Silvia Avallone är den italienska författare som de senaste åren fått störst genomslag internationellt vid sidan av Elena Ferrante. Stål blev en makalös succé i Sverige och har sålt i över 75 000 exemplar.
Den nya romanen, Där livet är fullkomligt, rör sig i samma värld som debuten Stål: i det andra Italien, i arbetarklassens hyreskaserner och utforskar frågor om identitet och möjligheten att välja sitt liv som ung kvinna i dagens Italien.
Där livet är fullkomligt följer nio månader i sjuttonåriga Adeles liv i höghusområdet Villaggio Labriola, utanför Bologna. Adele blir gravid med den småkriminelle pojkvännen Manuel och våndas över beslutet om hon ska behålla barnet eller adoptera bort det. Ska hon ge barnet, och sig själv, en möjlighet att komma bort från förorten, till ett bättre liv?
Parallellt får vi följa akademikerparet Dora och Fabio i den välmående universitetsstaden Bologna. Deras relation är låst av de misslyckade försöken att få barn och ett uppbrott kommer allt närmare. När de till slut ger upp sina försök och ansöker om att bli adoptivföräldrar tänds hoppet på nytt.
Silvia Avallone har i Där livet är fullkomligt skrivit ännu en klarsynt skildring av samtidens Italien. Ett Italien där klassklyftorna är avgrundsdjupa och könsrollerna bergfasta.
“Nenapraviteľné sa nedá napraviť, to je všetko. Avšak z pohľadu života to správne bolo. Lebo skutočne existovali tak veľmi zničené veci, že ich nebolo možné napraviť nijakým spôsobom, takže to bolo ako zomrieť.”
Čo napísať o knihe, ktorá je o rodičovstve, keď mám doma dve deti? Čo napísať o knihe, ktorá sa začína pôrodom, keď som rodila pred pár týždňami? Čo napísať o knihe, ktorá je o vzťahoch, ich rozpadoch, pádoch, trápení, ... Som ohromená. Tempom viet, plynúcim textom. Uveriteľnými postavami, dejom. Ach, tým dejom. Jedna z najlepších tohtoročných kníh.
Al centro la donna. Perché è inutile negarlo, la parità dei sessi, le pari opportunità , le quote rosa non potranno mai supplire e completare quel vuoto che diversifica inesorabilmente l’xx dall'xy. Perché se hai 17 anni e resti incinta di un delinquente, sei sola con la tua pancia a decidere cosa sia meglio o peggio per tuo figlio, perché se dopo mille tentativi di fecondazione assistita decidi di non mollare e di volere ugualmente e a tutti i costi un figlio, sei comunque sola, perché l'uomo non regge la disillusione reiterata, l'uomo non la tollera la frustrazione di una paternità mancata, spiattellata ogni giorno davanti a tutti, medici, psicologi e avvocati. In questo libro i “meno" cadono come macigni sulle vite degli uomini e li porteranno a delinquere (Manuel), ad abbandonare la famiglia (Adriano) e a tradire (Fabio). I “meno” calpestano la dignità della donna, la logorano, la cambiano irreparabilmente ma dai “meno" nascono solo i “più” per le protagoniste femminili. I meno diventano perdono, rivincita, attaccamento alla vita, tenacia. Ho partorito con Adele, mi sono innamorata di Zeno, che sa essere presente anche solo spiando le sue vicine di casa, ho combattuto con Dora per il diritto alla maternità, ho passeggiato x le strade di Bologna, ho scoperto una fetta di persone che vivono ai “Lombriconi" e guardano con incanto quell'altro pezzetto di città apparentemente incontaminato ma dannatamente colpevole. Ho pianto. Tanto. Ho letto velocemente.Tutto. E mi sono appassionata. Questo libro è da leggere.
Zivot na sidlisku na periferii Bologne. Rodiny tahaju vacsinou zeny, ktore v horucich dnoch v bytoch bez klimatizacie varia cestoviny, zehlia a pozeraju telenovely. Ich muzi sedia v base alebo len tak zmizli, skor alebo kratko potom, ako sa narodili ich deti. Tie more videli raz v zivote na skolskom vylete, vyrastaju medzi panelakmi a nevyhnutne opakuju chyby rodicov.
Preco by ste chceli citat pribeh talianskej “white trash”? Lebo je to genialne napisane. Filmovo: Kamera berie celok a zrazu zazoomuje na jednu postavu, chvilu rozprava pribeh z jej perspektivy, a potom odzoomuje a zameria sa zas na inu. Citat treba sustredene, rozpravac sa meni viackrat pocas kapitoly, takze v zavere rozumieme motivaciam vsetkych postav a drzime im palce, hoci happy endy v Lombriconi neexistuju.
Pre mňa obrovské sklamanie. Vôbec mi nesadol autorkin štýl - krátke, a niekedy zvláštne useknuté vety možno v taliančine fungujú lepšie, ale na mňa to pôsobilo veľmi podivne.
Kniha má všetko, čo normálne mám rada: viacero rozprávačov z rôznych generácií a spoločenských vrstiev. No tu bolo bohužiaľ príliš veľa pohľadov príliš mnohých postáv, bolo ťažké sa zorientovať nielen v tom, cez koho pohľad teraz príbeh vnímame, ale aj kedy. Milión vedľajších príbehov, liniek a drám, ktoré nikam neviedli, len postavy zbytočne extrémne dramatizovali. Kvôli nekonečnému striedaniu postáv som mala problém sa vôbec na ktorúkoľvek postavu napojiť, pochopiť ju alebo sa aspoň vcítiť. Príliš veľký chaos. Postavy boli vyhnané do extrémov, často pôsobili až ako karikatúry. Veľmi nepríjemný pocit mi ostal z postavy Zena, ktorého som videla často označeného ako "zlatíčko" príbehu. To si nikto nevšimol, že bol creepy stalker? Yikes.
Našťastie sa to ľahko čítalo, inak by som asi nedočítala 🤷
Ho letto tutto di Silvia Avallone, o meglio, ero convinta di aver letto tutto e invece mi era sfuggito questo titolo che ho subito recuperato. In una città italiana qualunque, ci sono molte vie che arrivano ma nessuna via d’uscita. Adele è una ragazzina, non vuole niente dalla vita, ma la vita le regala una gravidanza inaspettata. Manuel vorrebbe tutto quello che luccica, ma sembra nato solo per perdere. Dora e Fabio si amano da tutta una vita, ma il desiderio di un figlio li sta distruggendo. Zeno ha imparato che con i desideri ci si brucia. Una storia d’amore e di abbandono, di genitori e di figli. Un incrocio in cui la vita di ogni personaggio si intreccia con quella degli altri per illuminare il senso più profondo di essere padre, madre e figlio. “Quand’è che uno diventa genitore? Quando lo desidera, quando partorisce, quando lo esige e lo pretende?” Questo romanzo racconta delle tante imperfezioni di ognuno di noi e della vita stessa e dell’eterna ricerca della felicità per potersi fermare e riprendere fiato e dove tutto sembra andare al suo posto. Gli attimi di cui è fatta la vita sembrano perfetti, ma spesso sono anche così sfuggenti da diventare irraggiungibili. Sicuramente questo romanzo di Avallone ha come tema centrale la maternità e la genitorialità, sullo sfondo di una Bologna di periferia (sempre bella anche se solo accennata). In questo romanzo non c’è solo un personaggio protagonista, ma sono molti, e non ci si riesce ad affezionare solo ad uno di questi ma l’empatia vaga da uno all’altro per tenerli stretti tutti nel cuore di ogni lettore. Una storia delicata raccontata con parole perfette che si legano al lettore, senza mai esagerare. Bellissimo!!!
Silvia Avalonne nous offre un roman sur des vies abimées, entre désir de maternité et pauvreté, entre beaux quartiers et banlieue de Bologne. Ces destins croisés sont bouleversants de justesse, grâce à l’écriture vivante et sans artifice de l’auteur. La lecture n’est pas toujours facile, elle provoque des émotions parfois difficiles, mais on ressort de ce roman avec la sensation d’avoir lu un roman sur la vie, dans toute sa complexité.
Páčilo sa mi, že sme sledovali zmýšľanie a osudy viacerých postáv, ich činy vychádzali v minulosti a mali dôsledky v budúcnosti. Veľmi realistické konania, aj keď dohnané do extrémov. Prekážalo mi však vzájomné náhodné previazanie osudov postáv, bolo ich až príliš veľa. Priznám sa, nečakala som záver, aký bol, mala som pocit, že to celý čas smeruje k tomu jedinému a náhly šťastný zvrat ako vystrihnutý z béčkoveho filmu u mňa pokazil celý dojem.
This entire review has been hidden because of spoilers.
Disclaimer: Ho scelto di leggere questo libro perchè a settembre farò una tesi sulla traduzione e la Avallone è una delle poche scrittrici italiane che ho trovato tradotto in svedese. E cavolo se sono contenta di averla scoperta!
Questo libro è stato un pugno alla bocca dello stomaco ben assestato, che nonostante tutto lascia un piacevole retrogusto. Ho sofferto con tutte le protagoniste femminili, mi sono ritrovata a provare sia pietà che disprezzo per gli uomini descritti (tranne te, Zeno, bello di mamma), e ho trattenuto il fiato fino all'ultimo per la scelta di Adele e la sorte di Dora e Fabio. E il plot-twistone alla fine che mi ha lasciato con gli occhi sgranati e la bocca aperta perchè ero sicurissima succedesse una cosa, e invece. E invece.
Ho sentito molto vicino questo libro, per due motivi. In primis, anche mia sorella è rimasta incinta poco prima dei 18 anni (e il caso voglia che anche io mi chiami Jessica, anche se in questo caso io sono la maggiore tra le due), e proveniendo da una famiglia decisamente non ricca ho rivissuto ancora una volta le stesse emozioni e domande che si sono poste le persone del romanzo: ma ce la farai? E lo studio, vuoi mollare tutto all'ultimo anno? E il futuro? E i soldi, basteranno? La fortuna ha voluto che mia sorella e il ragazzo si amino davvero molto, che si siano sposati e abbiano anche un secondo figlio ora, e che, alla fine, nonostante i genitori fossero decisamente non contenti, amino anche loro i nipoti e cerchino di aiutare per quanto possibile.
E poi, anche perché ho sofferto con Dora, perché in lei ho rivisto me stessa quando ancora ero sicura di volere un figlio, di voler procreare, e per questo stavo mandando in certi posti una relazione con la mia anima gemella. Indottrinata ad avere un figlio, che se non procrei non sei una vera donna - una mentalità targata 1600 che purtroppo è ancora ben stabile in questo 2021. Poi, per fortuna, mi sono liberata di quella mentalità tossica, e ho capito che io, in realtà, figli non ne voglio. Sarò una zia amorevole, ma niente più di quello - e non me ne dispiaccio. Però sono anche felice che, alla fine, Dora sia riuscita a diventare madre.
Forse è anche per questo che sono sicura che Adele abbia fatto la scelta giusta, alla fine, e che, anche se il futuro non sarà rose e fiori, se la caveranno - perché queste donne sono resilienti, e forti. E sono speranzosa per il loro futuro.
Jag blev totalt golvad av den här boken. Den var vacker, skör och jag ville aldrig sluta läsa den. Den hade allt; ett vackert språk som drev fram i rasande fart, en fin miljöbeskrivning av en italiensk stad och en stark skildring av klasskillnader genom två parallella historier som flätas sammab. Det är inte ofta jag ger en bok en femma, men denna var väl värd det.
Har svårt att sätta ord men Avallone är ett geni och den här boken rymmer så mycket. Men framförallt ett så starkt porträtt av en plats, om städer och deras periferi.
Krásna a silná knižka s úžasnými ženskými hrdinkami. Ešte viac by som si ju asi užila v inom období svojho života, napriek tomu to bol skvelý čitateľský zážitok.
Dve cesty dvoch roznych zien k materstvu. Adele je 17-rocne dievca z periferie Bologne, zo sidliska, kde zije 'Bono-luza', 'zle oblecena zberba, odpad, zvysky', chudobne rodiny vacsinou pozostavajuce z tazko pracujucich, ukricanych matiek, ich deti, a absentujucich otcov. Adele otehotnie so svojim priatelom Manuelom, inteligentnym chlapcov, ktory sa ale zameral na nespravne ciele - zacne dealovat drogy, aby zo seba striasol kozu 'luzy'. Dora je tridsiatnicka, ucitelka na univerzite, ktora zufalo tuzi po dietati. Jej zivot a zivot jej manzela Fabia je kolobeh pokusov otehotniet, jedenia tabletiek kyseliny listovej, pozorovania ovulacie, umelych oplodneni, frustracii z kazdej dalsej menstruacie. Dora sa narodila s genetickou anomaliou, chodi o barle a v mladosti musela podstupit operaciu, pri ktorej bola zrejme narusena jej plodnost. Nie je ale neviditelnou, pasivnou osobou so znevyhodnenim, naopak, jej deformacia jej dava priebojnost, ktora Fabia oslovila. Po rokoch neuspesnych pokusov o vlastne dieta sa rozhodnu si dieta adoptovat. Velmi ma bavilo pozorovat premenu Adele. Musela som si k nej najst cestu - po celu dobu je trochu vulgarna a naivna, ale hlavne bez vlastnych snov, chce zit len pre Manuela a nevadi jej, ked sa k nej obcas chova zle, pretoze vie, ze 'vo vnutri je iny'. Postupne ale, ako v nej rastie jej dieta, dozrieva, ziskava sebaistotu a po prvy krat zacina brat vazne samu seba a svoje vlastne tuzby. Vlastne uz ani nemusi spravit nic ine - je jedno, ako sa rozhodne, ci si dieta necha alebo ci ho da na adopciu, ci dostuduje, ci si zacne so Zenom; dokonale to je, ked si dokaze stat sama za sebou.
Mi piace proprio la Avallone! Ho letto tutti i suoi romanzi e nessuno mi ha deluso, anzi. Anche stavolta la protagonista è la periferia più degradata con la sua vita di stenti el'assenza di sogni e speranze. Il romanzo narra di Adele, una ragazzina coraggiosa che si troverà ad affrontare la decisione più importante della sua vita: di Manuel che, apparentemente perduto, si riscatta compiendo un gesto inatteso; di Zeno che a diciassette anni deve far da padre alla propria mamma e non desidera più nulla, solo che il destino gli regala il suo desiderio più grande; ed infine, di Dora e Fabio che si amano e si odiano da sempre, che non possono vivere l'una senza l'altra e inseguono un sogno che li sta distruggendo. E' un romanzo corale, con tanti protagonisti le cui vite si intrecciano e si incastrano in maniera indissolubile. La Avallone ci fa conoscere la periferia, quella che si trova in ogni città, con palazzi le cui mura sono fatti di carta velina, quella in cui non c'è privacy ma ognuno fa parte di un'unica grande famiglia. I protagonisti sono quasi tutti adolescenti e tutti di trovano a dover affrontare scelte più grandi di loro e qualsiasi sia la scelta nessuna potrà assicurare la vita perfetta. Nonostante tutto il romanzo sia pervaso da tristezza e malinconia, nel finale si vede lo spiraglio di luce che porta a pensare che anche se la vita non sarà perfetta, sarà sicuramente la migliore che si possa avere.
Túto knihu prirovnávajú k Ferrante, podľa mňa to okolo nej nešlo ani oblúkom. Bolo to síce prudko čitateľné, ale zároveň je to taká jednohubka čo nachvíľu pobaví, ale o mesiac si už nespomeniem čo som to čítala. Príliš veľa postáv a rozprávačov na tak malom mieste spôsobili to, že mi boli ich osudy viac-menej ukradnuté. Taký priemer, 2,5/5
Za srdce ma nechytila len téma, ale aj postavy. Postavy formované túžbami a trápeniami, rodičmi a rodičovstvom, prostredím, v ktorom vyrastali. Ich osudy sa preplietajú, navzájom ovplyvňujú a spoločne budujú svižný, ale neuponáhľaný dej vyšperkovaný krásnymi myšlienkami. Citlivo a dojímavo. Tak píše Silvia Avallone, na ktorej ďalšiu knihu netrpezlivo čakám už teraz.
Älskar att berättelsen berättas ur så många skilda perspektiv. Älskar det finstämda detaljerade skildringarna av karaktärernas känslor, tankar, förutsättningar. Älskar hur deras vägar möts och skiljs. Älskar skildringen av ofrivillig barnlöshet, känslan att vara berättigad till ett barn, den eviga väntan/längtan utom den egna kontrollen. Älskar att funktionsnedsättning förekommer på ett odramatiskt sätt. Älskar klassperspektivet och den stora frågan om vem som har mest rätt till ett barn. Älskar vändningen.
Táto kniha odkrýva veľmi citlivú tému - kedy sa skutočne človek stane rodičom? Keď náhodou otehotnie? Keď prvýkrát žena pocíti kopnutie bábätka? Keď sa objaví znamienko plus na tehotenskom teste? Keď prvýkrát držia rodičia svoje bábätko? Na to musí prísť asi každý sám. Veľmi veľmi dobrá kniha. Ale bavila ma iba druhá polovica, dlho som sa nevedela začítať. Táto kniha bola pre mňa aj veľmi osobná a viem si predstaviť, aké je to zúfalstvo, keď žena nevie otehotnieť. Autorka to popísala veľmi trefne a úplne presne. Sledujeme tu dve dejové línie - mladú Adele, ktorá otehotnie s miestnym grázlom a potom Doru, ktorá sa snaží otehotnieť a napriek všetkým snahám a nespočetným pokusom sa jej to nedarí. Tieto dve ženy sa musia vyrovnať so všetkými možnými situáciami (neprítomnosť otca, biedne pomery, nehoda v detstve..), ktoré im život prinesie ale niečo majú predsa len spoločné. Obidve túžia po bábätku (aj keď Adele si to nechce dlho priznať) a sú preto ochotné zniesť a urobiť čokoľvek. Veľmi osobná kniha, nie je podľa mňa pre každého, nie každému môže sadnúť. Ale je to veľmi citlivý a vyspelý príbeh.
Krasne a krehke. Kniha famoznej sucasnej talianskej prozy a zazitku ako pri citani Genialnej priatelky od Ferrante, ktorej som davala sancu aj s dalsimi romanmi, no uz pre mna nedosiahla latku neapolskej sagy. Avallone vas vtiahne od krutosti talianskej periferie, ktora by alw kludne mohla byt aj lubovolnym slovenskym sidlisko. Medzi hrdinky, dievcata ponechane svojmu osudu, od ktorych nikto nic necaka. Kazdy trpi, trapi sa na zlom mieste, tuzi po niekom, kto tuzi po niekom dalsom. Kazdy si nesie tragedie z detstva, z nedokonalosti, fyzickeho postihnutia, opustenia. No napriek tomu vam neostava ine len fandit jednotlivym hrdinom a dufat, ze svojmu osudu uniknu.
Questo libro mi ha strappato a morsi il cuore. Non guarderò più la mia vita allo stesso modo, e questo è un bene. È un bene stare male per la mia fortuna, le mie tante fortune, per non averle riconosciute.
Ťažko je ľahko žiť. Predovšetkým v prípade, že štartovacie pozície sú vskutku mizerné, životný priestor limitujúci, okolie demoralizované a vyhliadky na pozitívnu zmenu takmer nulové.
Napriek gniavivému námetu sa kniha čítala ľahko, pútavé osudy, svižné precítené dialógy, zaujímavá spleť postáv, ktorých životy boli vzájomne posplietané na prvý pohľad neviditeľne, záverom zreteľne.
Knihu som registrovala, no zámerne prehliadala. Z dvoch dôvodov, jednak ma vyrušovala nálepka “kniha roka” a ten druhý, subjektívny, podozrenie, že to bude jeden z daľších obdobných variánt alá nekonečná sága Ferrante. Omyl, nebol! Za mňa 10/10. Je to jeden z mála príbehov o “ bíle chátre” z talianskeho predmestia, ktorý chcete čítať.
Úžasná kniha. Hop do stredu (či skôr takmer do konca) deja a potom retrospektívou naspäť. Skvele vykreslené postavy. Bol plač, bola radosť, bolo napätie, bol šok. Zo začiatku mi trvalo, kým som sa zorientovala v postavách, ale potom som nevedela knihu pustiť z rúk. Odhaľuje ženy - bolesť z neplodnosti, neúplnosť po opustení otcom. Odhaľuje mužov - ich túžby, nevery a predsa aj potrebu ochraňovať. Silná kniha.
V knihe sa často stredali rozprávači, niekedy sa pridali úplne nové postavy a niekedy mi trvalo aj pár strán, kým som pochopila, kto rozpráva danú časť. Dať na začiatok kapitoly meno by dosť pomohlo.
Myšlienka knihy je super, ten kontrast medzi chudobnou ženou, ktorá čaká dieťa a nevie, či ho chce a bohatou ženou, ktorá túži po rodine ale je neplodná má potenciál, ale toto mi proste akosi nesadlo.
Trocha ma kniha sklamala. Postavám som neuverila a na začiatku každej druhej kapitoly som mala problém zorientovať sa, kto rozpráva príbeh, lebo autorka meno prezradila až po dvoch stranách. Nebavilo ma to. Dúfala som, že aspoň záver bude nejaký objavný. Ale také to bolo... planô.