V prvotina Kristiny Májovej silno rezonuje téma detstva a dospievania.
Napriek tomu som však presvedčená o tom, že hoci by sa v niektorých situáciách mohli nájsť mnohí tínedžeri, román je určený skôr pre staršie publikum. Nepodceňujem tým násťročných čitateľov, len si myslím, že hlavnú myšlienku tejto knihy, rovnako ako jej štýl, ocenia skôr staršie ročníky.
Príbeh je to pomerne komorný, drámy sa odohrávajú skôr vo vnútri postáv než na povrchu a ich vzájomné interakcie sú mnohokrát veľmi minimalistické, no autorke sa aj tak podarilo dôkladne vykresliť ich vzťahy.
Celá kniha stojí predovšetkým na hlavnej hrdinke Alici. Je to veľmi zvláštna postava, veľmi svojská, nie práve pozitívna, a v určitých okamihoch trochu šialená. Jej vnímanie sveta je odlišné od ostatných ľudí v jej okolí a ťažko si ju obľúbiť. Ani stotožniť sa s ňou príliš nedá, nie je inšpiratívna. Práve jej nedostatky a podivnosť sú však tým, čo človeka zaujme a zaklíči v ňom zvedavosť, čo s Alicou bude.
Nemyslím si, že kniha sadne každému, aj keď je veľmi dobre napísaná a pohlcujúca. Zároveň je však do istej miery aj bizarná a pre mnohých čitateľov bude aj málo dynamická.
Ak radi sledujete psychológiu postavy a baví vás české prostredie z 90.tych a 00 rokov, tak by tento román mohol byť pre vás.