Kniha tazka fyzicky aj obsahom. Uplne vazne... ked som cital dlhsi usek vkuse, tak ma uz bolela jak ruka, tak srdce. Najma osud ceskeho "septembroveho" rodinneho transportu bol mimoriadne smutny.
Udalosti tej doby nastavili zrkadlo celemu ludstvu. Nasli sa vtedy ludia, ktori sa podelili o posledny kusok jedla so spoluvaznom, vymenili snubny prsten za trochu vody pre ostatnych, alebo riskovali zivoty seba a svojej rodiny, aby pomohli uplne cudzim ludom, utecencom z tabora smrti. Nasli sa aj taki, ktori zabili ineho, iba preto ze mohli, alebo z cistej zlomyselnosti, alebo pre peniaze. Nasli sa aj ludia, ktori uprimne verili, ze su viac nez ostatni, iba preto ze sa narodili inej rasy.
Nerad moralizujem, ale neda mi to. Dnes sa staci pozriet na socialne siete, a hned si mozeme spravit realny obraz o sucasnosti. Nie sme o nic lepsi (a snad ani o nic horsi) ako boli ludia vtedy. To je dost smutne vzhladom na minulost, pretoze to vyzera, ze sme sa vobec nepoucili. Ak nastanu obdobne okolnosti ake boli vtedy, historia sa velmi lahko moze zopakovat. Nevravim, pohli sme sa vpred. Mame globalne vyssiu zivotnu uroven, vyssiu priemernu vzdelanost, lahsi pristup k informaciam, biznis je dnes prepojeny globalne, a dalsie faktory. Ale moralne? Stale skatulkujeme, ci podla rasy, podla narodnosti, podla politickeho nazoru, podla sexualnej orientacie, podla toho na ktorej strane republiky sa kto narodil. Nechame sa rozdelovat na takych a onakych, miesto toho aby sme sa snazili najst spolocnu cestu. Uverime na rozpravku o neexistujucom nepriatelovi a zvezieme sa na vlne nenavisti a strachu. Bolo by az smiesne aki sme hlupi, keby to nebolo nebezpecne. Vzdy sa najdu ludia, ktorych ambicie prevysia ich moralne hodnoty. "Chaos is the ladder", a vo svete je chaosu cim dalej tym viac.
Naspet ku knihe. Precitanie si niektorych casti vyvolava otazky. Prekvapivo, prave otazka o pocte obeti, ktora byva v poslednych casoch spochybnovana, vyznieva celkom jasne. Odhad Rudolfa Vrbu, 2,5 miliona obeti, uplne nezavisle potvrdil vtedajsi velitel tabora Rudolf Hoss. Co som sa ale nedozvedel je, kedy sa teda zacali madarske transporty? Vrba pise, ze stretli prvy transport s madarmi uz koncom aprila '44 v Ziline, ale na viacerych inych miestach sa pise o oficialnom zacati madarskych transportov v polovici maja '44... ale to je detail. Dalej neviem pochopit, ako sa mohli niektori vyznamni predstavitelia SS ocitnut pred sudom s 25 rocnym oneskorenim (Frankfurtsky proces z r '63), kedy uz boli niektore ich zlociny dokonca premlcane. Rovnako je pre mna nepochopitelny osud Jakoba Friesa, clena SS, "najbrutalnejsieho muza v tabore Auschwitz", o ktorom dokonca samotni kumpani z SS vypovedali, ze sa ho bali. Dostal 14r za zlociny spachane pred Osviencimom. Za Osviencim nikdy nebol potrestany. Kym ostatni brutalni vrahovia z Osviencimu dostali trest smrti obesenim, Jakob Fries uz v 1960 volne behal na slobode a v 1963 svedcil vo Frankfurtskom procese ako ctihodny svedok.
Tema ma zaujala a inspirovala do dalsieho citania na rovnaku tematiku.