Spitzera mám rád. Aj jeho predchádzajúca kniha Digitálna demencia bola super. Je prísny, je kritický, je zaujatý. Áno, hnevá sa - hnevá sa, že o negatívnom vplyve digitálnych médií - od TV až po smartfóny a ich negatívnom vplyve na telesné aj duševné zdravie užívateľov vieme dosť na to, aby sme robili poplach podobne ako pri vplyve alkoholu, cigariet, či sladených nápojov. Špeciálne pri deťoch a teenageroch sa vo všetkých, opakujem, všetkých štúdiách ukazujú negatívne vplyvy - nadváha, zhoršená pozornosť, zhoršené známky v škole, menej priateľov, horšie vzťahy s rodičmi, úzkosti, depresie a ďalšie negatívne vplyvy.
Neprejavuje sa to na všetkých, ale čím je dlhšie užívateľ na obrazovke, tým je jej negatívny vplyv zrejmejší. A keď si vezmete, že priemerom je 7,5 hodiny pozerania denne, tak 1/3 dňa strávime pred obrazovkou. A väčšinu času neproduktívne, prerušovane, opakovane.
Spitzer je digi-skeptik a nevadí mi to. Aj jeho rozhorčený, či uštipačný tón, najmä keď kritizuje vlády, ministerstvá zravotníctva a školstva a keď sa naváža do veľký digitálnych firiem ako Google a Facebook.
Má pravdu - vlády krajín sa tvária bezmocne alebo dokonca aktívne spolupracujú s tými, ktorých biznisový záujem digitalizovať posledného človeka na svete je pochopiteľný. A negatívne dôsledky potom znášajú nesústredení jednotlivci, učitelia so znudenými deťmi v triedach, zdravotníctvo, ale nie digifirmy.
Vrele odporúčam na čítanie.