Lucia Sasková, jedna z najúspešnejších súčasných slovenských spisovateliek, prináša vo svojich románoch zložité, znepokojujúce, až kontroverzné témy. Tejto zásade ostala verná aj vo svojej najnovšej, ôsmej knihe s názvom Odsúdená.
Hlavná hrdinka musí nečakane čeliť krutej diagnóze, ktorá jej obráti naruby celý život. Má pocit, že ju nespravodlivo odsúdili na smrť, hoci sa ničím neprevinila – bez možnosti obhajoby či odvolania. Koniec jej života sa nezadržateľne blíži, a tak sa púšťa do boja. S prácou, okolím, najbližšími a v neposlednom rade sama so sebou. Má len dve možnosti: buď začne žiť naplno, alebo bude nečinne čakať na koniec. Vyberie si prvú možnosť a opúšťa stereotypný život, na aký bola zvyknutá. Jej pohľad na svet je zrazu iný, oveľa intenzívnejšie vníma všetko, čo bolo kedysi pre ňu samozrejmosťou. Lebo to, že zdravie je v živote človeka najdôležitejšie, nie je klišé, ale realita, ktorú si človek uvedomí, až keď oň príde...
Lucia Sasková je umelecké meno slovenskej autorky, ktorá debutovala v roku 2012 silným príbehom Neznámych nemiluj. Obrovský úspech zaznamenal jej román Zlatokopka (2013), ktorému vyšlo i pokračovanie v románe Zlatokopka 2 (2015). Rodená Žilinčanka Lucia v súčasnosti žije v Nitre a voľný čas venuje dvojnohým a štvornohým kamarátom a písaniu.
Táto kniha má definitívne presvedčila o tom ze nechcem a už ani sa nikdy nebudem pokúšať čítať Slovenskú "romantickú" literatúru. Ja sama som sa cítila ako odsúdená na jej čítanie (keďže všetko ostatné doma som už prečítala). Trochu ľutujem čas strávený nad čítaním, ale aspoň ten koniec ma trochu prekvapil takže asi to nie je úplne stratený prípad.
Lucia Sasková je už dávno na našom knižnom trhu etablovaná ako autorka, ktorá sa nebojí rúcať stereotypy a vyberá si témy, čo v čitateľoch zarezonujú na dlhší čas. Jej hrdinky bojujú nielen s predsudkami spoločnosti, ale vo väčšej miere samy so sebou. Bolo to tak v prípade žien bažiacich po peniazoch, predávajúcich svoje telo či ničených psychickými problémami. Inak to nie je ani v prípade hlavnej postavy novinky Odsúdená. Kniha nesie typické znaky Luckinej tvorby - subjektívnu rozprávačku, dôslednú analýzu vnútra, prvok anonymity (absencie mena protagonistky) a hlavne silný účinok celého príbehu.
"Ľutovala som sa. Ľutovala som sa naozaj veľmi dôkladne a dlhodobo. Keď mi bolo dobre aj zle. Potom som prešla do zvláštneho rozpoloženia, v ktorom som si vravela, že to nemôže byť také hrozné. No o chvíľu som si uvedomila, že som na všetko sama, a ľutovala sa ďalej. Toľko protichodných emócií som nezažila asi za celý život. Vlastne sa zo mňa v priebehu pár dní stala troska. Taká ozajstná, s mastnými vlasmi, opuchnutými očami, vo vyťahanom tričku a teplákoch, ktoré občas poslúžili aj ako pyžamo." (str. 13)
Ak ste doteraz netušili, o čom román je, úryvok vám snáď trochu napovedal. Nejde o život za mrežami, ako by mohol naznačovať názov (na tomto mieste musím vyzdvihnúť jeho význam), ale odmeriavanie času je rovnako bolestné aj pri diagnostikovaní smrteľnej choroby. Ba ešte viac, pretože život odrazu dostáva celkom iný rozmer a ľudia, veci a situácie s ním. Smrť už nie je iba abstraktný pojem, ale reálna hrozba, každý deň odkrajujúca si kúsok z pobytu na tomto svete. Hlavná postava je silná žena, odhodlaná postaviť sa k svojmu "rozsudku" so vztýčenou hlavou a pragmaticky, hoci ani ona sa, prirodzene, nevyhne čiernym myšlienkam. Zároveň si uvedomuje, že má poslednú šancu niečo spraviť s vymedzeným časom, a to je aj jedna z najväčších devíz románu. Odsúdená sa síce nutne venuje aj smutným a nepríjemným okolnostiam nádoru, ale z riadkov zaznieva aj potrebná nádej a postavenie sa na nohy aj v úbytku síl a bojovnosti. A to znamená zbaviť sa zbytočnej záťaže, či už sa to týka práce, vzťahov, alebo prostredia, čo v istých momentoch pôsobí značne oslobodzujúco. V tomto zmysle môže hrdinkina cesta slúžiť ako vzor, aby sme nemrhali časom a energiou na nič, čo nám neprináša radosť alebo iný pozitívny efekt.
"Jedno sa Rišovi nedalo uprieť. Vedel to. Po niekoľkých minútach presne vedel, čo robiť s mojím telom, keď mi vyzliekal tričko, hľadel mi do očí a ja som v jeho pohľade videla niečo, čo nikdy predtým. Neponáhľal sa, dovolil mi vychutnať si každý okamih. Keď sa moja túžba po ňom vystupňovala, vzal si ma plnými dúškami, no ja som fyzicky nezvládala jeho tempo." (str. 200)
Nebola by to však Lucka Sasková, keby román neobohatila aj o ďalšie motívy, ktoré uveriteľne a funkčne dotvárajú celkový dej. Jej postava má napriek chorobe záujem naplniť svoj potenciál i ostávajúce dni. A ak ich má prežiť naplno, nemôže sa skrývať či celý čas iba ľutovať. Páči sa mi, že autorka ukázala aj vplyv ochorenia na príbuzných či priateľov, ich reakcie sú nie vždy správne či príjemné, ale zato ľudské a ukázané v pestrej palete. Odsúdená je silným príbehom, dovolím si tvrdiť, že spomedzi ostatných Luckiných kníh o niečo vyčnieva, jej písanie určite nebolo ľahké. Je to ťažká téma, niektorých čitateľov by mohla odradiť, ale nemajte obavy, ako som už spomenul, ťažká choroba je síce ťažisková, no sú okolo nej vystavané aj iné epické motívy. A navyše vás prinúti zamyslieť sa nad tým, čo je v živote skutočne dôležité.
Autori s príbehom strávia nekonečné hodiny, kým sa ten príbeh v tlačenej verzii dostane ku nám. Oni prežívajú, vymýšľajú a dotvárajú si to po svojom. Určite sa im o tom aj sníva… a v tomto prípade by som si miesto s autorkou nechcela vymeniť. Myslím konkrétne pri tomto príbehu.
Odsúdená - kniha, ktorá ma emočne zrazila na kolená, ktorú som čítala od začiatku do konca so slzami v očiach. Kniha, ktorá sa mi čítala neskutočne ťažko a mala som chuť ju odložiť veľakrát. Proste, nemala som na to dosť síl. Aj preto som ju čítala asi týždeň (napriek tomu, aká je tenká). A práve preto sklaniam imaginárny klobúk pred autorkou, lebo napísať toto chcelo veľa síl!
Priznám sa, šla som do toho s tým, že som neprečítala anotáciu. Len nadpis - Odsúdená - môže to znamenať všeličo. Najskôr som si myslela, že pôjde o nejakú vrahyňu, ktorá bola odsúdená za nejaký trestný čin. Ale toto, čo som dostala od prvých strán… niečo neskutočné a takéto veci by sa v živote nemali stávať.
Naozaj klobúk dole každému čitateľovi, ktorý túto knihu prečíta, siahne po nej a prežíva to všetko spolu s hlavnou hrdinkou. Autorka to popísala všetko tak reálne, všetky pocity postáv. Nielen hlavnej postave, ale aj ostatných. Prežívala som to všetko spolu s nimi. Lámalo mi srdce a nehovoriac o tom konci. Až do konca som verila v zázrak, do poslednej vety som naivne verila… Ale to, aký koniec sa napísal - perfektné ukončenie 🤍
Človek občas potrebuje takéto knihy čítať, aby pochopil, že kým sme zdraví, máme všetko… všetky naše problémy sú malicherné a banálne, pokiaľ nám zdravie slúži! 🤍
Ja akosi zacinam u tejto autorky od konca. Najprv som precitala knihu Unesena (aktualna novinka) a po jej precitani som si hned musela kupit dalsiu knihu od nej. Priznam sa, ze som sa zacitavala dlhsie. Unesena ma doslova uniesla uz od zaciatku. Odsudena to vsak potom dobehla. Velmi dobra kniha , s temou, ktorej sa osobne podvedome vyhybam. Prinutila ma nad viac vecami sa zamysliet. Velmi putavy den.
Odsúdená je moja druhá kniha od Lucie Saskovej. A opäť ma nesklamala. Veľmi sa mi páčil celý príbeh. Aj keď kniha sa mi dosť ťažko čítala a čítala som ju skoro dva týždne a z toho týždeň som sa k nej nedostala lebo som sa bála ako to vlastne všetko bude. Ale nakoniec som sa odhodlala a dočítala som ju so slzami v očiach. Po prečítaní som bola v takom, že som nevedela čo si mám myslieť. Každý kto je zdravý tak sa náhli za peniazmi a úspechom. A keď ho dostihne osud je to preňho ako facka ktorú dostal od života. A je iba na nás ako sa s tým zmierime a ako sa budeme snažiť prežiť čas, ktorý nám zostáva. Žime každý deň tak ako keby bol náš posledný a tak aby sme svoje činy nemuseli ľutovať pretože už to nebudeme môcť napraviť.