Čo majú spoločné záhadné úmrtia spisovateľov, cintorín písacích strojov, ukradnuté rukopisy a tajomný symbol Ø? Strhujúci nový román autora bestselleru „Vtedy v Lošonci“ je o písaní a sile fantázie. „Som v tom najhoršom príbehu, aký si nevieš ani predstaviť. Nútia nás prežívať strašné a nekvalitné zápletky. Je to ponižujúce. Podarilo sa mi utiecť, ale chytili ma.“ Pátranie po nezvestnom otcovi – stopa vedie z tajomnej Cerovej vrchoviny cez Bratislavu na miesto, odkiaľ sa nevracia – na Østrov.
Peter Balko (1988) je scenárista, dramaturg, prozaik a básnik. Debutoval románom Vtedy v Lošonci (2015). Je laureátom mnohých literárnych súťaží, publikoval v Pravde, Romboide, českom Labyrinte či maďarskom Gömörországu. Je víťazom prestížnej literárnej súťaže Poviedka 2012 a finalistom súťaže Anasoftlitera 2015. Jeho prózy sú knižne uverejnené v antológii Poviedka 2012 a Pulz V4. Vyštudoval scenáristiku a dramaturgiu na filmovej fakulte VŠMU.
Naozaj by som chcela dat lepsie hodnotenie, lebo kniha v sebe nesie mimoriadne kapitoly, miestami je napisana az vynimocne dobre a tak, ze sa mi zastavoval dych. Najst tolko lyriky a tajomna v malom kusku Slovenska bolo viac nez originalne. No k zaveru je na moj vkus kniha uponahlana, co pozorujem najma na klise “scenkach” a slabsich a neautentickych dialogov. Nehovoriac o chybach v texte, ktorych v poslednych kapitolach pribudalo a pribudalo. Ocenujem ale vkus a odvahu pustit sa do takehoto zanru, napriek vsetkemu odporucam precitat vsetkymi desiatimi.
Lepšie ako Dado Nagy pre časopis Rozum 1-2/2020 to určite nevyjadrím. " ...Jeho výnimočnosť spočíva v hravosti a nápaditosti, s akou Peter Balko paroduje vytváranie literárnej fikcie. Poetika Ostrova je mixom filmových bludísk Charlieho Kaufmana, temne surreálnych príbehov Shauna Tana a fantazijných románov fínskeho prozaika Passiho Ilmariho Jäskäläinenna. A práve "fínske podivno", v ktorom sa realita prelína s rozprávkou, pretransormoval Peter Balko na originálne " gemerské podivno". " Ak neviete kde leží na Slovensku Cintorín písacích strojov, čítajte Ostrov, je v ňom veľa literárnych krásnych podivností.
Prílišným odkazovaním na severoeurópske vplyvy len zvýraznil nefunkčnosť vlastnej stratégie imitovať žánrový synkretizmus Pasiho Ilmariho Jääskeläinena, predstaviteľa suomikummy alebo fínskeho podivna. Celá recenzia
„Zaczyna się jako dramat psychologiczny o relacjach ojca i syna, środek to kryminał w duchu magicznego realizmu, a na zakończenie opowiadanie grozy na temat wyobraźni”. To cytat z „Wyspy Ø” z wypowiedzi jednego z bohaterów opisujących rękopis swojej książki. Ale właściwie mógłby to być też opis „Wyspy Ø”. Mamy relację ojca, sławnego słowackiego pisarza Jakuba Bazy i jego syna Cichomira, ktory od dziecka pretenduje do bycia pisarzem. Żyją wspólnie na odludziu w niebieskim domku w oparach ojcowskiego alkoholu i jego pisarskiego szału oraz zagubienia i samotności syna. Potem ta historia zamienia się w trzymający w napięciu kryminał czy też thriller szpiegowski. By za chwilę przeniknąć w wariacje fantasy z dawką grozy i psychodeliczności jak w „Alicji w Krainie Czarów”, w krainę w której z książek wychodzą ich bohaterowie by zemścić się na autorach tychże powieści (omg). Do tego wszystkiego to metafikacja, pełno tu rozważań o sztuce tworzenia, o fikcji literackiej i wyobraźni oraz masa literackich odniesień (których pewnie i tak zauważyłam zbyt mało). Było to oryginalne i w koncu coś świeżo literacko ekscytującego. Gratka dla tych co piszą (do szuflady czy nie) i dla tych po drugiej stronie, którzy kochają czytać.
Na začiatku som bola ochotná knihu brániť pred predchádzajúcimi recenziami, ku koncu toto odhodlanie opadlo. Mám pocit, akoby sa príbeh ,vymkol z rúk' a teraz sedím a dumám, či je to v rámci celej tej knihy plus alebo mínus. Rozpaky.
Táto kniha mi urobila veľkú radosť, od začiatku až do konca. Aj samotné poďakovanie autora v závere som si čítal so záujmom, co je len výsledkom dobrého dojmu z knihy a pocitu ktorý zostal. A pod týmto vplyvom si idem zadovážiť aj Vtedy v Lošonci. Tesim sa na ňu. Pre mna další skvelý slovenský autor, ktorého som objavil.
Østrov alebo Imaginárium Petra Balka. Dočítal som a hovorím si, akože čože? Ak sa dá, povedzme, bežnejší námet knihy, napríklad vzťah otec/syn, autobiografické roviny či selfhistory tvorby, nejak ozvláštniť, tak táto kniha je toho dôkazom. Ocitol som sa s ňou v bezhraničnom bezpravidlovom sne, ktorému Neil Gaiman a Douglas Adams napísali scenár a David Linch robil réžiu. Aj keď som si pár krát vravel, že menej je niekedy viac, napokon som sa utvrdil v tom, že prečo nie, prečo sa nepohrať so žánrami a nevyskočiť z rôznych škatuliek. Čítal som horúčkovito, že s čím autor ešte príde. Bola to slušná jazda (alebo lepšie povedané trip) a myslím, že táto kniha nie je pre každého. Príbeh ma síce neodpálil na mesiac (aj keď bol celkom dobrý a originálny, ak si odmyslím všetok ten magický prášok dookola), ale veľmi ma bavila pestrá slovná zásoba, briskne vyukladaný dej a najmä nevyspytateľná forma. Akoby Balko touto (ne)riadenou strelou vyskočil z nejakej komfortnej zóny, alebo si naopak, možno komfortne, vyhovel v sladkej (no nie ľahšej) nekonformnosti. . “No, je to mysteriózna próza, v ktorej je emócia dôležitejšia než logika.” Taký excentrický nadrealizmus v kombinácii freaky neofantasy s vuau prvkami a vtipom. Balko je veru poriadny výmyselník. Baví ma!
this could have been a great book, but ended up pretty much wasting its own potential; the middle section is good and holds up, apart from that, there are a couple of really great paragraphs here and there, which is not enough for a book to be great, though;
the style of writing is too similar to authors first book, but due to a different protagonist and a different narrator in Ostrov, this simply does not work here - too many irritating and unnecessary similitudes that halt not only the advance of the plot, but the patience of the reader as well; the book could have been more straightforward, with occasional well-placed comic relief, instead of these comic reliefs being thrown at us literally all the time; the style of writing is the one thing that makes the book hard to read for me
the plot is good, when it develops (starting from the second third of the book), it is structurally based on the thriller genre, while also trying to remain artistic through the topic of writing about writing (the protagonist is a writer himself and also a son of a famous writer, ), leaning more towards a typical genre ending - when the plot resolves, there is not much to think about, you can close the book and put it back on the shelf without further thoughts;
to sum it up, this could have been a really great blend of the popular and the artistic, but instead of being a blend, it ended up just as bland - an easy reading for a couple of evenings, but surprisingly boring if you try to read it for the second times
Eklektická kniha Petra Balka s ešte väčším zapojením fantázie a nadprirodzena ako v lošoneckej. Dej (najmä jeho akčná časť vo vyvrcholení) sa snáď trochu prirýchlo uzatvára, nie je to však vážna výhrada. Autor veľmi dobre narába s jazykom, používa netuctové jazykové prostriedky a aj pri menej zrozumiteľných pasážach otvára priestor na ich vnímanie prostredníctvom zmyslov.
Necakana fuzia vztahovej dramy a magickej fantazie. Dramaticke casti neskor vyskreslene z noveho pohladu do ktoreho vstupuje viac a viac tejto magickej fantazie co mi pripomenulo citanie Majster a Margareta pred rokmi na Patriarschich Prudach.
Veľmi cool slovenské fantasy alebo skôr magický realizmus (?). Odohráva sa v Cerovej vrchovine (tam som fakt ešte nebola, ale po prečítaní tejto knihy by som aj šla). Dosť magic a okrem toho super pekná obálka.
hmmm super nápadité, uletené, bavilo ma to. na začiatku pomalučké a na konci chytrochytro, priala by som si nejaký balans. najlepšie bolo lučenecké podzemie.
Zacina to uplne super, v polovici pride zvrat a v zavere uz clovek neveri vlastnym ociam, co cita 🥴
Kazdopadne, bola to zabava. Je to hrave, napadite, vesele, provokacne, blaznive, jemne parodicke az bizarne. Taka fantazmagoricka jazda svetom pisania a literatury, ktora ma hlboky a posobivy uvod a trosku dost blaznivy a zvlastny zaver.
Rozhodne je to vsak velmi zapamatatelne dielo a budem nan spominat s usmevom 🤪
Veľmi mám rada autorov magický realizmus a prvú polovicu som si užívala. Škoda, že druha polovica mi už prišla veľmi prekombinovana, až taká umelá snaha dať tej prvej polovici zmysel. Ale podľa mna ten zmysel jej skôr uškodil, jej tajomno malo pre mna väčšie čaro. Napr epizóda v podzemi ma vyslovene iritovala. Každopádne, za krásne opisy Cerovej vrchoviny si to tie 4 hviezdičky zaslúži :)