Obdivujem ženy, ktoré si prechádzajú umelým oplodnením, ľutujem tie, ktoré veľmi chcú bábo a nejde to a mrzí ma, že hrdinky tohto príbehu si skutočne prešli tak náročným procesom fyzicky aj psychicky. Na mňa sa usmialo šťastie a mám zdravého ročného syna :) Ale neberiem to ako samozrejmosť a veľmi si dávam pozor, čo komu hovorím. Otázky typu "a kedy budete mať deti?" sú tie najhoršie. Zažila som si tiež a fakt akože nikoho do toho nič nie je. Nie babka, ani teba :D
Téma teda skvelá, áno, poďme o tom hovoriť. Ale čo sa týka spracovania 2 príbehov žien do knihy, mne tu vadilo viacero vecí.
Kapitoly žien sa striedali veľmi rýchlo a reálne som sa strácala v tom, ktorá je v akej fáze liečby a dokonca som si mýlila aj ich partnerov. Celé čítanie som mala pocit akoby to bolo interview. Nie je to tak spracované, vôbec. Ale taký som mala často pocit.
Je tu veľa medicínskych výrazov, postupov, vysvetlení a prepojení a niekedy mi to už prišlo ako učebnica biológie. Už v polke knihy som si vravela, že kedy budem už na konci, pretože to bolo pre mňa mätúce, depresívne a zle spracovateľné.
Určite to nie je zlá kniha, predsalen som ju dočítala a niečo ma bavilo, je dobré vedieť ako to celé prebieha a že vám to pohltí úplne celý život. Ale... mne tam chýbala prosto iskra, niečo, čo by ma nútilo nedať knihu z ruky.