Nylonový mesiac

by Jaroslava Blažková, Miloš Ondráš (Afterword)

Jaroslava Blažková vniesla do slovenskej prózy 60. rokov nový dych, svieže, mladistvé videnie sveta. S novým cítením prichádza i nové vyjadrovanie, civilný, hovorový jazyk zbavený purizmu a literárnych klišé. Odvažuje sa hovoriť o svojom súkromí, i o veciach, ktoré boli dovtedy tabu. Prezrádza svoje tajomstvá, pocity dovtedy v literatúre utajované, a robí to kultivovane, na svoju dobu odvážne. Príbeh Vandy a Andreja bol aj sfilmovaný.

Genres: Fiction

120 pages, Hardcover

First published January 1, 1961

About the author

Narodila sa 15. 11. 1933 vo Valašskom Meziříčí v Českej republike. Dnes žije v Kanade. Roky detstva prežívala v Prahe, Přelouči a v ďalších mestách, v ktorých pracoval jej otec. Zmaturovala na gymnáziu v Bratislave r. 1952. Ponajprv nastúpila do Československého rozhlasu, v rokoch 1954-59 pracovala v denníku Smena ako redaktorka kultúrnej rubriky. V 60. rokoch až po odchod do emigrácie r. 1968 sa venovala literárnej a publicistickej tvorbe. V Kanade spolupracovala s vydavateľstvom 68 Publishers'Corp. V Toronte ako lektorka slovenských rukopisov až do roku 1988, keď sa s manželom D. Pokorným presťahovali do univerzitného mestečka Guelph v provincii Ontario.Do literatúry vstúpila v skupine mladých autorov sústredených okolo časopisu Mladá tvorba. Rovnako ako ďalší príslučníci generácie '56 (A. Hykish, J. Johanides, P. Balgha) prispievala aj do Kultúrneho života, Slovenských pohľadov, do českého mesačníka Plamen a Host do domu. V búrlivých a politicky umierených 60. rokoch 20. storočia patrila medzi najplodnejších slovenských autorov pre deti a mládež. Debutovala súčasne v jazyku slovenskom i českom r. 1961 kontroverzne prijatou novelou Nylonový mesiac. Komunikačná oscilácia medzi čitateľom detským a dospievajúcim až dospelým bola pre jej tvorbu príznačná počas celých 60. rokov.(Sliacky, O. et al., 2005, s. 37)

Reviews

[Diana · Rating 4 out of 5]

Túto knihu som čítala doma. Myslím však, že by sa mala čítať v starej bratislavskej električke. V tej s umelohmotnými sedadlami.

Bratislava 60. rokov minulého storočia s podnikmi, ktoré som nepoznala, s číslami električiek, na ktoré som nikdy nenasadla, s atmosférou, ktorú nikdy nepocítim. Nylonový mesiac ma svojim možno na prvým pohľadom jednoduchým príbehom očaril. Slovenskú literatúru od žien si vždy rada prečítam. Zvyčajne ide o súčasnú, s ktorou sa viem stotožniť, pretože ukazujú Bratislavu, s ktorou sa poznám. Bratislava ako postava v dielach je čarovná a vždy iná, pretože každý ju vidí inak. Vyobrazenie Jaroslavy Blažkovej ma pri čítaní vždy potešili a navnadili na ďalšie slovenské autorky, ktoré som ešte neobjavila.

[Dasha · Rating 5 out of 5]

Jednoduchy pribeh lasky, ale tak intenzivne a zivo napisany! Milujem Blazkovej Bratislavu a jej atmosfericke opisy:
"Espresso bolo nasiaknute pomarancovou intimitou, cigaretami, vonou vermutu."

"Okolo hucala popoludnajsia Bratislava, ponahlajuca sa, preplnena. Rieka kocikov, aut, nakupnych tasiek, fronty na Vecernik. Blikanie neonov s vypadnutymi pismenami, trubenie a cenganie, otazky deti, preplnene elektricky, dunenie bagra, valiaceho sa ako ukonany slon. Ludia s klobukmi bojujucimi s vecnym vetrom, ludia v otacavych dverach automatov, ludia rozjareni volnym vecerom. Bratislava. Jeho mesto, trochu neokrochane, nohate ako skolak, malomestiacke, vesele."

[Pavel Sibyla · Rating 5 out of 5]

Všetko o tejto knihe už bolo napísané, aj to podstatné, že je to skvelý kus. Pri 60 rokov starom diele sa to pozná tak, že pôsobí súčasne, sviežo a moderne ešte aj dnes. Neviem si predstaviť, aký poprask Nylonový mesiac spôsobil, keď vyšiel.

Pre tých, ktorý nečítali, aspoň pár ukážok na ochutnávku:

"Les nepriateľsky potil tmu."

"Vošli to kaviarne, bol to starobinec. Vrásky, zašlá móda, naftalín. Stareny cvakali umelými chrupmi a užívali právo presedieť zvyšok života nad jedinou kávou. Zohrievali sa komunálnymi radiátormi a družnosťou z núdze, lebo staroba, ako mládež do šestnástich, má zakázanú lásky a navyše i sny."

"Okolo hučala poludňajšia Bratislava, ponáhľajúca sa, preplnená. Rieka kočíkov, áut, nákupných tašiek, fronty na Večerník. Blikanie neónov s vypadnutými písmenami, trúbenie a cenganie, otázky detí, preplnené električky, dunenie bagra, valiaceho sa ako ukonaný slon. Ľudia bojujúci s klobúkmi s večným vetrom, ľudia v otáčavých dverách automatov, ľudia rozjarení voľným večerom. Bratislava. Jeho mesto, trochu neokrôchané, nohaté ako školák, malomeštiacke, veselé. Mal ho rád."

[Eva Lavrikova · Rating 3 out of 5]

"Vošli do kaviarne, bol to starobinec. Vrásky, zašlá móda, naftalín. Stareny cvakali umelými chrupmi a užívali právo presedieť zvyšok života nad jedinou kávou. Zohrievali sa nad komunálnymi radiátormi a družnosťou z núdze, lebo staroba, ako mládež do šestnástich, má zakázanú lásku a navyše i sny."

Blažková vie pomerne trefne pomenúvať jednoduché životné pravdy a situácie, človek sa s jej postrehmi nemôže nestotožňovať, píše v zásade o banálnych veciach, ale veľmi pekne. Dobre to občas padne, takýto literárny návrat k už slovenskej klasike.

[maťa · Rating 4 out of 5]

"Je mi fuk, čo majú radi muži. Zaujíma ma, čo mám rada ja!"

[Hana Zet · Rating 4 out of 5]

"Vždy si hovorieval, že niet rozdielu medzi ženou a ženou. Teraz videl, že to bolo chvastúnstvo, alebo proste nevedomosť."

Ona miluje jeho. On sa s ňou stretáva, ale nechce sa viazať. Príde iná a on zistí, že teraz by sa už aj zaviazal, lenže tá iná je až príliš podobná jeho starému ja. Zápletka, ktorej variácie sa v románoch či filmoch objavili už miliónkrát - a vďaka ktorej sa denne ženy zamilovávajú do chlapov, čo ich city nikdy celkom neopätujú, ale ony veria, že sa z neho predsa len vykľuje materiál na vzťah, pretože ľudia sa predsa môžu zmeniť... aj vo filme to tak bolo. Napriek tomu by som sa neodvážila označiť príbeh Jaroslavy Blažkovej za banálny či neoriginálny, pretože má pri jeho rozprávaní v ruke dve parádne esá: je fakt dobre napísaný a deje sa v dobe, ktorá tomu všetkému dodáva taký trošku iný šmrnc a nádych.

Bavíme sa totiž o dobe, keď bol vydaj v istom veku povinnosťou a vášnivý pár musel prekonať nejednu prekážku, ak sa chcel intímne zblížiť. Časy nie tak dávno minulé, keď aj tridsaťroční chlapi bývali u rodičov, lebo ešte nedostali byt, hodinové hotely boli asi skôr mokrým snom a v tom serióznom dostali spoločnú izbu s vytúženou ženou iba ak na ňu mali papier. Na tú ženu myslím.
A tak sa láska Andreja a Vandy vyvíja tak nejako uveriteľnejšie ako mnohé iné romance nesúce sa v tomto duchu. Dvaja ľudia sa spoznajú a na začiatu je prítažlivosť, ktorá prerastá do očarenia a zamilovanosti. Namiesto okamžitého skákania do postele (nie že by nechceli, ale nie je kde) iskrenie a napätie rastie pri kradnutí si krátkych chvíľ a dotykov. Umožní to jednej strane sa seriózne zamilovať a druhej trochu dlhšie zotrvať v niečom, z čoho by inak možno prirýchlo utiekla.

Jaroslava Blažková okrem toho postavila oproti sebe dva protiklady - na jednej strane je čakajúca, dúfajúca žena, ktorá sa chce v súlade s požiadavkami doby vydať, ale chce, aby to bolo aj z lásky, na strane druhej mladá nezávislá žena, čo vzdorovito kričí: "Je mi fuk, čo radi muži. Zaujíma ma, čo mám rada ja!" Ani jednu pritom nie je možné vnímať ako lepšiu či horšiu - pochopenie a sympatie som dokázala nájsť k obom. A hoci sa konanie postáv i záver príbehu dá pomerne ľahko predvídať, som spokojná. Opisy Bratislavy boli pre mňa milým bonusom. Veľmi príjemné čítanie, ktoré mi spríjemnilo jeden letný večer.

[Duska Dusana · Rating 5 out of 5]

Úžasná kniha. Krásne vykreslenie kontrastov, stereotypov, prístupov, osudov. Emancipovaná Vanda a Andrej, ktorý doplatil sám na seba.

Miloš Ondráš vo svojej recenzii napísal:
“...táto hrdzavá Bratislavčanka mala pravdu- jej medené vlasy budú stále svietiť teplými iskrili, kým my všetci sa budeme už dávno liečiť zo sklerózy staroby.”

[Mon · Rating 4 out of 5]

Nechápem, ako dobre nadčasovo je táto kniha napísaná. Dajte si ju prosím!
Potom zbadal Hrdzavú. Sedela na mieste, ktoré si vyhliadol pre seba. Nezdalo sa, že by bola melancholička. Počúvala pozorne, temer s dychtivosťou, ktorá ju usvedčovala z mladosti. Sedela príliš ďaleko, preto bral jej krásu opatrne. Mala veľmi bielu, ale teplú pleť, ktorá pohlcovala svetlo, medené vlasy jej svietili teplými iskrami. Nevedno prečo mu pripomenula more.

[Martina · Rating 5 out of 5]

nylonovy mesiac sa cital ako medovy dezert

worshipujem zenske autorky, nikto nedoda knihe tolko zivota a chuti

milovala som jej pouzitie basnickych prostredkov; boli akoby opatrne vsite do riadkov knihy bez toho aby boli opakujuce sa a bez toho aby sa riadili nejakej sablony, proste totalna originalita a cit pre moment a fantaziu

vsetky postavy su napisane komplexne, plne zivota, strachov a tuzob, Vanda je origalna manic-pixie-dream-girl, Andrej nechape kto ho naozaj miluje, Draha nedokaze zit sama so sebou, Pastinsky je utrapeny otec bez smeru v zivote a plny strachu z bezvyznamnosti a premrhaneho zivota

Blazkova ate. bodka.

[petra · Rating 3 out of 5]

andrej bol hrozne horny typek a vanda totalna queenka 🙇‍♀️🙇‍♀️🙇‍♀️🙇‍♀️
blazkova bola riadna frajerka ze cosi taketo v tej dobe napisala, velmi sa mi pacili tie prirovnania a metafory a podobne srandy(nylonovy mesiac hittuje hard)

[tõnn · Rating 5 out of 5]

Eesti keeles "Nailonkuu," mis ilmus Loomingu Raamatukogu sarjas (28/29 1968).
Väga huvitav sissevaade inimsuhetesse ja Bratislava voolu 60ndate teisel poolel.

[Babyjane · Rating 4 out of 5]

Knižka s tromi príbehmi.
Najdlhší Nylonový mesiac o Andrejovi, Vande a ich nesúlade na pozadí bratislavskej atmosféry, ktorá je vždy tak pekná, ale zvláštna. Tak isto rozmýšľam o Vande, ktorá sa mi hrozne páči.
Druhý, najkratší príbeh Dotyky cez stenu, bolo pre mňa ťažsie pochopiť kvôli všetkým tým menám. Najradšej mám malú Natašu a jej rozmýšľanie - keď z Iľju v nemocnici urobili nové detičky - veď z čoho iného by ich tam robili?
Posledný Autostop mi pripomenul zážitky slnečných tínedžerkských prázdnin, aj keď nemali koniec, ako majú mať všetky prázdniny. Našiel Robino v Medzilaborciach tú istú Danušu, za ktorou celý čas išiel? Niečo mi hovorí, že áno.

[Tatiana Jančáriková · Rating 4 out of 5]

Jaroslava Blazkova je mojim objavom roka 2020. Nylonovy mesiac je ako Sex v meste, ak by protagonistami miesto styroch kamosiek boli dvaja kamosi, namiesto v New Yorku early 2000s by sa odohraval v Bratislave 1960s a miesto pana Bozskeho by hlavny hrdina nahanal nedostupnu a nezavislu Vandu. Obsahuje aj na slovenske pomery fresh napisanu sexualnu scenu!

[Nikita Zu · Rating 5 out of 5]

Za mňa najlepšia slovenská kniha.

[Zuzana Dankic · Rating 4 out of 5]

Pacila sa mi novela, ktora by obstala aj dnes. Predsudky - zena sa ma vydat a byt v manzelstve, stale pretrvavaju. Jedna po tom tuzi (Draha, ktora je nudna sama o sebe), druha sa nude a opotrebovanosti vo vztahu chce vyhnut (Vanda, ktora sa vyclenuje aj farbou vlasov). Socik je tam citit, ale pre mna nie nejak vyrazne, skor som sledovala liniu zien a muzov a ich vztahov/nevztahov. A opisy Bratislavy :) to, ze si viem aj konkretne predstavit, kade chodili, v duchu som ich sprevadzala az sem do Petrzalky..., to urobilo knihu o kusok viac vynimocnou.
Ale viac som si zamilovala jej zrele Happyendy. Ale budem citat dalej jej knihy a tesim sa na to!

[Terézia Frecerová · Rating 3 out of 5]

prekvapilo ma, že mi ani jeden príbeh neučaroval tak, ako tie v Jahniatko a grandi. Každý z príbehov mal taký šedivý odtieň a socialistické náznaky ma iritovali. Síce ľudí trefne opisuje, ale v otrepaných témach - prvé lásky, hrdzavé ženy ako objekty túžby, nepochopenie, frustrácia z práce. Čo ma pohladilo, boli opisy Bratislavy. Ak by som knihu čítala v dobe, keď vyšla, možno by som to vnímala inak, neviem.

[Robert Frecer · Rating 2 out of 5]

1/2 zrkadlo tym zvyskom "burzoaznej spolocnosti", co v 60. rokoch na Slovensku este zostali, 1/2 snaha o zachytenie zivota novej generacie, ktora uz to nemysli so socializmom tak vazne. Ale vo vysledku len banalne slovenske temy ako: nevera, alkohol, povysenie na pracovisku, sklamanie v manzelstve.

[Ela Lauková · Rating 5 out of 5]

kniha z antikvariátu nájdená náhodné a prečítaná na pláži v Portugalska, dokončená na gauči doma pri vypadajucom piesku z pláže!
Nadchol a vtiahol ma celý príbeh.






Vanda a Andrej našli a stratili svoj nylonový mesiac no stále sa pozerajú na ten istý, len každý sám.
Postaví jej ten obelisk? S tým mesiacom?

[Soňa · Rating 4 out of 5]

No offense stredoskolska osnova sjl, ale je cas prehodnotit ci figuli a timrava su naozaj jedine dve hodne zenske osobnosti slovenskej literatury, a ci fakt nemozme dropnut aspon jedneho sturovca, vdaka

[Diana von Dzurilla · Rating 3 out of 5]

Povinne prinútená nenútene prečítať. Podivuhodne zázračne presná v rámci vzťahov, socialistickí súdruhovia a hotel v Tatrách vytvorili akýsi odkaz, ktorý sa iste opakuje aj dnes. Cca

[Zuzka Herbrychová · Rating 5 out of 5]

Táto kniha je ako báseň.

[Karolina · Rating 5 out of 5]

Slnko v sieti, komplikovaná hlavná hrdinka, dvadsiatnici, tridsiatnici, spoločenské očakávania. Super je to.

[Martin Micek · Rating 5 out of 5]

Poviedka Autostop je u mňa najlepšia.
Pekne zachytená doba v Bratislave aj na vidieku 60.rokov.

[Katarína Gulai · Rating 5 out of 5]

"Je mi fuk, čo majú radi muži. Zaujíma ma, čo mám rada ja!"

Blažkovej feminizmus je v takej správnej miere - a navyše ním predbehla dobu.

A neskutočne príjemne píše.

[taetann · Rating 1 out of 5]

i too would break up with him

[Simona · Rating 4 out of 5]

Vanda je prvá oficiálna slovenská manic pixie dream girl

moc pekné slovné spojenia po ktorých sa príjemne kĺžu oči

[Luna]

bratislava.
architektúra.
tatry.
luna.

[Isi · Rating 2 out of 5]

biggest gaslighter in existence

[Miriam Holubkova · Rating 5 out of 5]

Tak toto je jedna z tých kníh, ktorú prečítate na posedenie. Hneď som vedela ako vzťah Andreja a Vandy dopadne, pretože predsa len to asi každá žena v 20tich rokoch vidí podobne.
Krásna kniha, ktorá od literárnej vedy nezožala veľa úspechu. Čím to asi môže byť? (,,je mi fuk, čo majú radi muži. Zaujíma ma, čo mám rada ja.”)