"Keď pri čítaní narazil na text piesne, ktorú spievala Indus počas letného slnovratu, srdce sa mu rozbúšilo. Spomenul si na očarenie, čo sa ho vtedy zmocnilo. Čítal, no po tom, čo vtedy cítil, v texte nenašiel ani stopu. Slová boli preložené presne - stáli vedľa seba v náležitom poradí, no zvláštny význam poetických obrazov, v ktorých sa mnohorakosť spájala v tušení neobsiahnuteľnej jednoty, sa v preklade stratil...Text nie je možné celkom oddeliť od situácie, v ktorej vznikol. Izolovať ho od chvíle, v ktorej bol spievaný...Nemožno ho vyčleniť z kúzelného objatia hudby, veď tie nejasné slová hudba obohatila o významy, ktoré jazyk nemôže vysloviť."