Tvoja izba

by Michaela Rosová

Hlavne aby konce boli šťastné.

Genres: Fiction

148 pages, Paperback

First published January 1, 2019

Reviews

[Lukáš Cabala · Rating 5 out of 5]

Kedysi mi Michaela Rosová učarovala knižkou Dandy, následne som si prečítal i jej debut - ten ma nezaujal a neskôr jej vyšla kniha Malé Vianoce - prečítal som ju s chuťou, no nebolo to niečo, čo v literatúre hľadám.

Tvoju izbu vnímam ako voľné pokračovanie Dandyho, aj atmosférou, aj dejom, pocitom a celkovým čitateľským dojmom. Čakal som na to roky, oplatilo sa. Po práci som si k nej sadol - skôr ľahol - a o druhej ráno som ju na jej konci zavrel. Zo slovenskej literatúry mám prečítaných niečo vyše stovky kníh a mnohé ma iritovali akousi amatérskosťou, nudným egocentrizmom alebo nezrozumiteľným svetom, v ktorom sa neorientuje hádam ani sám autor. Pri Tvojej izbe pre mňa neboli slabé chvíľky, moja sústredenosť neutekala od textu a zároveň si kniha vyžadovala akúsi čitateľskú angažovanosť - bolo treba si domýšľať, prípadne si počkať - skrátka text z čitateľa nerobí hlupáka a nevysvetľuje mu všetko dopodrobna, je živý a otvorený...

S láskou: spokojný a stotožnený čitateľ... :))

[Bouquiniste · Rating 3 out of 5]

Na prvých stranách ťa Rosová strhne, vtiahne – krásne vety majú švih, tempo, sú plné vnemov. Vety však prózu nezachránia, ak všednosť narastá a nesmeruje nikam. Ak ťa ničím neprekvapí, postupne strácaš záujem, pozornosť aj toleranciu. Napriek tomu stále čítaš, hoci si čoraz podráždenejšia. Ako keď raz za dva roky chytíš do ruky ženský časopis a nepustíš ho, kým nie je skrz-naskrz prečítaný. Trošku bulvár, trošku štýl. Sextánka napísaná inteligentnou ženou po tridsiatke... Zvláštna zmes prudérnosti a odvahy.
Nenudia ťa hrdinkine reflexie vzťahov cez prečítané, naopak, myslíš si, že Rosová by sa mala venovať predovšetkým knižným blogom. Kniha je plochá, banálna, no zároveň bystrá a presná. Taký je život, také je vnímanie. Akceptuješ to. Príjemne ťa prekvapí najmä autorkina schopnosť sebareflexie.
Knižka vlastným nákladom, pre priateľov, pre známych? Kvalitnejší protipól Hučkovej Chaconny? Prepraná spodná bielizeň, čierna, s fialovou čipkou? Dobre!
Ale v desiatke Anasoftu? WTF?

[Matej Masaryk · Rating 4 out of 5]

S druhom kníh, ku ktorými sa Rosová svojím najnovším románom zaradila, je to dosť ošemetné. Otvorene manifestujú úzke prepojenie ústrednej postavy s autorom/autorkou a (len) jeho/jej psychickým svetom, pričom (asi) chcú čitateľa presvedčiť, že by mal výsledný celok zaujímať aj jeho. Tak málokedy sa to podarí literárnymi kvalitami - t.j. tým, že sa spomínané prepojenie stane irelevantným. Rosovej sa to vďaka svojmu suverénnemu jazyku, vkusu, intelektu a vtipu akosi podarilo.

[Ivona Pekárková · Rating 4 out of 5]

Do knižky som sa pustila s príjemným voyeristickým pocitom. A čakala som, že to bude omnoho škandálnejšie. Namiesto toho prišiel minimalistický príbeh o vzťahu/o vzťahoch. Je to celé veľmi prirodzené, buď úprimné alebo - to je jedno - autenticky pôsobiace. Príbeh sa ľahko číta, držal ma od začiatku do konca. Je to hlavne blízkosťou prežívania hlavnej hrdinky. A aj tým, že má nad sebou nadhľad a je originálna, ale neprekombinovaná, clivá, tragédska, ale nie otravná, občas vtipná. Takže čistý jednoduchý príbeh bez sexy trendy folklóru či ekologickej agitky :-) ale zato s krásnymi vetami.

Špeciálne oceňujem tie útržky v záverečnej časti. Je to, akoby sa kniha už skončila, ale ja by som si ešte chcela potiahnuť tú atmosféru a náladu a tak by som si pozerala fb profil autorky, googlila ju, narazila na články, videá a tak. Len by som to máličko pretriedila, najmä na posledných stranách párkrát autorka skĺzne až do výlevu "vedenie ma využilo" - čo trochu ruší ten vyššie spomínaný dojem nadhľadu.

A ešte spravím takú podpásovku (ale nemám načítané kritiky, tak ma pokojne opravte) - letmo som myslela na Možnosti milostného románu. Ako sa dá načrieť zo vzťahovej látky s tým, že autor stavia na autentickosti, "vybavuje si účty". U Rosovej boli všetky tie umelecké narážky, intelektuálske odkazy, útržky reality, momentky len také celkom maličké (skoro by som zovšeobecňujúco napísala - čo neznášam - že bez mužského megalomanstva) a preto to celé vyznelo intímnejšie a celkovo sympatickejšie.

//a burlasova hudba ku knižke je krásna. keby mi raz zložil hudbu ku knižke, bola by som určite veľmi šťastná.

[Eva Gat · Rating 5 out of 5]

Michaelu Rosovú som doteraz poznala ako "tú, čo tak dobre v recenzii zdrb*la Havranovu novú knihu". A toto bolo dobré (hanbím sa napísať výborné), čitateľné, ľudsky stotožniteľné. A Ty-forma a jej zdôvodnenie ma tiež bavili. Ďalšia kniha do série Plaché zoznamovanie sa so slovenskou literatúrou, ktorá nie je nakoniec až taká hrozná, ako si si z nejakého dôvodu tak dlho myslela.

Už sme sa ovoňali a teraz sa už nechám aj pohladkať.

No a aj bulvárne to bolo a párkrát som sa trochu škodoradostne uchechtla. Hehehe (takto).

[Laura Kovácsová]

Je trochu zvláštne čítať knihu o ľuďoch, ktorých človek naozaj pozná - od toho som sa snažila odosobniť. Cringe-u som sa ale viackrát nedokázala ubrániť.

Druhá osoba jednotného času ma prekvapila a nepamätám sa, kedy som naposledy čítala knihu napísanú takýmto spôsobom. Niektoré (pseudo) intelektuálne narážky ale boli miestami skôr na škodu.

Príjemná (slovenská) oddychovka ale.

[Jasmina · Rating 3 out of 5]

No, neviem. Z tejto knižky mám strašne zmiešané pocity.

Vela sa mi toho páčilo - odohráva sa v mojom hoode! V mojej Bratiske! Je strašne vtipná! Skvelé name-dropy!

Vela sa mi toho nepáčilo - niekedy som bola stratená a nevedela som kto je kde a čo sa deje, a keďže to bolo zjavne naschvál tak asi nie som target audience alebo čo. Na začiatku a na konci sa to strašne vlieklo a chcela som to mať už za sebou. A beznádejnosť autorky ma dusila. Ale fajn.

3.5*/5, 0.5 dole za ťahavosť a jednu celú za niektoré časti plotu. Ale nechcem jej krivdiť. vám by sa mohla páčiť ovela viac. Skúste ju.

[Daniela Velgosová · Rating 3 out of 5]

Skúmanie seba a medziľudských vzťahov prostredníctvom rozprávania v druhej osobe pridáva jedinečnosť knihe. Na jednej strane ma príbeh oslovil na druhej strane som sa v niektorých častiach nudila.

[Marcela · Rating 4 out of 5]

Najskôr ma vyskratoval layout, text bez vonkajšieho okraja, zato vnútorný honosný dvojcentimetrový vľavo a dvojcentimetrový vpravo. Nakoniec sa ukázalo, že doň výborne sadne palec a neruší pri čítaní.
Čierna kniha s fialovým nápisom - truhla, lebo niečo treba pochovať...

Mika Rosová - experimentátorka:
Listujem v pamäti, kedy som čítala knihu napísanú v druhej osobe, nespomínam si. Jedenkrát sa jej forma zošmykne k nižšiemu číslu, keď sa udrie na pošte do hlavy. Čitateľ sa pousmeje, poteší ho aj chvíľkový formálny prevrat, lež kniha je smutná, nekompromisne autobiografická, autorka si môže v závere hovoriť o fikcii čokoľvek.
"Skúšaš sa prevrátiť do prvej osoby, ale je ti príliš trápne.."

Mika Rosová - štylistka:
"V noci sa ti vracia zas a zas ten istý sen, kde vchádzaš do domu, a len čo vojdeš,dom zmizne, zostane len drevený prah...a neprídeš na to, na ktorej strane je vnútri a na ktorej vonku, kde je doma a kde je cudzí svet. Máš len prah, pomlčku medzi dvoma prázdnotami. Budíš sa, na hrudi balvan, odnášaš ho do kúpeľne, presila smútku, ruky po kolená."
Postava hotová v jednej vete!
Pravda, preveľmi ma potešili odbočky k literatúre - Dostojevskij versus Tolstoj(načo sú im ženy v texte), vzťahová analýza Domu v stráni(sociálne trojuholníky)... to, že dokresľujú postavenie a sebareflexiu hl.postavy snáď netreba podčiarkovať.
Mika Rosová a aristotelovský oblúk:
aj životy sú príbehy, tento taký z jednej básne Válka - človek, koník túlavý od srdca k srdcu
kluše a pre každé chce zomierať, žiť nechce pre nijaké, chcel by mať jedno pre seba...

Mika Rosová a brodivé vtáky:
Ráno som sa zobudila na to, že lipa sa po nemecky povie Linde...páči sa mi, keď si kniha žije svojím vlastným životom aj keď ju už prečítanú odložíme.
Niektoré malé brodivé vtáky žijú vo veľkých húfoch, je dokázané, že tieto vtáky sú veľmi osamelé.

PS:Tvoja izba je kniha o osamelosti.
Výborná!

[Milan · Rating 4 out of 5]

Čierna s fialovou. Na internete vyzerá kniha krásne, štíhla s tarantinovským typom na obálke, potom naživo zistíte, že je to vetchý paperback a vnútri sadzačsky pripomína dychtivú amatérčinu deväťdesiatych rokov. Niekto by mohol povedať, že veď samonáklad, ale ja hovorím, práveže samonáklad: kto ti to urobí chirugicky precízne, keď nie ty sám? Text na mňa sprvu pôsobil rovnako. Radosť, že autorka nekompromise zabrúsených esejí z N-ka sa rovnako bezprostredne zhostí aj románovej látky, postupne slabla zo zistenia, že sa opäť posunula do autoštylizácie umrnčnaných literárnych samorastov, autoritatívne krehkých a ublížených zároveň, akým tri roky presne za toto nakladá, čo sa im na chrbát vojde. Potom sa to zlepšilo, a stmavlo. Štýl možno iba závidieť, je čistý, zdržanlivý, Rosová uťahuje a povoľuje vety, ako sa jej zapáči, má svoje štandardy, ktoré nezradí, bavilo by ma to čítať aj oveľa dlhšie. Navyše z prekladateľského hľadiska je to znamenitá príručka na otrepávanie nepoučeným redaktorom o hlavu, aj preto by sa hodilo, keby bola ťažšia. Kto číta na pocit, hľadá paralely so skutočnosťou, vžije sa do autobiografickej roviny, tomu z knihy asi až tak dobre nebude. A to ani nikto nikomu nesľuboval. Lehká jsou jen hovna. Ako kniha zarezonuje v kultúre chlácholivej milučkosti, - tu by, myslím, Michaela čiarku nedala - ťažko predvídať, po Medešiho precedense však tento rok nevidím prekážku, aby aj nabudúce získalo Literu niečo, čo sa nevnucuje prísľubom mdlej anestézie pred svetom. Pravda, autorkine méty budú asi niekde inde.

[_honeyhoop · Rating 5 out of 5]

Za mňa áno. Táto kniha rozhodne nie je ľahké, rekreačné čítanie, označila by som ju dokonca za náročnú na intelektuálne strávenie. Veľmi sa mi však páči Rosovej vyspelý, strohý štýl, hromadenie navonok nesúvisiacich scén do umeleckosťou nabitého celku, ktorý sa snaží pochopiť a rozobrať vnútro človeka. Netradičné rozprávanie v druhej osobe podľa môjho názoru dielu pridalo na kvalite, jednotlivé vety sa zdajú mimoriadne vyvážené, starostlivo komponované. Kolorit Bratislavy, známych lokalít a ich miestami chladnej vyprahnutosti dotvára príbeh, odkazujúc na osamelosť a anestetizáciu moderného mestského človeka. Ak som od tejto knihy očakávala kvalitu, umelecký zážitok a melanchóliu bez zbytočnej sentimentalizácie, tak sa to autorke podarilo dosiahnuť. Zanecháva akýsi nejasný pocit prázdna, akoby straty, veľa nevypovedaného, význam čitateľovi uniká pomedzi riadky - a nie je na literatúre práve to najkrajšie? “To rozum je nihilista. Srdce je tanečník, a je nezničiteľné.”

[Zuna · Rating 4 out of 5]

kniha zaujala na začiatku - disko nápis, založená adresa autorky rukou napísaná na kúsku papierika (SNK gdpr), useknuté okraje (nočná mora nejedného grafického editora), známy pocit staro-nového bytu, moderný netuctový jazyk, intelekt postáv atď.
kniha nezaujala na konci - spomalenie deja, rozvoľnenie asociácií, klíšé "toto nie je fikcia" zaváňajúce realitou, atď.
soundtrack ku knihe? nedbám!
umenie dopĺňa umenie.

[Peter F. L. Jílek · Rating 3 out of 5]

O Michaele Rosovej sa toho v literárnych krčmičkách nahovorilo už veľa: niekto sa nad jej menom iba uškrnie, iným stúpne tlak, ale zväčša sa všetci zhodnú, že ako autorku ju nepochybne akceptujú. Celá recenzia

[Lenka · Rating 4 out of 5]

S takou chuťou som sa do recenzií na internete dlho nepúšťala.
Páčila sa mi na tom dôvernosť Bratislavy, známe a zažité pocity osamelosti. Neviem čo si myslieť o niektorých, i keď autorkou vyvrátených posobnostiach so skutočnými osobami, bude treba tie spomenuté recenzie ešte hlbšie prelúskať.

[Emma Arnold · Rating 3 out of 5]

3.4

[Tomáš · Rating 4 out of 5]

Keď máš všetkých tak strašne rád, aj seba maj. Nehovor o svete, hovor o sebe. Máš pocit, že si vyriešený. Si naozaj? Ako si na to prišiel? Tiež som si to kedysi myslela. Dnes neviem. Veci sa zrazu rozpadnú. A dobre, že sa rozpadnú. Často na to myslím.

[Zuzana Kucharová · Rating 4 out of 5]

"Zanikám v izbe. Nehľadajte ma."
Rozsahom útla knižka, drobná grafika mesta (ale hlavného), kníh (no zásadných) a vzťahu mužov a ženy (predsa osudových)
O strácaní sa a nachádzaní v nich, vytváraní mentálnej mapy, oporných i neuralgických bodov - mnohých dôverne známych a nehovorím iba o higlightoch intelektuálnej Bratislavy. Prechádzka ma bavila, hoci výlet to zatiaľ nebol.

[Juraj · Rating 5 out of 5]

Výborná kniha, nenechajte sa odradiť obálkou. A iba preto, že sa autorka na to pýta - bez vedenia by to bola možno lepšia kniha.

[Katarína Školiaková · Rating 5 out of 5]

"Nie je predsa možné, aby všetko bolo iba toto."

[Dan · Rating 5 out of 5]

Ďakujem Samovi M. za tip.

Nechcel som, aby kniha skončila, a každú stranu som si chcel hneď prečítať znovu. Dávam päť hviezd za cynizmus, čierny/humor, sebareflexiu, Bratislavu, známe pocity, neznáme riešenia, autenticitu. Výborná práca s jazykom a realitou.

(82) Okolo prejde veľmi starý pán, najmenej storočný, zvinutý do seba ako plod, akoby chcel odísť rovnako, ako prišiel. Suchými rukami dlho pohládza koženú tašku, než z nej vytiahne kľúč. Prechladnete, povie, a ty povieš, a umriem. Len sa nepredbiehajte, odvetí.

(120) Na vianočnej pohľadnici som Vám spomínala, že sa so mnou rozišiel Jazykovedný ústav. Vo všeobecnosti som asi spomenula dosť vecí, ktoré na vianočnú pohľadnicu nepatria. Stalo sa to ešte koncom októbra, volala som do poradne a oni mi povedali, že volám príliš často. Nemuselo ma to prekvapiť, keďže som na svoje početné otázky dostávala čoraz nervóznejšie odpovede. Mám si to vraj vyhľadať v dostupných zdrojoch. Dostupné zdroje, namietla som, neuvádzajú frekvenciu výskytu, o ďalších podrobnostiach ani nehovoriac. Trvali na svojom. Pritlačila som. Minule, vravím, sme sa tak pekne porozprávali o hláskovom okolí slov. Tu zaváhali. Lenže na tom už nezáleží – čosi sa nenávratne roztrhalo.

Plakala som, čoby nie.

[ifoundthebook · Rating 5 out of 5]

wow, nádherná knižka — nádherne napísaná, tak, ako to michaela rosová vie, a zaujímavo vydaná. prvá vec, ktorá vás upúta je rozprávač v druhej osobe. zároveň je kniha písaná akoby si sama autorka písala denník a na konci sú dokonca dva listy, v prvej osobe, ktoré komentujú príbeh. komentujú a filozofujú, celá táto próza je veľmi o filozofovaní. je to opis ľudského bytia. postupné šúpanie cibule, až po úplný koniec, ktorý je veľmi plynulý a nekončiaci. rosovej surový, hranatý, štýl písania textu dodáva krásnu realistickosť a vďaka mestám, ktoré poznáme, Praha a Bratislava, je veľmi jednoduché vžiť sa. chronologickosť času tu veľmi neexistuje, taktiež nám autorka nepovie všetko napriamo a preto si musí čitateľ domýšľať, dotvárať príbeh vlastnou fantáziou a preto je, podľa mňa, každý zážitok jedinečný.

veľmi pekná vec 🌟

[Maria Jančová · Rating 4 out of 5]

Príjemné zistenie, že sa na Slovensku občas udejú aj takéto milé literárne počiny(spolu s Janou Beňovou, aj keď sa možno může zdať, že Rosová nemá až tak výraznú potrebu experimentu, ten je však nenápadnou súčasťou príbehu a viac sa zaoberá úlohou (neúplného) rozprávača), a to aj napriek možno zbytočným posledným stranám.
Kniha, v ktorej sa vlastne nič neudeje, len ležíme s autorkou na pohovke a nudíme sa a smútime s ňou. Po dlhom čase som si vychutnávala čítanie po kúskoch, aby som ju nezhltla celú naraz. Bola radosť čítať o "obyčajnom" žití a nakoniec ľúto ju po prečítaní odložiť.

[Peter Rod · Rating 5 out of 5]

Autentické. Spomenula toto slovíčko niekde na začiatku knihy a ja som sa ho po celé čítanie nevedel zbaviť. A ešte úprimné, bez póz a zámerov naokolo.

A mega osviežujúce. Nie nejakou prvoplánovou ľahkosťou, ale - kiežby všetci súčasní slovenskí autori (zámerne, a nie vzhľadom na Rosovú, nehovorím spisovatelia) dokázali tak narábať s jazykom. Nie len ho tak jednoducho používať a omáľať, ale poznať ho, vedieť o ňom a zaujímať sa oň ako Rosová.

Za mňa asi najlepšie čo posledné roky na slovenskej scéne vzniklo.

[Rombrandt · Rating 3 out of 5]

Dobrota! Nádherné ohýbanie slovenčiny, rochnenie sa v jazyku. Štvrtá hviezdička uletela kvôli pasážam, ktoré ma v slovenskej literatúre zakaždým nudia. Ide o akési zádumčivé vhľady do intelektuálnych myšlienkových pochodov, všakovaké obrazy a odrazy, v ktorých strácam niť. Ako čitateľa ma tieto surovo vytrhávajú z kontextu.

[Alma Sven · Rating 5 out of 5]

"Nič o sebe nevieš, nikdy si do seba nerypol, nikdy si sa nepozrel do rany, divaš sa von, jedine von. Obráť sa do seba. Vráť sa domov."

[Iva Roháčová · Rating 4 out of 5]

Tradične si tu odložím pár výňatkov pre moje zábudlivé budúce ja.

Občas ešte niečo šklbne v srdcovom svale - možno ešte nie je všetko stratené, snažíš sa, dúchaš do toho. Vnútornú pasivitu kompenzuješ vonkajšou aktivitou. (16)

Prečítala som veľmi veľa kníh a stále z niečoho citujem, kým ty máš vlastné myšlienky. (20)

Článkov je veľa a niektoré vyzerajú ako nestrávené zvyšky slovníkov cudzích slov. (20)

Aké by to bolo pekné, keby pouličné lampy zdvihli hlavy a pozreli sa na seba. (+pointa, s.34)

(s.40 úloha vo vzťahu)
.
.
.

[Ms · Rating 4 out of 5]

konecne sa mi pripomenulo, kto som. neviem, co som sa pol roka vysilujuco snazil byt za nonstop stastneho, nedelniatko. mellon collie and the infinite sadness. po switch ukajanie voyerizmu, napriek popisovanemu vtipne. potom tiez, ale uz sa citalo tazsie. votevr. sucasna slovenska literatura, co ma nenudila.

[Daniela Tabakovič · Rating 3 out of 5]

“Nie je predsa mozne, aby vsetko bolo iba toto” Cervena trava, Boris Vian. Zaverecna veta z knihy dokonale vystihla moj pocit z knihy. Nie vsetko, co je kladne hodnotene v mojej socialnej bubline, rovnako kladne ocenim i ja. Miestami som sa dost nudila. Jemny bizar, prerozpravat dej v druhej osobe.

[Marta Adamcova · Rating 5 out of 5]

♥

[Tom Roller · Rating 3 out of 5]

Touching peek into the head of a beautiful person.