Krajiny bývalej Juhoslávie sú opäť spolu – v novej reportážnej knihe Andreja Bána!
Na Balkánskom polostrove nie je zaujímavé len naše povestné „slovenské more“. Je to komplikovaný mnohosten, ktorého národnostné vrenie dlho držalo pod pokrievkou len zvláštne čaro maršala Josipa Broza Tita. Jeho smrť v roku 1981 znamenala začiatok konca jedného veľkého impéria, ktoré nám je v mnohých ohľadoch mentálne bližšie, ako oveľa väčšie impérium – Sovietsky zväz. Balkánsky sud prachu v deväťdesiatych rokoch ožil a ukázal nám svoju odvrátenú tvár – nepochopiteľné bratovražedné vojny, ktoré sa odohrali doslova pred našimi očami. Ako je možné, že rôzne národy tak dlho nažívali spolu v jednej krajine a svoje dávne bratské a susedské vzťahy napokon utopili krvi? Reportér Andrej Bán jazdí na Balkán už od roku 1993 ako reportér a fotograf, neskôr aj ako humanitárny pracovník. Nepridáva sa k žiadnej z bojujúcich strán – v centre jeho záujmu vždy stoja obyčajní ľudia, ľudia trpiaci, ľudia manipulovateľní, ľudia, ktorým bolo ublížené. V Srbsku, v Bosne a Hercegovine, v Chorvátsku i v Kosove. Sú to však aj migranti, ktorí sa cez Balkán len pokúšajú prejsť na ceste za lepším životom, no viaznu v ňom ako v pohyblivých pieskoch. Balkán, jeho krajiny i dejiny sú fascinujúce. Niekedy sa nám zdajú celkom blízke, inokedy je mentálna priepasť prihlboká a nastáva nepochopenie. Túto priepasť nám pomáha prekonať Andrej Bán vo svojej reportážnej knihe Trochu oheň, trochu voda. Balkánske krajiny v nej sleduje od začiatku rozpadu pevných hraníc impéria až po súčasnosť, kedy hraničné čiary rýchlo blednú a už takmer nevedno, ktoré sú skutočné, a ktoré iba vymyslené.
Jeden z najlepších slovenských reportérov a jeho srdcová téma. Príbehy z minulosti a rozhovory zo súčasnosti, z ktorých získate prehľad, ako dlho si na Balkáne jednotlivé národy ešte budú pripomínať tie príbehy z minulosti.
Rovnako ako Andrej Bán, aj ja milujem Balkán a voľakedajší roadtrip cez jeho najdivokejšie časti považujem za jeden z naj zážitkov.
Časť tamojších ľudí má však jeden obrovský problém - prepína im z nacionalizmu. Srbi snívajú o Veľkom Srbsku, Albánci o Veľkom Albánsku a podobne sú na tom Chorváti, Bulhari, ale aj Maďari na severe, že áno… Keďže zeme je málo, výsledkom sú časté vojny a zaostalosť celého regiónu. Jung napísal, že národ je ako jašter: obrovské telo a malá hlava. Inak dobrosrdeční a inteligentní ľudia sa vedia navzájom zabíjať, lebo sú sfanatizovaní propagandou a v dave, ako vieme, sa znižuje inteligencia jedinca.
Bán chodí do týchto končín desaťročia a vyzná sa. Do útlej knižky sa mu nezmestilo viac ako mozaika situácie v jednotlivých nástupníckych krajinách bývalej Juhoslávie. Kto je vinníkom vojen z 90. rokov? Kto sú tí dobrí a kto zlí? Ako syna srbského migranta ma vždy zaujímala odpoveď, ale je veľmi zložitá a nejednoznačná. V kontexte toho, čo bolo, napríklad rozumiem sentimentu za maršalom Titom. Korpulentný pán v bielej uniforme je prototypom karibských diktátorov a klaďas to nebol. Ale bez pomoci západu i východu vyhnal náckov zo svojej krajiny, postavil sa Stalinovi, umožnil relatívnu prosperitu a hlavne, udržal mier. Po jeho smrti sa všetko zrútilo a nastúpili skutočné kreatúry, Mladić, Milošević, Karadžić či prezident-mafián Hashim Thaci, čo zrejme toleroval aj obchod s ľudskými orgánmi.
Každý národ mal propagandu a nacionalistickú mytológiu úplne nekompatibilnú s ostatnými národmi. A ľudia z toho blbli, v pasci nacionalistického šialenstve neuviazlo len zopár najodolnejších jedincov. Asi najsilnejším momentom knihy je mailový dialóg medzi srbským a albánskym intelektuálom, ktorý vyšiel aj knižne ako Korešpondencia zradcov. Prečo ten názov? V čiernobielej optike si môžete v konflikte vybrať iba dve strany: ste hrdinovia alebo zradcovia.
viem si predstaviť, že keby napísal o každej krajine samostatnú knihu, bolo by to zrozumiteľnejšie a pre ľudí, ktorí sa v tej téme až tak veľmi neorientujú, pochopiteľnejšie. keďže sa v takom malom priestore nedá ísť poriadne do hĺbky, niekedy som mala problém nestrácať sa v deji.
myslím, že človek, ktorý nemá o tejto problematike dostatok informácii, z tejto knihy nevyťaží, to čo by mohol, ale napriek tomu sa z nej dokáže dozvedieť niektoré súvislosti. odporučila by som ju ďalej aj keď by mohla byť aspoň raz tak dlhá.
Priznám sa, že by mi vyhovovalo, keby Bán skôr napísal napr. jednotlivé knihy o štátoch na Balkáne - do takto malej knižôčky sa toho moc nezmestí a kniha tak neponúka hlbší pohľad ani dostatok viacerých perspektív.
Knihu chápem ako cestopis časopriestorom Balkánu - rada som si ju prečítala, obzvlášť príjemné bolo, keď som mohla porovnávať Bánove predstavy a percepcie miest s tými mojimi z posledných rokov. Ak by som sa ale v regióne nepohybovala, asi by som sa v tom časopriestore strácala - prosto veľa časových okamihov, miest a štátov, málo knižných stránok.
Možno som mala vyššie očakávania. Knižka vo mne nevzbudila emócie, prekážala mi dominancia mužských postáv, suchosť textu a miestami asi zámerne zveličené použitie faktov. Súhlasím, že výklad udalostí je na Balkáne pestrý, avšak tu som čakala trošku väčšiu objektivitu, hoci sa objektivita v texte objavovala. Pre čitateľky_ov, ktoré_í sa s Balkánom zoznamujú to však môže byť vhodný úvod v slovenskom jazyku, ak však čítate v anglickom, odporúčam iné knihy.
Kniha Andreja Bána ponúka jeho pohľad na Balkán a na udalosti, ktoré sa tam stali s dopadom na súčasnosť. Balkán je miesto, kde to, ako sa hovorí, vrie. Táto kniha to veru potvrdzuje. Spočiatku sa zdalo, že "projekt" Juhoslávia bude fungovať, no bolo to tak, len kým žil Tito. Potom išlo všetko dolu vodou... Ja ako veľký laik na túto oblasť, som mala občas dosť problém spracovať či porozumieť množstvu informácii, ktoré dielo obsahuje. Z rozhovorov s priamymi účastníkmi alebo svedkami som mala pocit ako keby za tragédie čo sa stali vo viacerých štátoch bývalej Juhoslávie, obviňovali vždy tú druhú stranu, nikto nebol ochotný prebrať zodpovednosť za činy, resp. vinník je/bol neznámy. Jeden národ obviňuje druhý, jedno etnikum nenávidí to iné. Skončí to niekedy, keď sa všetci oháňajú pomstou a pocitmi krivdy?! Páči sa mi výrok z rozhovoru s pánom Alićom, ktorý to celkom dobre charakterizuje: "Toto je však doba idiotov."
Výborná kniha, ktorá ponúka exkurz do histórie aj súčasnosti krajín bývalej Juhoslávie niekomu, kto o tomto regióne veľmi prehľad nemá. Miestami som bola trocha zmätená, pretože niektoré časti si ako-taký prehľad vyžadovali, ale hodnotím ju naozaj pozitívne.
(Vďaka tejto knihe som si uvedomila, že akákoľvek hrozná môže byť politická scéna a situácia na rôznych vysokých miestach na Slovensku, môže to byť aj horšie.)
Zaujimave citanie, ktore priblizuje zivoty beznych ludi pocas a po vojne na Balkane. Kniha je zbierkou vypovedi a spovedi jednotlivych akterov balkanskej vojny v 90. rokoch zo vsetkych stran, ktore stali proti sebe. Takisto je opisom zvyklosti, tradicii, filozofii a z coho vychadzaju obcania z krajin ako Srbsko, Kosovo, Albansko, Bosna i Hercegovina a dalsie. Mne to prislo ako velmi zaujimave a obohacujuce a urcite mi rozsirila obzory dosial mnou velmi nepreskumane.
Zbytočne zložité vetné skladby, opakovania, nesúvislé štýlovo. Obsahovo zaujímavé, ale chcelo by to ešte účesať. Takto to vyzerá ako narýchlo napísané pre potreby výročia.
moja prvá prečítaná od Bána a som unesená. informačne nabité dielo, ktoré mnohí nazývajú iba mozaikou dejín, ale pre mňa, ako čitateľku, ktorá bývalú Juhosláviu dobre nepozná, bolo naozaj komplexné. dodatočná rešerš (najmä politických predstaviteľov) je pre pochopenie súvislostí vítaná, ale povedala by som, že nie nevyhnutná. je však veľmi pravdepodobné, že vás Bánove rozprávanie tak vtiahne, že si budete o krajinách bývalej Juhoslávie a ich spoločných dejinách zisťovať ďalej. napríklad, ja som napísala do školy esej o Miloševićovi, a aj keby mi niekto navrhol návštevu spomínaných oblastí a obcí, išla by som hneď.
ľahko čitateľná pre formu a štýl, ťažko čitateľná pre obsah (najmä dnes). a na záver sa pýtam, prečo je ruská invázia na Ukrajinu označovaná za prvý ozbrojený konflikt v Európe po 2. svetovej vojne? nesprávne. Balkán si toho prežil až-až na to, aby sme boli takto fakticky nesprávni.
4/5 ⭐ pretože som sa v obsahu sem-tam strácala a preto, že sa jednoducho nestala mojou obľúbenou, ale don't let it fool you, odporúčam na 100 %
Bálkan je čarovný a tvorba Andreja Bána tiež. Jedine chyba tejto knihy je, že nie je aspoň o polovicu dlhšia. Často na bizarných príhodách prerozprávané nedávne dejiny tohto výbušného regiónu.
Pútavou formou, ako to dokáže azda len sčítaný a scestovaný žurnalista, reprodukuje príbehy tejto časti Európy, ktorá má mimoriadne pohnutú minulosť, súčasnosť a možno aj budúcnosť. V knihe sa nachádzajú rozhovory a svedectvá obyčajných ľudí, ale aj bývalých vojakov, štátnikov a ďalších. Tie sú doplnené autorovými vlastnými zážitkami a postrehmi, opismi a rozprávaním. Často smutno až tragicky, miestami však aj veselo, optimisticky. A často tak, že človek z inej časti sveta môže len krútiť hlavou. Od začiatkov nepokojov v 90. rokoch až po súčasnosť.
Keď som jej o tejto knihe hovoril, kamarátka zo Srbska mi povedala, že určite v nej najhoršie vyjdu práve Srbi. V tendenčnej literatúre a žurnalistike by to tak určite bolo, avšak Andrej Bán sa nesnaží nájsť jedného vinníka. Ponúka pohľady z rôznych uhlov, necháva priestor viacerým stranám. Sám pritom osciluje na čiare neutrality, no miestami sa súdom a osobnému vkladu nevyhne.
Andrej Bán nikde netvrdí, že ide o encyklopédiu dejín a konfliktov na Balkáne, siahodlhý a komplexný opis regionálnych reálií. Kniha nič z toho ani nepon��ka. Niektorým vzťahom, etnikám a regiónom sa venuje viac (Srbsko a Kosovo, Albánci), niektorým stručne (srbsko-chorvátske vťahy, Severné Macedónsko), iné oblasti zas takmer úplne opomína (Slovinsko). Nejde o literatúru faktu, čiže je to v poriadku, tí čo však hľadajú informácie o konkrétnych súvislostiach a oblastiach môžu ostať sklamaní.
Kniha sa číta relatívne ľahko (po technickej, jazykovej stránke). Ide o vycibrený žurnalistický, investigatívny spôsob písania, s prímesou faktografických údajov. Autor však miestami trochu nesystematicky skáče z opisu do opisu, strieda myšlienkové línie a to môže pôsobiť mätúco. Zrejme toho chcel zachytiť čo najviac, no možno si z veľkého množstva zážitkov a zápiskov nevedel vybrať.
Dielo je doplnené peknými čiernobielymi fotografiami zachytávajúcimi život, ľudí, realitu.
Knihu odporúčam každému, kto má rád kvalitnú žurnalistiku, zaujíma sa o Balkán, či tým, ktorí si chcú prečítať o živote na pozadí jedného z najkrvavejších konfliktov modernej Európy.
Andrej Bán ponúka veľmi živý a zainteresovaný pohľad na vývoj krajín bývalej Juhoslávie od rozpadu jej hraníc až po súčasnosť. Balkán je moja srdcovka, kniha bola pre mňa „must-read“. Na niektorých miestach, ktoré sa spomínajú v knihe, som bola. Niekde aj viackrát. Preto predstavy a svedectvá ľudí o tom, čo sa tam dialo (napr. ako na moste v meste Foča, ktorým som si aj posledné leto mašírovala ako bezstarostná turistka, zabíjali moslimov a zhadzovali ich rovno do rieky) boli pre mňa strašne mrazivé. Bán objasňuje mnoho tvárí rôznorodého a farebného Balkánu, ktorý však bol, je a bude stále veľkou nerozlúštiteľnou hádankou. "Balkán je brána. Trochu do raja, trochu do pekla." Pri čítaní o zverstvách, ktoré beztrestne páchal sused na susedovi ("...bolesť nepozná národnosť..."), sa asi treba poučiť. Niektoré paralely zloby a nevraživosti by sa totiž našli asi aj bližšie k nám... Výborná kniha, najmä pre tých, ktorých Balkán zaujíma.
Autor je vynikajúcim reportérom a skoro každá z jeho reporáži vyniká vlastným štýlom spracovania a hlavne kvalitou. Avšak toto dielo je bohužiaľ veľmi nekvalitne spracované. Téma je jednou z mojich obľúbených, avšak po dočítaní som ostal sklamaný, keďže som očakával reálnejši opis deja a skutočností. Avšak popisovanie jednotnej viny Srbov, bez akejkoľvek reflexie neschopnosti a agresie Chorvátska a Bosny je naozaj sklamanie a nepravdou. Aj na úkor mojej osobnej nespokojnosti s dejom tejto knihy ju odporúčam k prečítaniu, keďže sa jedná (zatiaľ) o jedinú knihu tohto Autora, ktorá si zaslúži zatratenie.
Výborná reportážna kniha, s exkurzmi do viac či menej vzdialenej histórie, do všetkých kútov bývalej Juhoslávie, do povahy miestnych, do genézy masakrov až po súčasnosť a postoj k migrantom.
"Absyntovky" patria jednoznačne ku knihám, ktoré ma nikdy nesklamali. Sú to často nesmierne náročné témy (hlavne emočne, Vojna nemá ženskú tvár dodnes nedokážem dočítať), avšak výborne novinársky spracované a čitateľné. Pri Bánovej knihe sa náročnosť vzťahovala aj na celkové pochopenie. Pochopiť totižto komplexnosti západného Balkánu ani nie je úplne možné. Rozumiem však všetkým, ktorých táto časť fascinuje. Mňa zároveň desí a neskutočne priťahuje. Autorovi patrí veľká vďaka, pretože vďaka tejto knihe má čitateľ možnosť sa o kúsok viac zorientovať v tamojších historických udalostiach. Píšem "historických", pretože patrím do generácie narodenej po roku 2000. Aj preto je pre mňa o čosi náročnejšie sa v tom celom zorientovať; Bán mi však veľmi pomáha cez rozhovory, príbehy misetnych ľudí a fotografie, ktoré knihu mrazivo dobre dopĺňajú.
Andrej Bán je pre mňa top slovenský reportér, ktorý vie priniesť príbehy z viac či menej blízkych krajín. V tejto nie hrubej knihe predstavuje Juhosláviu, jej vznik, problémy a následne aj rozpad. Nepoňal knihu z prísne chronologického či faktického pohľadu, ale pozerá na ňu cez príbehy ľudí. Hľadá, kde sa v ľuďoch berú rozhodnutia k činom, ktoré by za pokojných čias nespravili. Rozpráva sa človekom, je prítomný, vníma, ide pre pochopenie do debát aj čajovne či krčmy. Prečítala som si ju v Chorvátsku. A áno, je to strašné ako je blízko časovo aj fyzicky je pri nás vojna.
O túto tému som sa v minulosti veľmi zaujímal, snažil som sa prečítať všetku dostupnú literatúru, ale vždy to bolo z pohľadu jednej, druhej alebo tretej strany a ďalších. Na tejto knihe sa mi páči, že sú v nej pohľady všetkých balkánskych národov. Je z nej cítiť, že autor má Balkán kompletne precestovaný.
Stalo sa mi pri absyntovke, že som síce obdivne čítala skúsenosti a zistenia reportéra, ale tému tak vypitval, že to bolo pre nováčika v téme nečitateľné. Na tejto absyntovke je geniálne, že hoci ide do hĺbky, stále vás drží. Veľmi komplexný obraz vďaka skvelej reportérskej robote. Veľa detailov, ale aj s náznakom dedukcií, čo uľahčuje čitateľovi orientáciu.
Príbehy z Balkánu sú vzrušujúce - exotické ale zároveň blízke. Mohlo sa toto všetko stať aj nám, ak by sme v minulosti nemali viackrát šťastie? Andrej bán v tejto knihe vytvára mozaiku príbehov, niekedy absurdných, inokedy smutnýchm často poučných, o neexistujúcej krajine, ktorej tieň je stále cítiť a v ktorej nájdeme všetko od európskeho bohatstva po najhlbšiu chudobu.
Popravde, tejto knihe neviem a nemôžem dať hodnotenie. Vnímam za ňou množstvo práce autora, ktorú je potrebné oceniť. Začala som ju čítať so zámerom zorientovať sa vo vojne v bývalej Juhoslávii, od začiatku som však mala pocit, že je ťažké držať niť. V polovici som sa už úplne strácala. Asi to bude kniha skôr pre tých čo už majú čo-to načítané a majú základný prehľad.
Balkan. Rozpad juhoslavie, jej nasledky a rozne reportaze a rozhovory s ludmi ktory si prezili vojnu aj ine situacie ktore mali vplyv na tuto juznu cast europy. Ak nemate ponatia co sa tam dialo pred 30timi rokmi odporucam si precitat, v tejto knizke najdete aspon mensi nahlad.
Trošku slabšia kniha z radov Prekliatych reportérov, napriek tomu veľmi zaujímavá a prinášajúca kopec nových informácií o novodobých dejinách krajín bývalej Juhoslávie. Pre lepšie porozumenie kontextu by však čitateľ mal mať aspoň základný prehľad o reáliách Balkánu..
Zo začiatku pre mňa zaujímavá kniha, ale kdesi v strede som sa popravde stratila a už som sa v deji nevedela nájsť. Možno by som privitala samostatné knihy o bývalej Juhoslávii ako takto všetko naraz a spolu.
Difficult topic written in comprehensive and digestible way, yet the dark and miserable atmosphere of conflict reminds you on every each step, how fragile is your life/freedoms/certainty in the system.