Cesta hrdinov SNP je červená turistická magistrála, ktorá sa tiahne celým Slovenskom od Duklianskeho priesmyku až po Devín. Autorke knihy sa podarilo na tejto takmer 770 km dlhej trase vytvoriť ženský rýchlostný rekord, keď ju prešla za 11 dní a 18 hodín. Kniha je plná jej vtipných pozorovaní z cesty a prenikavých pocitov, ktoré sa s pribúdajúcimi kilometrami menia ako na hojdačke, zatiaľ čo zaznamenané rozhovory s jej kamošmi z podporného tímu prerastajú do humorných absurdností.
Prvá polovica, teda denník z prebehu Cesty hrdinov SNP, ma úplne vtiahla a posledné kilometre som hltala nalepená na knihe. Keď som však došla na druhú časť, myslela som si, že ju nikdy neprečítam. Tvoria ju totiž denníky z prípravy a keďže som sa ultrabehu nikdy nevenovala a zrejme ani nebudem, očakávala som, že to bude zaujímavé len pre zasvätených. Mýlila som sa a bavila ma aj táto časť. Obzvlášť, keď autorka vravela, že vôbec nemá šľachovité "telo ultrabežkyne" a ľudia v športových obchodoch, alebo posilkách jej často neveria, že behá ultra a je v tom aj fakt dobrá. Ďalšia téma, ktorej sa veľa kníh nedotýka, je menštruácia a hlavne PMS. Páčilo sa mi, ako autorka opisovala, čo cíti počas PMS, ako si podľa cyklu naplánovala SNPéčku a aj poznámku, že PMS nemajú všetky ženy a u každej sa môže prejavovať inak.
Táto kniha pre mňa predstavuje predovšetkým možnosť nahliadnuť do ultrabežeckého sveta. A to nielen jeho ňuňu instagramových častí. Výkon popísaný vnútri je samozrejme obdivuhodný a pre väčšinu z nás úplne nepredstaviteľný. Asi aj to robí prvú časť knihy tak pútavou. Druhá, tréningová, časť pôsobila ako needitované denníkové zápisy, s množstvom informácii, ktoré majú hodnotu pre autora, no pre vonkajšieho pozorovateľa sú nadbytočné a navyše písané strohým štýlom. Táto časť by mi stačila skrátená na tretinu.
Na slovenské pomery výnimočná kniha, ktorá veľmi dobre opisuje, čo všetko obnáša keď sa rozhodnete so supportom prebehnúť, čo najrýchlejšie SK.
Jednu hviezdičku strhávam, lebo niektoré pasáže ma nudili, napríklad keď autorka po n-tý raz opisuje akým hrozným predmenštruačným syndrómom si prechádzam :D
Kniha obsahuje istú dávku melanchólie, ktorú dokáže úplne pochopiť človek, ktorý sa venuje ultra-(behu/cyklistike, turistike...). Neviem úprimne povedať nakoľko knižka bude baviť "neultra" človeka.
Super, odporúčam prečítať každému, kto zvažuje prechod SNP alebo majú blízko k horám a Slovensku. Necenzúrované rozprávanie o tom, čo človek na SNP môže zažiť, ale hlavne o tom, že keď sa chce, všetko sa dá.
Výkon popísaný v knižke je neodškriepiteľne chvályhodný, miestami som mala zimomriavky, prišla aj aufória. Predsa, chápem, aké je to splniť si obrovský športový sen. Čo mi úplne nesedelo, bol štýl, akým je raketový pes písaný. Mám pocit, že s autorkou by sme kamošky neboli, proste by mi liezla na nervy.
Kniha ma vyslovene bavila a to čím ďalej, tým viac. Denník z príprav som si už nečítala, ale štýl písania mi sedel, nechápem, ako stihla pri takom výkone a krátkom nočnom spánku zaznamenať všetky tie postrehy a dojmy, bolo to vyslovene milé a priam neuveriteľný výkon, klobúk dolu. Dočítali sme sa, čo jedla, nad čím premýšľala, čo jej najviac pomohlo, čo ju hnalo vpred. Nehanbí sa ani za to, že párkrát bola na dne, popíše úprimne a živo všetky úspechy i pády. Naozaj milá knižka :) ďakujeme za spísanie a inšpiráciu (hoci ja by som SNP šla tak 2 mesiace, ale raz si to splním, veď cesta je cieľ :)
Velmi dobre citajuci sa dennik ultrabezkyne Julky, s krasnymi detailami krajiny. Az ma clovek chut vyskocit a okamzite utekat. A utekat, kolko ma len nohy ponesu. Julka sa skutocne nehra na nic, vsetkym udalostiam verim, aj vyber kvalitnejsieho oblecenia. Ako bezec, ktory sa Pohrava s myslienkou absolvovat nejake to ultra je to skutocne velka inspiracia a Julke gratulujem k uspesnemu zdolaniu SNP.
Julku poznám veľmi dlho, takže táto review je trochu zaujatá 😁 v každom prípade mám veľmi rada aj jej blogy, takže aj knižka bola to vo som očakávala. Veci popísané tak ako sú, aké majú ľudia predsudky ale najmä my sami o sebe. O neskutočnej ceste, ktorá aj neskutočne bolela a nedokážem si predstaviť akoby som ja po takom jednodňovom výkone dokázala toto spraviť ešte ďalších x-krát za sebou. Jediné prekvapenie na konci knihy pre mňa bolo to, ako sa mi zacnie za Julkinou spoločnosťou.
Je to rýchla, pútavá jednohubka, ktorá vám početnými referenciami otvorí dvere to sveta slovenských ultrabežcov. Ja som si od dočítania stihol pregoogliť snáď všetkých aktérov a pozrieť dva filmy. Editorské (?) rozhodnutie zoradiť etapy opačne: najskôr beh, potom tréning chápem, ale prekážalo. A tiež ma rušil jazyk, je to napísané živo, ale niekedy neobratne; tak, že uvažujete, či to nemalo radšej ostať blogom.
Nebola som veru cielovka tejto knihy, preto ju ani nebudem hodnotiť hviezdičkovo.
Obdivujem Júliu za silu a odhodlanosť, každopádne pre nebežcov (ako som ja) bola druha polovica knihy už celkom nuda, ktoru som len preletela. Viem si však predstaviť, ako knihu športoví nadšenci a bežci zhltnú, zatlieskajú a čo to si aj odnesú do ďalšieho behu :)
V rámci mojich zvýšených pohybových aktivít som sa aktívne začala zaujímať o Cestu hrdinov SNP. A Júlia to dala ako najväčšia pani. Jej rozprávanie o priebehu a prípravách boli úžasné. Takže nový životný cieľ zvládnuť SNPčku!
Ľudské, metodické, detailné. Ultralight beh vôbec nie je moja téma, ale veľké športové výkony dozaista zaujmú každého. Autorka vie, ako napísať zaujímavo a ako napísať od srdca.
Tákto kniha určite nebude baviť každého. Určite je potrebný aspoň aký taký vzťah k chodeniu. Časť knihy s prípravou na prebeh ma tiež bavila o čosi menej, kedže neholdujem láskou k behu. Avšak samotný prechod SNPéčkou som prežívala ako keby som bežala s Julkou. Môj pán manžel mi pred čitaním knihy povedal, že nieže budem na jej konci vymýšľať. Nechápala som, čo akože mám vymýšľať? Nuž, po prečítaní som mala chuť zbaliť sa a vyraziť. Raz si to dáme aj my. Nie takto šialene, ale dáme.