Černicové dievčatá

by Zuzana Široká

Príbeh o ženách so spálenou dušou, prevoňaný medovkou a materinou dúškou, pretkaný tŕňmi, bolesťou a vierou v zázraky zo zelenej záhrady.

Ema má mamu a aj ona je mama. Zrazu je však sama – jej manžel Tobias nečakane zomrel. Zanechal jej zásuvku plnú starých obrázkov, zápiskov a tajomstiev rodiny a krajiny, s ktorou ju nikdy nezoznámil. Ema sa spolu s deťmi vydá na cestu za minulosťou svojho muža, za koreňmi rodu jej synov, za tajomstvami žien ukrývajúcich spálené duše v hustom černičí. Spolu s liečivými bylinkami v starej záhrade, takmer navlas rovnakej ako bola tá, v ktorej vyrastala, zbiera pradienka jednotlivých osudov a postupne ich spletá do veľkého príbehu o zranených, no múdrych ženách a o každodenných zázrakoch odohrávajúcich sa medzi bylinkovými záhonmi.

256 pages, Hardcover

Published January 1, 2019

About the author

ZUZANA ŠIROKÁ (Rožňava, 1979) je typický knihomoľ. Číta, kde sa len dá, a v jej žltom dome pod lesom nenájdete miestnosť bez kníh. Dve deti, sivá mačka a dokonca aj vlastné literárne postavy ju dennodenne presviedčajú o tom, že nezabudnuteľné príbehy sa odohrávajú aj v obyčajnej kuchyni. Autorka najradšej trávi čas so svojimi deťmi na peších či bicyklových výletoch alebo na potulkách po Európe. Chutí jej káva a červené víno, má rada škandinávskych spisovateľov, cestovanie vlakom a prírodu na Gemeri. Študovala na slovenských a zahraničných univerzitách marketing a manažment turizmu. Pracuje ako marketingová manažérka v mediálnej agentúre. Vo vydavateľstve Ikar jej vyšli úpešné novely Šťastie na mňa spadlo z neba (2013), Tiene bieleho orgovánu (2014), Polámané krídla (2015) a
Jabloňové lásky (2017).

Reviews

[Knižný (Valéria Scholtzová) · Rating 3 out of 5]

Hlavným motívom knihy je znásilnenie a to, aké má dopady na ženy. Zároveň je ságou jednej rodiny. Jej členov sledujeme na Slovensku a v Nemecku od druhej svetovej vojny až po súčasnosť. Vo svojej podstate to bolo dobre napísané, avšak na to, aké komplikované vzťahy autorka popisovala, boli rozuzlenia a zvraty príliš predvídateľné a jednotvárne. Nechcem zľahčovať tému, ale aj to, čo sa deje opisovaným ženám, je zakaždým rovnaké (znásilňovatelia sú zakaždým len vojaci). Na to, koľko utrpenia kniha popisovala, som mala z príbehu skôr pocit naivity a jednoduchého deja. Subjektívne sa mi páčili časti z histórie, časť v Bratislave v prítomnosti ma rušila. Na druhej strane oceňujem, že je ukázané, ako boli takéto ženy odjakživa vnímané. Ako príťaž a aj keď ony nemôžu ovplyvniť, čo sa stalo a zabrániť tomu, aj tak sa celá hanba a vina pripisuje iba im. Ako najlepšie terapeutky boli v knihe vykreslené ženy, ktoré to dokážu pochopiť a pomôcť aj bez zbytočných slov.

[Mirka · Rating 4 out of 5]

Román o vážnych témach na zamyslenie a o ťažkých životných peripetiách a medzníkoch, ale napísaný s láskou, relatívnou ľahkosťou, odohrávajúci sa prevažne v rozvoňaných, farbami hýriacich, slnkom prežiarených a „frenetickým“ bzukotom čmeliakov ozvučených záhradách (ten „frenetický“ bzukot čmeliakov je asi obľúbené slovné spojenie autorky, rovnako ako dvojčatá, ktorými sa román len tak hemží). Také skôr ženské, ale veľmi príjemné čítanie s trochu prehnaným záverom (podľa mňa). Ale ozaj fajn práve teraz na začiatok leta.

[Lucia Bartkova · Rating 4 out of 5]

Bolo to pekne. Ozajstne teple a vonave citanie. Zaujimavo ponata dalsia vojvova tema. Az na tu obsesiu dvojcatami a pateticky zaver.

[Michaela · Rating 2 out of 5]

Zaraďujem si knihu do kolónky - knihy s dvojčatami - aj keď sa tu vyskytne pár klišé, zažmúrim oči.
A kedy mi niekto povedal vopred, že pôjde zároveň o knihu o znásilnení a traume, asi by som po nej nesiahla. Telo sa vylieči rýchlešie, ale na zotavenie duša potrebuje viac. Nielen čas a priestor, ochranu aj terapiu. Pokojné miesto, kde sa nevyskytujú desivé osoby, kde sa môže schúliť a byť sama, kde má okolo seba hradbu z černicového tŕnia, kde jej vojaci neublížia. Rodinná dráma je o to väčšia, že podobné osudy sa týkali takmer všetkých žien v okolí hlavnej hrdinky od druhej svetovej vojny až po súčasnosť. Terapia prácou a v bylinkovej záhrade nemusí byť všeliek, ale môže byť jednou z ciest, ako dosiahnuť vyrovnanie sa so zranením. Recept na lipové cukríky je top. Záver mi už prišiel prekombinovaný, akoby sa to malo ukončiť dobre a takmer nasilu, až mi to prišlo pritiahnuté za vlasy. Naozaj sa všetci musia na nejakej úrovni poznať a byť prepojení? Knihu som vrátila do knižnice, tak teraz o nej píšem len spamäti, ale bolo tam pár momentov, kedy mi postavy a najmä ich konanie neprišli úplne logické.
Ak sa vám podobné záhradkársko-bylinkové témy páčia, siahnite napr. po knihe Záhrada nových začiatkov, či Stratené kvety Alice Hartovej.
Myslím, že aj Modlitby za unesené, či drsná obžaloba Naše těla, jejich bojiště bude silným a znepokojivým čítaním, tieto knihy sa však venujú tej ťažšej téme...

[Beáta Bučková]

Pri čítaní príbehov "černicových dievčat" som si neskutočne oddýchla. Aj keď príbehy boli nesmierne smutné a osudy ťažké, všetko vo mne vyrovnali pasáže opisujuce bylinkové záhrady, priam som tie zmesi čajov cítila v obývačke. Milujem totižto bylinky 💚🌱 a i lipové cukríky 💚😍

"Druhá šanca ti pomôže len vtedy, keď porozumieš tomu, čo sa pri prvej pokazilo..."

[Althinka · Rating 5 out of 5]

Niektoré knihy sa nám do rúk dostávajú náhodou. Niektoré sa nám dostanú do rúk, ale veľmi dlho si k ním nehľadáme cestu. A Černicové dievčatá bola pre mňa práve taká kniha. Je neuveriteľné, keď tak útla kniha dokáže ukryť príbehy miliónov ľudí zosobnených v príbehu piatich. Keď dokáže predostrieť nekonečné utrpenie ženy, ktorá čelí tomu najhoršiemu, čomu žena čeliť môže. Vysporiadava sa s vlastným zneuctením, stratou dieťaťa, zomiera tisíc ráz, aby potom znovu vstala a opäť čelila tomu, čo stretla. A predsa, predsa z vône černíc, boľavého tŕnia, ktorým sa obklopujú a ľadu, ktorý im zastiera pohľad, na vás dýchne nekonečná nádej... presvedčenie, že všetko, i to najhoršie v živote, môže pominúť. A príroda, rovnako ako láska, si nájde cestu. Príroda plná byliniek, prírodná lekáreň a liek na všetko. Táto kniha mnou trošku otriasla a predsa mám pri nej pocit, že tie najmenšie fialky môžu voňať najsladšie.