Stíhač na galuskách

by Mária Ďuríčková

136 pages, Hardcover

First published January 1, 1963

Reviews

[Dan]

[Pokúsil som sa o napísanie recenzie spôsobom, ako by ju napísali v 80s]

Zabudnuté dielo zo sekcie pre deti a mládež, radšej však pre dorast, kvôli pikantnosti zopár dialógov, ktoré sa hojne vyskytujú medzi mladými teraz i vtedy. Novela „zachytáva ten úsek, kedy dieťa definitívne prestáva byť dieťaťom,“ píše v autor doslovu.

Autorka Mária Ďuríčková vykreslila obraz doby, akú by mohol prežívať mladý človek počiatkom šesťdesiatych liet v Bratislave, nebála sa použiť súdobý mládežnícky slang (reálny či vymyslený, ťažko povedať) – našinec, do Ríma, zau, anča dlaňovka, pripáliť si bystricu – veľmi sa v tom ponáša na jazyk, aký používal Alfonz Bednár. Časti deja, ktoré boli samozrejmé (žiak odpovedajúci pred tabuľou dostávajúci nedostatočnú), neváhala preskočiť (skipnúť, ako by povedala dnešná mládež). Bola tým zachovaná pružnosť deja a rýchly spád. Neumelému pôsobeniu textu pomáha aj používanie viacerých jazykov (okrem slovenčiny sú v texte citáty v češtine, alebo na seba postavy hovoria útržkami ruštiny či angličtiny), zmena štýlov rozprávania (občas prevažujú dialógy, občas vnútorné monológy a opisy) alebo zmena času i prostredia.

Napriek tomu, že v našej vlasti v čase vydania knihy (ani prvej, ani druhej edície) nebola umožnená sloboda slova proti systému, autorka sa nebála použiť anglické frázy (syn odpovedal matke zásadne slovami „Yes, mother,“ hlavného hrdinu volali Buffalo), aj sentiment voči západu bol väčší ako voči východu (ospevovanie talianskej značky Campagnolo, kritizovanie výrobkov s nálepkou Made in ČSSR), dokonca najväčším darebákom (dnes by sme anglicizovali slovom villain) bol učiteľ ruského jazyka. Naopak, najobľúbenejším učiteľom bol fyzikár, ktorý žiakov nabádal k tomu, aby ho miesto „súdruh profesor“ volali „supro.“

Text obsahoval všeobecne viac kritiky ako chvály pomerov v Československu. Známou vecou je, že vrcholoví športovci museli mať civilné zamestnania, aspoň formálne, ale prekvapivo pôsobí, že to autorka mohla napísať a vydať. Intenzívne pôsobiacou pasážou bolo prerokúvanie vylúčenia žiaka zo štúdia nie kvôli prospechu, ale kvôli lžiam a zachovania si morálnej autority, ba dokonca kritika kolektivizácie dostala svoj priestor, keď hlavný hrdina išiel na dedinu k veriacim starým rodičom. V zápase rodičov o výchovu dieťaťa má morálnu prevahu matka, the mother, proti otčimovi, súdruhovi Štepigovi, ktorý márne obhajuje pevnú ruku, poriadok, vlasť. Nedostáva sa ani morálneho ponaučenia, keď Buffalo ide na závody s nedoliečenou angínou, keď sa z angíny stáva dlhodobá chronická choroba, v texte nie sú zmienky o rizikách vybudovania si autoimunitných onemocnení.

Celkovo je to mládežnícky román dobrý, nie je v ňom priveľa psychedélie, ako by mohla napovedať obálka, je vtipný, našej mládeži by sa mohla páčiť, a niekdajší vedúci štátu by si mali vziať kritiku k srdcu. A cyklistickému spoločenstvu by mohla priniesť mnoho nových prívržencov z radov mládeže, aby sme sa na tých cestách necítili natoľko sami.