Najnovšia kniha Jany Bodnárovej prináša zasa čímsi iné, a predsa u tejto autorky dôverne známe prozaické gesto. Jeho originalita sa odvíja tak od témy, ako aj od jej poeticko-reflexívneho stvárnenia. Prostredníctvom svojskej umelkyne K. a jej fascinácie expresionistickou maliarkou Paulou Modersohn-Becker preniká hlboko pod kožu ženskej tvorivosti, ktorá v období po Veľkej vojne pri hľadaní nového umeleckého výrazu i „novej ženy“ namáhavo balansovala medzi súkromnou a verejnou sférou. Vizuálna umelkyňa Pavlína Fichta Čierna prepája tento prienik so súčasnou perspektívou. Jej sprievodné fotografi e nie sú ilustráciami textu v pravom zmysle slova, ale vlastným performatívnym čítaním v obrazoch, ku ktorému ju prozaička pozvala. (Jana Cviková)
Jana Bodnárová sa narodila v Jakubovanoch. V rokoch 1965 – 1968 študovala na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Liptovskom Mikuláši, v rokoch 1968 – 1976 dejiny umenia (začas aj knihovedu a latinčinu) na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po štúdiách pracovala viac ako desať rokov ako pamiatkarka pri záchrane umelecko-historických pamiatok v Prešove a písala články a štúdie o súčasnom výtvarnom umení.
Od začiatku 90. rokov sa venuje takmer výlučne literárnej činnosti. Popri publikovaní nových kníh próz, tvorby pre deti, rozhlasových hier a televíznych scenárov, sa od polovice 90. rokov venuje tvorbe a prezentácii video performancií v domácich galériách a experimentálnych divadelných scénach, ako aj v zahraničí (Lux centre Londýn 1998, Centrum kultúry Lodž 1998, Balász Béla Stúdió Budapešť 1999, Zamek Ujazdowski Varšava 1999, Medzinárodný festival ženské video Nový Sad 2000). Žije v Košiciach.
Dočítala som útlu knižku od Jany Bodnárovej. Je to prvá kniha, ktorú som čítala od tejto spisovateľky a neviem, či ju predčia ďalšie jej knihy. No táto sa ma dotkla tak zľahka, asi ako duša umelca, duša ženy, a predsa zostane silne zapísaná v mojom vnútri. Páčia sa mi jej silné emócie, ktoré sú vyjadrené tak prirodzene a ľahko. Očarujúca kniha.
Koza bola zvlastna, ako su zvlastne fotky, ktore ju sprevadzaju. Nehodnotim ju zle, prave naopak. Co sa mi pacilo, bola celou knihou sa hybajuca a zijuca K. (takto je v knihe pomenovana). Hladajuca s pochybnostami. Zena, ktora skusa, v ktorej "kozi" je slobodna. A slobodna chce byt velmi. Velku cast knihy hlavne skusa, potom sa na chvilu aj odovzda tym zvazujucim malomestiackym zazitym stereotypom a potom sa buri a zburi, aby nakoniec nasla aj svoje miesto. Pozera sa inac, nechce mat dopovedane kresby, chce ich nechavat slobodne a otvorene. Taky chce zit aj zivot.
Ďakujem autorke, pani Jane Bodnárovej za silný čitateľský aj vizuálny zážitok z knihy ( fotografie Pavlína Fichta Čierna) . Príbeh K. som si dávkovala ako liek, akým kniha je pre ženy hľadajúce, pochybujúce, talentované či nestále túžiace po sebavyjadrení a osobitosti či voľnosti pre svoje myšlienky, obrazy, city a prežívanie krásy a bolesti po svojom.
na začiatku jemne patetické, nedráždilo ani nenadchlo, ku koncu som scitlivela, navnímala hlavnú hrdinku, ktorá sa z detinského trucu a túžby po slobode naplno otvorila samej sebe i čitateľovi
Pred Kožou som dočítala Všetko alebo znič od Kolbasa, a takto vedľa seba tieto dve knihy hovoria jednu smutnú vec: že (až na výnimky) čítame buď zručne napísané nič, alebo chabo napísané niečo...a ja neviem vlastne, že ktoré je lepšie, ale povedzme, že to druhé aspoň zanecháva nejakú stopu. Niektoré časti Kože ma vyslovene tešili, ale čo z toho, keď sa samotný text rozpadá už na úrovni viet? A to by som fakt chcela, aby sa mi Koža páčila...
Možno som od knihy čakala zbytočne viac, ale akosi sme sa nestretli. Chvíľami sme sa napojili, vnímala som poetiku, aj silu hlavnej hrdinky, jej energiu, divokosť a chuť oslobodiť sa. Napriek tomu, že je mi to všetko sympatické, bolo to pre mňa málo, zvyšok bol akýsi fádny.
Spojenie textu s fotografiami je super nápad, ale tieto konkrétne mi neprišli ničím zaujímavé.
Výborná jednohubka, počas ktorej si postava prejde zaujímavým prerodom - od nasledovania vzoru až po nájdenie vlastnej identity a to všetko v období, ktoré takémuto ženskému prerodu veľmi neprialo, preto knihe pridáva akýsi nádych romantickosti (hoci to romantická kniha vôbec nie je).
V radiu Devin som zachytila citanie z tejto knihy, chcela som viac, nielen utrzky. Ci uz to bola kombinacia nocnej jazdy autom temnou prirodou, alebo hlas Dany Kosickej, Koza sa dostala pod kozu.
Týmto vektorom Bodnárová prízvukuje dôležitosť uvedomelej feminity, ktorej osobnosti musia podnecovať nasledujúcu generáciu dievčat v boji za právo na sebaurčenie. Celá recenzia