What do you think?
Rate this book
Spojení navždy - Ako nestratiť deti v digitálnej dobe
Stanú sa technológie apokalypsou rodiny? Mali by byť súčasťou dnešných tried? Čo hovoria psychológovia, neurológovia či výskumy na nový svet, v ktorom vyrastajú naše deti? Kniha SPOJENÍ NAVŽDY vám pomôže nájsť odpovede, ako si poradiť pri výchove detí v digitálnej dobe. Vezme vás hlbšie do sveta technológií, aby ste lepšie porozumeli, čím žijú vaše deti, ale aj to, aké nástrahy im pritom hrozia.
272 pages, Hardcover
Published December 11, 2019
4 people are currently reading
29 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 of 1 review
January 28, 2020
Výborná kniha pre rodičov. Zdokladované výskumami, prehľadne napísané, s odporúčaniami pre rodičov aj školy ako pripravovať deti na život v digitalizovanom svete. Čítal som už desiatky kníh a článkov na túto tému - táto je naozaj dobre napísaná.
Napriek tomu, čo napíšem v ďalšej časti - odporúčam ju.
Zaráža ma iba jedna, ale podstatná vec - na to ako bolo z textu a najmä výskumov jasné, ako sú digitálne médiá pre deti ohrozujúce - tak sa tvárila voči nim autorka veľmi prívetivo. Veď sa predsa digitálnym médiám nevyhneme.
Áno sú rodičia, čo reagujú na dobre myslené návody a sú takí, ktorých treba riadne vystrašiť, aby pochopili, že to čo sa deje nie je sranda. V tejto knihe bolo strašenie v štatistikách, ale nie v texte autorky.
Takýto spôsob argumentácie mi však nesedí. Veď deťom nedovolíme piť zo stola zvyšky alkoholu, sme pohoršení, keď vidíme fajčiacu matku s kočíkom, ani učitelia nesmú fajčiť v školskom areáli, nenecháme dieťa šoférovať auto, zbrane zamykáme do trezorov podľa zákona - lebo vieme, že je to pre deti nebezpečné a naozaj škodlivé. A aj pre dospelých. Ale akoby, napriek súčasným znalostiam, sa to smartfónov, sociálnych sietí, počítačových, konzolových, a online hier - netýkalo.
Kým budeme mať voči nim výraznejší postoj, tak to bude ešte chvíľu trvať, ale budeme už čeliť epidémii zblbnutých, nesústredených, podráždených a závislých detí. Nebudú na tom tak všetky, určite nie.
Dnes sa čísla točia okolo 20-35% detskej populácie podľa typu symptómov - a ich percento aj celkový počet bude epidemicky stúpať - s desiatkami negatívnych vplyvov na ich intelekt, psychickú pohodu, duševné aj fyzické zdravie a vzťahy. Je zasiahnutá skoro tretina detí. Sme na začiatku epidémie? Vidíme to?
A nie som technofób. Prvý počítač som mal doma už v roku 1989.
Preto mi viac sedí prístup Manfreda Spitzera autora kníh Kybernemoc a Digitálna demencia - keď zo štúdií vyplýva ako na nás výrazne negatívne obrazovky smartfónov vplývajú tak, tak aj jeho postoj je oveľa radikálnejšie negatívnejší.
Napriek tomu, čo napíšem v ďalšej časti - odporúčam ju.
Zaráža ma iba jedna, ale podstatná vec - na to ako bolo z textu a najmä výskumov jasné, ako sú digitálne médiá pre deti ohrozujúce - tak sa tvárila voči nim autorka veľmi prívetivo. Veď sa predsa digitálnym médiám nevyhneme.
Áno sú rodičia, čo reagujú na dobre myslené návody a sú takí, ktorých treba riadne vystrašiť, aby pochopili, že to čo sa deje nie je sranda. V tejto knihe bolo strašenie v štatistikách, ale nie v texte autorky.
Takýto spôsob argumentácie mi však nesedí. Veď deťom nedovolíme piť zo stola zvyšky alkoholu, sme pohoršení, keď vidíme fajčiacu matku s kočíkom, ani učitelia nesmú fajčiť v školskom areáli, nenecháme dieťa šoférovať auto, zbrane zamykáme do trezorov podľa zákona - lebo vieme, že je to pre deti nebezpečné a naozaj škodlivé. A aj pre dospelých. Ale akoby, napriek súčasným znalostiam, sa to smartfónov, sociálnych sietí, počítačových, konzolových, a online hier - netýkalo.
Kým budeme mať voči nim výraznejší postoj, tak to bude ešte chvíľu trvať, ale budeme už čeliť epidémii zblbnutých, nesústredených, podráždených a závislých detí. Nebudú na tom tak všetky, určite nie.
Dnes sa čísla točia okolo 20-35% detskej populácie podľa typu symptómov - a ich percento aj celkový počet bude epidemicky stúpať - s desiatkami negatívnych vplyvov na ich intelekt, psychickú pohodu, duševné aj fyzické zdravie a vzťahy. Je zasiahnutá skoro tretina detí. Sme na začiatku epidémie? Vidíme to?
A nie som technofób. Prvý počítač som mal doma už v roku 1989.
Preto mi viac sedí prístup Manfreda Spitzera autora kníh Kybernemoc a Digitálna demencia - keď zo štúdií vyplýva ako na nás výrazne negatívne obrazovky smartfónov vplývajú tak, tak aj jeho postoj je oveľa radikálnejšie negatívnejší.
Displaying 1 of 1 review