Všetky poviedky, ktoré zvíťazili v literárnej súťaži Poviedka počas 20 rokov existencie. Doteraz bolo do súťaže zaslaných vyše 10000 súťažných prác, všetky hodnotila porota literárnych vedcov a spisovateľov. Prečítajte si najlepšie z nich:
Braňo Hochel – Záhradník Balla – Koniec leta. Deratizácia Rado Olos – Leopoldov a späť Rado Olos – Vo svojej koži Benjamín Škreko – Spomínala Jozef Girovský – Zmok Karol D. Horváth – Absolútny sluch Zuska Kepplová – Baladička o víkende Peter Ankou – Tri Martolod Richard Pupala – Zo školy a domov Ivana Dobrakovová – Žiť s Petrom Ján Masár – Scalea Václav Kostelanski – Oleg má chuť zabiť Soňa Uriková – S prvou hviezdou Peter Balko – Labutia balada Marek Grajciar – Nevyhnutnosť možnosti Radovan Potočár – Mužská geometria Dominika Madro – Svätyňa
1. Jozef Girovský: Zmok 2. Václav Kostelanski: Oleg má chuť zabiť 3. Rado Olos: Leopoldov a späť
Celkovo ale nie som až taký nadšený, aj keď jedným dychom dodávam, že projekt ako taký sa mi veľmi páči a Bagalu obdivujem za to, čo spravil pre slovenskú literatúru.
Páči sa mi, že tento súbor vyniká v nekomerčnosti textov, nie sú tu žiadne lacné triky a snaha zapáčiť sa čitateľovi, čo je veľké pozitívum aj oproti renomovaným zahraničným autorom (najmä z anglofónneho sveta, kde sa sexuje, strieľa, vybuchuje jedna radosť, bez ohľadu na pravdepodobnosť či literárnu funkčnosť). Psychológia postáv je prepracovaná. Jazyk a štylistika tiež.
Na druhej strane, tieto plusy sú v prípade viacerých textov za hranou únosnosti, a keď to človek číta v takej koncentrácii ako v tomto výbere, je to vlastne problém. Je to až nepriateľské k bežnému čitateľovi, prepsychologizované, dej často absentuje, medzi postavami sú samí depresívni outsideri, samí zakomplexovaní lúzri. Častá je tiež zbytočná snaha byť formálne inovatívny alebo aspoň zaujímavý. Čas je k takýmto exhibíciám nemilosrdný a to, čo mohlo byť v roku 2005 považované za zaujímavú tému podanú inovatívnym jazykom, je už v roku 2020 iba trápne.