, ale pre mna nie uplne najlepsim sposobom. Niektore pasaze sa mi pacili, ale ako celok mi to nedrzalo. Bola to prvotina, mozno sa neskor lepsie vypisala.