Posledné storočie – Návrat do Dimony v troch časových líniách popisuje udalosti a stav sveta, ktorý sa s ťažkosťami vyrovnáva s následkami prebiehajúcej klimatickej zmeny. Zem medzi južnou a severnou 40. rovnobežkou je neobývateľná. Hladiny oceánov stúpajú. Niektoré globálne mocnosti sa zrútili, iné transformovali na nové štáty. Pozostatky európskych národov našli svoju nádej v Spoločenstve a jeho špeciálnych útvaroch Alfa, ktoré hľadajú po celom svete technológie na boj proti klimatickej zmene. Pri jednej z týchto misií odhaľujú major Robin Wells a poručíčka Thess Reevie nepríjemnú pravdu o tajnej organizácií, ktorá prenikla aj na vrchné poschodia Spoločenstva k Najvyššej komisárke Rebeke Grubber.
V prvom rade treba oceniť, že sa konečne nejaký postapo príbeh odohráva aj v Bratislave. Spomínam si len na príšerný film Immortalitas s Karolom Csinom ;)
Posledné storočie je na tom lepšie. Veľmi dobre sa trafilo do diery na trhu. Problematika hroziaceho environmentálneho kolapsu sa mnohým nechce študovať cez vedecké, či spravodajské texty. Atraktívnejšie je určite akčné dystopické scifi, ktoré zobrazuje tú najhoršiu mysliteľnú verziu globálneho otepľovania - plus deväť stupňov už o polstoročie.
Autor si svoj svet vyskladal dobre. Uveriteľný je postupný geopolitický regres aj podoba preživších štátov. Z EÚ je napríklad akási huxleyovská Štvrtá ríša, ktorej južnú hranicu tvorí Dunaj. Novodobý Limes Romanus, čeliaci barbarom. Aj príbeh je fajn.
Problémov má však kniha niekoľko. Najmä dialógy sú kŕčovité, schématické a trpia “captain obvious” syndrómom. Hrdinovia v nich čitateľovi celý čas vysvetľujú pre nich úplne banálne veci, až som sa za nich sám hanbil. To ich nemohol opísať narátor?
A ešte poznámka autorovi - do printu sa text dostal s desiatkami chýb. Hlavne čiarky sú úplne ustrelené, ale nájdu sa aj hrúbky. To sa nemá stávať.
3,5 Teraz mi na goodreads naozaj chýbajú pol hviezdičky.
Na knihu som bola veľmi zvedavá, najmä kvôli téme klimatickej krízy, ktorej sa venuje. A musím povedať, že časti, kedy autor opisuje svet po klimatickej kríze boli to najzaujímavejšie z celej knihy. Opis sveta, politické usporiadanie, rozdelenie spoločnosti, ak popis toho, ako sa tam svet dostal boli výborné. A veľké plus bolo aj to, že sa dej odohrával na známych miestach.
Čo ma ale nezaujalo boli postavy. Nejako som si k ním nevedela nájsť počas čítania cestu a na konci knihy mi bolo vlastne jedno, čo sa s nimi stane. Najlepšie vykreslená postava bola, aspoň pre mňa, záporná hrdinka knihy.
A ešte teda shout out autorovi za počet ženských postáv. :)
Hodnotim celkom pozitivne. Ociotvarajuca tema, nielen o klime. Kde tu nejaky preklep ale pri prvotine sa to da odpustit. Co ma prekvapilo, ze pohlad do buducnosti nebol nijako zvlast technologicky. Cakal som kde tu nejaku vyspelu technologiu, umelu inteligenciu a pod...zvlast ked sa v knihe pisal rok 2076 Dufajme ze dopadneme lepsie.
Jedna hviezdicka za temu, prave kvoli nej som si chcela knihu precitat, avsak tolko chyb, co tam bolo v prvych 80 stranach ma odradilo tak, ze som nedokazala pokracovat. Druha hviezdicka za obalku. Skoda, mozno po knihe siahnem inokedy :(
Kniha sa mi veľmi páčila a znie priam ako realistická predzvesť udalostí, ktoré sa môžu stať, ak bude ľudstvu v otázkach klimatickej zmeny až priveľmi šibať. Porstredníctvom striedavých časových kapitol sa postupne dozvedáme o svete od roku 2034, niekde okolo 2050 aj 2076. Postavy sú zaujímavé, a žiadalo by sa o nich vedieť aj viac, ale rozumiem, že zámer bol upútať pozornosť na klimatické zmenu a nie až tak na postavy. Kniha miestami pôsobila až príliš vyčerpávajúco, niektoré vety boli pridlhé a pri čítaní nahlas človek stratil v polke vety dramatiku aj niť... v knihe mi chýbala aj nejaká mapa, minimálne hraníc spoločenstva. Každopádne sa teším na pokračovanie, bolo to výdatné slovenské scifi.
Spočiatku ma otravovalo, že z knihy až priveľmi trčí schéma – akoby bola najmä aplikáciou kaskádových prejavov klimatickej zmeny z knihy Neobývateľná Zem D. Wallacea-Wellsa na mustru dystopického románu napísaného v žánri polit-konšpi trileru. Filo proste poslúchol Wallace-Wellsovu výzvu, že umelci by mali klimakrízu viac stvárňovať... Postupne ma však dej čoraz viac vťahoval a začala som si žánrové aspekty rozprávania celkom užívať. Škoda, že kniha neponúka katarziu. Keďže však ide o román na pokračovanie, možno dúfať, že ju prinesie ďalší diel. Ja ho už však čítať asi nebudem. Na najlepšie umelecké dystopie, ktoré v románovej forme za ostatné dva roky na Slovensku vyšli, sa Posledné storočie nedoťahuje (je však iste lepšie ako Šimšíkova Veľká budúcnosť :D).
Podľa mňa tejto knihe 3 hviezdičky ozaj pasujú. Zaujímavá téma, dobre rozvitý svet, fajn príbeh (až na predvídateľnú Tess, z prvej vety o jej detstve si viete spraviť jednoduchý záver), výborne napísané akčné scény, od ktorých som sa nevedela odtrhnúť a GPS súradnice na začiatku každej kapitoly ma bavili. Čo dáva hodnotenie knihy dole je vývoj klimatickej krízy - obsahom je síce zaujímavý, ale mám pocit, že sa autor chcel vyhnúť nudným opisom, tak ho zakomponoval do monológov, dialógov a listov, čo bohužiaľ vôbec nefunguje :/ Pôsobí to hrozne neprirodzene a nútene, niektoré informácie sa opakujú viackrát a znejú ako vysvetľované 5-ročnému dieťaťu. Preklepy neboli katastrofálne, skôr pobavili (napr. také antiHulíky), a jazyk bol tiež miestami zaujímavo zvolený (moja najobľúbenejšia veta "Doriti, prestaň byť zrazu taký relaxovaný.")
Overall, I really enjoyed The Last Century. As I’m sure you could tell from the blurb, it’s set on a future Earth that’s very different from the world today. I loved the amount of detail Filo put into developing and explaining all the different aspects of that world.
Honestly, the pacing of the book was slow and the plot dragged in places, but because most of those instances were where Filo explained important contextual things and other important facts, I can forgive that. There were a lot of themes and ideas woven into the plot, and the slower, more drawn-out pacing was necessary to properly incorporate those. So, even though I usually prefer more fast-paced plots when it comes to this genre, The Last Century gets a pass.
And, honestly, the plot is pretty complicated and has a lot of different elements in play. Even though Filo spends a lot of time on details and facts, that doesn’t mean the quality of the plot is negatively affected. A slow plot can still be a good plot, and that’s certainly the case here.
Additionally, I loved the characters in this book. They were all interesting, and it was great that Filo included so many different perspectives; it meant that I was able to get a fuller, more fleshed-out picture of the events happening in the story.
But my favorite thing about the characters was probably how Filo characterized them; he showed how a lot of their characterizations and traits were due to their experiences. There were both characters who’d grown up knowing only hard times and characters who could remember better times, and Filo did an amazing job showing how that impacted them.
All in all, The Last Century is a very well-written story that does an excellent job of blending important themes into fiction. I definitely enjoyed it, and I recommend reading it since there’s a good chance that you will, too. Plus, it has an extra layer of depth that really makes it a worthwhile read.
Motivačné 4* za poctivé spracovanie témy. Detské choroby prvotiny a editorske lapsusy v tomto prípade prehliadam a verím, že v ďalších knihách sa zredukujú na minimum. Len spolu!
3,5* Nie je pre mňa ľahké ohodnotiť túto knihu, mám veľmi protichodné myšlienky. Myslím, že myšlienka a hlavný príbeh je veľmi dobrý, páčilo sa mi, ako autor dokázal opísať niektoré emočne náročné momenty, ale bolo tam veľa miest, kde mi postavy prišli príliš povrchné a bez nejakej hĺbky.Isté pasáže boli podľa mňa príliš klišé, čo občas pôsobilo rušivým dojmom(spolu s pár preklepmi, na ktoré som narazila počas čítania). Napriek tomu som si knihu celkom užila, páčili sa mi krátke, dynamické kapitoly, prišlo mi, že sa to číta samo. A vďaka nepríjemnému cliffhangru na konci by som si prečítala prípadné pokračovanie. Čo som naviac ocenila bolo upozornenie na autoritárske tendencie politikov a celkom slušná diverzita postáv. To bolo milým prekvapením.
Objektívne hodnotenie by bolo tri hviezdičky, jedna navyše je za dôležitú tému. Ako už odznelo v inom hodnotení, dialógy sú trocha kŕčovité a rušia gramatické chyby. Príbeh je však zaujímavý a dobre rozohraný, navyše pomerne uveriteľný. Takto to naozaj o pár desiatok rokov v Európe môže vyzerať. Pri trojhviezdičkových knihách nezvyknem pokračovať, tuto sa na pokračovanie dosť teším.
Zaujímavý akčný román, aj keď nie je to akčné na svetovej úrovni, je to komornejšie. Pripomínalo mi to romány Divergencia a to "postapo" trochu Interstellar. Prekladaný informáciami o tom ako na nás vplýva klimatická zmena, a ako by to mohlo dopadnúť. Teším sa plánované pokračovanie.
Je potrebné vysloviť, že Filo si síce občiansky uvedomuje dôležitosť zásadného riešenia dosahu človeka na biosféru, vo svojom debute však o nej ťažko presvedčí, bez ohľadu na vloženú nadstavbu informácií. Celá recenzia
Och, och. Čakala som hocičo, ale toto nie. Spočiatku ma zaujala téma a aj to, že kniha začína v Bratislave, pričom nám autor ukazuje postapokalyptické petržalské utečenecké geto a hrad (a.k.a. veľkú štvoruhlú stredovekú pevnosť) premenený na vojenskú základňu. Štylisticky to tiež bolo OK, no napriek tomu knihu odkladám pred polovicou. Idem radšej čítať Neobývateľnú Zem. Preklepy a chyby sa našli, no odradilo ma niečo iné. Nemala som pocit, že čítam beletriu, ale učebnicu s trochou deju. A aj v tom sa človek akurát tak popri nekonečnom vysvetľovaní stratí. Rozhovory sú mätúce, lebo keď sa jedna postava niečo opýta, odpoveď nájdeme až po celej strane politicko-ekologických vysvetľovačiek. Veľmi to uberá dynamike príbehu a text pôsobí ako suchý výpis faktov. Lepšie by pôsobilo, ak by sa spomenuli vtedy, keď sú potrebné pre posúvanie deju a dotváranie atmosféry. A ešte som bola zmätená z niektorých random pasáží. Asi viem, kam tým autor mieril a malo to pôsobiť tajomne, no podľa mňa pôsobili len ako čudné vysvetľovacie vsuvky, na ktorých konci zistíme, že nám to v prvej osobe hovorí nejaká tajomná postava. Téma globálneho otepľovania ma zaujíma, no naozaj si radšej rovno prečítam náučnú knihu, ktorou bolo Posledné storočie inšpirované. Klimatickými beletristickými favoritkami pre mňa ostávajú Emmi Itäranta a Maja Lunde. Takisto ma oslovila aj poviedka Gauneři od Jaroslava Mosteckého v zbierke Zajtra bude včera.