What do you think?
Rate this book
Majke i kamiondžije
У књизи Мајке и камионџије, сачињеној од пет новела, исприповеданих у препознатљивим дугим реченицама које понекад садрже снагу романа – позната словачка књижевница Ивана Добраковова показује колико су дубоке пукотине савременог живота, оличене у депресији и стресу, а какве споредне излазе истовремено нуди свет да би човека спасао од потонућа. Могу ли нас извући популарни савети за уређење куће и слагање гардеробе, типа не мучити више чарапе, не ролати их у клупко, пустити да дишу.
Овде се велико спремање прави маказама! Мисли пет јунакиња јуре на све стране. Пред колапсом, под стресом, у прашуми тока свести, боре се да прокрче пут, да подвуку црту, саопште истину о сопственом животу, открију замагљене делове сопствене личности и до крајњих граница ослободе тело.
Пратећи их у корак по плочнику, правимо круг око најважнијих тема. Сексуалност, усамљеност, брак, родитељство, прерасуде, дубинско разматрање односа мајке и ћерке.
Наизглед лутамо градом, а заправо смо непрекидно пред вратима дечје собе.
Ивана Добраковова сме да отвори врата!
Мића Вујичић
Овде се велико спремање прави маказама! Мисли пет јунакиња јуре на све стране. Пред колапсом, под стресом, у прашуми тока свести, боре се да прокрче пут, да подвуку црту, саопште истину о сопственом животу, открију замагљене делове сопствене личности и до крајњих граница ослободе тело.
Пратећи их у корак по плочнику, правимо круг око најважнијих тема. Сексуалност, усамљеност, брак, родитељство, прерасуде, дубинско разматрање односа мајке и ћерке.
Наизглед лутамо градом, а заправо смо непрекидно пред вратима дечје собе.
Ивана Добраковова сме да отвори врата!
Мића Вујичић
243 pages, Paperback
First published January 1, 2018
9 people are currently reading
360 people want to read
About the author
Ivana Dobrakovová
37 books26 followersIvana Dobrakovová (nar. 1982, Bratislava) vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Debutovala zbierkou poviedok Prvá smrť v rodine, s ktorou sa dostala do finále ceny Anasoft litera a získala literárnu cenu Jána Johanidesa. Poviedky publikovala v novinách, časopisoch a antológiách na Slovensku aj v zahraničí. Je laureátkou literárnych súťaží Poviedka 2008 a Jašíkove Kysuce 2007. Prekladá z francúzštiny a taliančiny. Za preklad Ruského románu od Emmanuela Carrèra získala prémiu poroty Ceny Jána Hollého. Žije v Turíne.
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 30 of 44 reviews
September 7, 2021
Un gran dominio del diálogo interior y de la dureza vital.
March 23, 2020
Minulý rok som bola na besede ku knihe a spomínam si ako Dado Nagy hovoril Ivane Dobrakovovej, že tie jej hrdinky nie sú tak úplne v poriadku a ona ho zahriakla, že podľa nej sú úplne normálne :) Ako sa to vezme. Verím tomu, že medzi nami je kopec takých žien, ktoré sa správajú Ivana, Olivia, Lara či Veronika alebo ich matky, resp. s nimi majú niečo spoločné. Normálnosť môžete označiť za relatívnu a pripomenúť si, že za normálnych môžeme považovať iba tých, ktorých osobne nepoznáme.
Komplikované vzťahy matiek a ich dcér unášané v nekončiacom prúde slov, ma v podstate bavili.
Jediné, čo mi prekážalo, je vizuálne spracovanie, zlý font a príliš husté riadkovanie, sadzba ako taká. Pokojne mohla mať aj o pár desiatok strán viac.
Komplikované vzťahy matiek a ich dcér unášané v nekončiacom prúde slov, ma v podstate bavili.
Jediné, čo mi prekážalo, je vizuálne spracovanie, zlý font a príliš husté riadkovanie, sadzba ako taká. Pokojne mohla mať aj o pár desiatok strán viac.
January 20, 2021
Ak máte radi Elenu Ferrante a chcete si prečítať niečo rovnako kvalitné z našej tvorby, rozhodne siahnite po Ivane Dobrakovovej, ktorá aj Ferrante tak parádne prekladá. A už chápem prečo. Ivana Dobrakovová totiž vie písať, a ohohó, ako!
"Takéto a podobné slová si vduchu vyvolávam, moju mamu, ktorá to toľkokrát omieľa, zdôrazňovala, že na to, aký som bola cvok, som vlastne dopadla prekvapivo dobre, ach mami, keby si videla, čo teraz stváram, čo vyvádzam so svojím životom, od tvojej smrti, no, radšej nič, lepšie, že nevieš, hoci by som vymenila celý svoj pokafraný život za to, aby som ťa aspoň ešte raz počula, ako mi vyčítaš, že som nenormálna."
Matky a kamionisti je súbor piatich poviedok, každá patrí inej hrdinke.Sú neraz brutálne úprimné, občas šokujúce, vždy výborne vystavané a vypointované. S minimom dialógov, s maximom myšlienok. Sú o vzťahoch s matkami, ale aj o materstve, o tom, ako dokáže rodič poznačiť či predurčiť váš život, sú to intímne pohľady do životov a myslenia niekoľkých žien. A jedného dievčaťa, ktorého príbeh ma vrátil do puberty - dobou, do ktorej príbeh zasadila. A nostalgiu ja ľúbim, rovnako ako túlanie sa po meste, ktoré poznám :-).
Ivane Dobrakovovej Matky a kamionisti vyniesli v roku 2019 Cenu Európskej únie za literatúru a v tom istom roku sa dostala aj do finálovej päťky Anasoft litera. Aj to je dôkazom, že patrí medzi to najlepšie, čo tu máme a ja si rozhodne od nej ešte prečítam ďalšie knihy.
“Som dospelá žena a viem, čo od života a od Facebooku chcem.”
"Takéto a podobné slová si vduchu vyvolávam, moju mamu, ktorá to toľkokrát omieľa, zdôrazňovala, že na to, aký som bola cvok, som vlastne dopadla prekvapivo dobre, ach mami, keby si videla, čo teraz stváram, čo vyvádzam so svojím životom, od tvojej smrti, no, radšej nič, lepšie, že nevieš, hoci by som vymenila celý svoj pokafraný život za to, aby som ťa aspoň ešte raz počula, ako mi vyčítaš, že som nenormálna."
Matky a kamionisti je súbor piatich poviedok, každá patrí inej hrdinke.Sú neraz brutálne úprimné, občas šokujúce, vždy výborne vystavané a vypointované. S minimom dialógov, s maximom myšlienok. Sú o vzťahoch s matkami, ale aj o materstve, o tom, ako dokáže rodič poznačiť či predurčiť váš život, sú to intímne pohľady do životov a myslenia niekoľkých žien. A jedného dievčaťa, ktorého príbeh ma vrátil do puberty - dobou, do ktorej príbeh zasadila. A nostalgiu ja ľúbim, rovnako ako túlanie sa po meste, ktoré poznám :-).
Ivane Dobrakovovej Matky a kamionisti vyniesli v roku 2019 Cenu Európskej únie za literatúru a v tom istom roku sa dostala aj do finálovej päťky Anasoft litera. Aj to je dôkazom, že patrí medzi to najlepšie, čo tu máme a ja si rozhodne od nej ešte prečítam ďalšie knihy.
“Som dospelá žena a viem, čo od života a od Facebooku chcem.”
February 26, 2023
SÚPER BIEN ESCRITO el libro, atrayente, recovecoso (jaja), duro pero a la vez ágil, súper fácil de leer y súper interesante, con remates que literal me dejaron algunos la boca abierta. Está tan bien hecho que a pesar de que la autora usa el monólogo interno en cada una de sus historias una igual no se aburre ni deja de fascinarse.
Sin embargo, me costó - de manera personal - lidiar con la odiosidad de algunos de sus personajes y también me pasó que una de las historias tenía TAL GRADO de maltrato animal que tuve que parar en la mitad y dejar el libro por varios días. Y llorar. Por supuesto que estas cosas tenían su razón de ser y algún significado en la lectura, pero mi corazón es demasiado sensible para estos trotes. De hecho, por sanidad mental decidí al final saltarme el final de ese relato en particular.
Tres estrellas justamente por eso. Amé el libro pero también lo odié. No obstante, si no hubiera sido por dos de sus relatos, le habría puesto cinco estrellazas hermosas y rozagantes porque además lo encontré original.
Sí me pareció que la autora es muy prometedora y en el futuro es muy posible que vuelva a leer algo de ella :)
Sin embargo, me costó - de manera personal - lidiar con la odiosidad de algunos de sus personajes y también me pasó que una de las historias tenía TAL GRADO de maltrato animal que tuve que parar en la mitad y dejar el libro por varios días. Y llorar. Por supuesto que estas cosas tenían su razón de ser y algún significado en la lectura, pero mi corazón es demasiado sensible para estos trotes. De hecho, por sanidad mental decidí al final saltarme el final de ese relato en particular.
Tres estrellas justamente por eso. Amé el libro pero también lo odié. No obstante, si no hubiera sido por dos de sus relatos, le habría puesto cinco estrellazas hermosas y rozagantes porque además lo encontré original.
Sí me pareció que la autora es muy prometedora y en el futuro es muy posible que vuelva a leer algo de ella :)
December 10, 2019
Premýšľam, prečo bola táto knižka taká výborná. Niekoľko poviedok vždy zameraných na ženu, ktorá prežíva, spomína, komentuje, uvažuje, hodnotí, čo prežíva. Prvá poviedka je kratučká a v knižke pôsobí možno skôr ako intro, po nej prichádza príbeh ivany, vypointovaný, záhadný a miestami nepríjemný, asi najextrémnejší.
Prichádzajú ďalšie hrdinky, ktorých príbehy sú skôr výsekom zo života, tieto poviedky nesmerujú k dopredu naznačenému vyvrcholeniu - prezretiu. Všetky príbehy sú veľmi čítavé, svižne plynú, hoci neprechádzajú konvenčne úvodom, zápletkou, rozuzlením. Skôr ide o naberanie hĺbky, o zoznamovanie sa s postavami, o to, ako sa odkrývajú, naberajú rozmery, protiklady, konflikty. V prúde prežívania sa krásne zľahka formujú a ukazujú svoje originálne živé osobnosti.
Ako zaujímavé a ľudsky blízke na mňa hrdinky pôsobili špeciálne tam, kde prezentovali negatívne stránky (alebo to, čo takto zvykneme pomenúvať). Napríklad úchylka v čistote, ubližovanie krehkému synovi, nabaľovanie snúbencov na internete. Cez jemné banálne detaily (ako so smrkaním jednou/oboma dierkami) sa v poviedkach dostávame do neuveriteľne sugestívnej roviny.
Prichádzajú ďalšie hrdinky, ktorých príbehy sú skôr výsekom zo života, tieto poviedky nesmerujú k dopredu naznačenému vyvrcholeniu - prezretiu. Všetky príbehy sú veľmi čítavé, svižne plynú, hoci neprechádzajú konvenčne úvodom, zápletkou, rozuzlením. Skôr ide o naberanie hĺbky, o zoznamovanie sa s postavami, o to, ako sa odkrývajú, naberajú rozmery, protiklady, konflikty. V prúde prežívania sa krásne zľahka formujú a ukazujú svoje originálne živé osobnosti.
Ako zaujímavé a ľudsky blízke na mňa hrdinky pôsobili špeciálne tam, kde prezentovali negatívne stránky (alebo to, čo takto zvykneme pomenúvať). Napríklad úchylka v čistote, ubližovanie krehkému synovi, nabaľovanie snúbencov na internete. Cez jemné banálne detaily (ako so smrkaním jednou/oboma dierkami) sa v poviedkach dostávame do neuveriteľne sugestívnej roviny.
May 9, 2020
Mne osobne kniha nesadla. Príliš zo života, príliš surové na mňa. Dýcha z toho depresia. Prvú poviedku som prečítala, druhú som začala, no potom som len tak listovala a dostala sa k Veronike. Tá ma zaujala a aj som ju dočítala, napriek tomu, že to, čo ma zo začiatku bavilo, sa stále len opakovalo a už som dávno pochopila, kde je pointa. Každopádne...napísané je to dobre, štylistika dobrá, len je to pre mňa témou taká obyčajná slovenská kniha o krutej realite a depresívnom živote.
Read
July 28, 2021Muy recomendable. La autora refleja una gran maestría en el monólogo interior sin que este resulte tedioso en ningún momento. Me ha fascinado. Es muy difícil encontrar un libro de relatos y que todos sean tan buenos, especialmente el tercero.
July 7, 2019
Pisanie v style prud vedomia mi sadlo, samotne postavy ma do spravnej miery vytacali. Skoda zlej sadzby, zhorsovalo to citanie. Stacilo by zvacsit riadkovanie, napokon kniha ma len 157 stran.
May 4, 2023
5 historias de 5 mujeres, totalmente distintas. Incómodas. Me hizo pensar MUCHO en la complejidad del ser humano, de las contradicciones que llevamos dentro. De esta falsa idea del feminismo de “la mujer perfecta”. Que cosa. No se ni cómo me siento.
November 6, 2020
Ova žena mi je otkrovenje ove godine.
Jedva čekam da uzmem još nešto od nje da čituckam i baš se radujem ovim univerzalnim egzistencijalnim temama unapred.
Jedva čekam da uzmem još nešto od nje da čituckam i baš se radujem ovim univerzalnim egzistencijalnim temama unapred.
July 1, 2023
This collection of five longer short stories features a series of memorable, intense, and not always likeable female protagonists. Very engaging—if sometimes almost exhausting—voices.
Longer review can be found here: https://roughghosts.com/2023/06/30/th...
Longer review can be found here: https://roughghosts.com/2023/06/30/th...
August 18, 2021
Madres y camioneros es un conjunto de cinco relatos que tienen lugar en Bratislava y Turín. Cada uno de estos relatos está narrado por a una mujer diferente. Conocemos a través de ellos a Svetlana, Ivana, Olivia, Lara y Veronika, cinco mujeres que viven una vida que detestan, y cuyas personalidades y circunstancias son completamente distintas. Sin embargo, las cinco coinciden en una cosa: todas perciben a sus respectivas madres como una figura de proporciones casi míticas que las paraliza y las condena a una infancia eterna. Los padres, sin embargo, se encuentran ausentes, como si fueran camioneros.
Uno de los puntos fuertes de esta novela es, sin duda, cómo la autora hace uso del monólogo interior; mediante el cual, vemos cómo estas cinco mujeres reflexionan sobre sus vidas. Las cinco protagonistas tienen en común una enorme fragilidad y una visión irónica del mundo. Dobrakovová se centra en temas como las relaciones familiares, sentimentales o sexuales de las protagonistas, su relación con los hombres, su relación con su propio cuerpo, sus obsesiones y sus traumas.
A través de los pensamientos de las protagonistas, vemos cómo el carácter de sus madres y la ausencia de los padres han influido en las mujeres que son hoy. Son historias muy legibles, algunas más breves que otras, pero que merecen muchísimo la pena leer para conocer a estas mujeres llenas de contradicciones y conflictos interiores.
Uno de los puntos fuertes de esta novela es, sin duda, cómo la autora hace uso del monólogo interior; mediante el cual, vemos cómo estas cinco mujeres reflexionan sobre sus vidas. Las cinco protagonistas tienen en común una enorme fragilidad y una visión irónica del mundo. Dobrakovová se centra en temas como las relaciones familiares, sentimentales o sexuales de las protagonistas, su relación con los hombres, su relación con su propio cuerpo, sus obsesiones y sus traumas.
A través de los pensamientos de las protagonistas, vemos cómo el carácter de sus madres y la ausencia de los padres han influido en las mujeres que son hoy. Son historias muy legibles, algunas más breves que otras, pero que merecen muchísimo la pena leer para conocer a estas mujeres llenas de contradicciones y conflictos interiores.
January 11, 2022
Klasicky skvelý Dobrakovovej jazyk. Sarkastický, trefný, výborne vystihuje náročné vnútorné pochody ženských hrdiniek. Oceňujem bratislavské a talianske reálie. Avšak za mňa je toto zatiaľ najslabšie, čo som od autorky čítala. Možno je to tým, že v poviedkach nie je priestor dať postavám takú hĺbku ako v románe. Alebo tým, že som pred pár týždňami prečítala Pod slnkom Turína, ktorá vo mne zanechala veľmi silný dojem. Druhá poviedka mi mierne evokovala Kovalykovej Krasojazdkyňu, ktorá bola však lepšia.
October 18, 2019
Toto bolo výborné! Už si ani nepamätám, kedy naposledy ma takto veľmi bavila slovenská literatúra.
November 3, 2025
Mame in tovornjakarji slovaške pisateljice Ivane Dobrakovove (v prevodu Diane Pungeršič) je zbirka petih daljših kratkih zgodb, ki se dogajako v Bratislavi ali v Torinu (kjer pisateljica zdaj živi). Zgodbe so napisane v prvi osebi, vsako pripoveduje druga ženska. Zgodbe - in ženske - so med sabo zelo različne.
Svetlana se spominja otroštva in svojega očeta, ki ga je redko videvala in ki je zgodaj umrl.
Trideset in nekaj letna Ivana živi (in se bori) z mamo, je invalidsko upokojena in konjev se v pogovoru z njo ne sme omenjati.
Učiteljica Olivia se je nedavno ločila in razmišlja, kakšno bo od slej njeno življenje. Bo postala osamljena? Jo čaka enaka usoda kot Glorio, o kateri govorijo tako tabloidi kot cel Torino?
Lara, mama dveh majhnih otrok in ��ena precej starejšemu moškemu, prav tako živi v Torinu. Zdi se, da nima niti trenutka sama zase.
Srednješolka Veronika ugotovi, da je veliko lažje vzpostavljati stike z moškimi v francoskem online chatu, pa še svojo francoščino tako popravlja.
V ozadju vseh teh zgodb so mame, s katerimi imajo ali slabe odnose ali jih ni več, očetje so vsi odsotni, fizično in v duhu, podobno drugi moški, razen nekih tovornjakarjev.
To je bilo moje prvo srečanje s pisateljico in veselim se branja drugih njenih del.
Če imate radi Eleno Ferrante ali Sally Rooney, če so vam všeč zgodbe, katerih glavne junakinje bo marsikdo označil za nesimpatične, če vas zanimajo usode in razmišljanja žensk, ki se borijo v modernem vsakdanu, vam toplo priporočam Mame in tovornjakarje.
Knjigo sem dobila kot recenzijski izvod od založbe Malinc.
Svetlana se spominja otroštva in svojega očeta, ki ga je redko videvala in ki je zgodaj umrl.
Trideset in nekaj letna Ivana živi (in se bori) z mamo, je invalidsko upokojena in konjev se v pogovoru z njo ne sme omenjati.
Učiteljica Olivia se je nedavno ločila in razmišlja, kakšno bo od slej njeno življenje. Bo postala osamljena? Jo čaka enaka usoda kot Glorio, o kateri govorijo tako tabloidi kot cel Torino?
Lara, mama dveh majhnih otrok in ��ena precej starejšemu moškemu, prav tako živi v Torinu. Zdi se, da nima niti trenutka sama zase.
Srednješolka Veronika ugotovi, da je veliko lažje vzpostavljati stike z moškimi v francoskem online chatu, pa še svojo francoščino tako popravlja.
V ozadju vseh teh zgodb so mame, s katerimi imajo ali slabe odnose ali jih ni več, očetje so vsi odsotni, fizično in v duhu, podobno drugi moški, razen nekih tovornjakarjev.
To je bilo moje prvo srečanje s pisateljico in veselim se branja drugih njenih del.
Če imate radi Eleno Ferrante ali Sally Rooney, če so vam všeč zgodbe, katerih glavne junakinje bo marsikdo označil za nesimpatične, če vas zanimajo usode in razmišljanja žensk, ki se borijo v modernem vsakdanu, vam toplo priporočam Mame in tovornjakarje.
Knjigo sem dobila kot recenzijski izvod od založbe Malinc.
July 7, 2024
Esta increíblemente escrito 10/10, algunos cuentos que se me hicieron abrumadoresss pero otros DEMASIADO PODEROSOS. Me gusto por partes :))
December 8, 2021
“Me encantaría controlar mis pensamientos, encauzarlos, que siempre fueran elevados. ¿Y a quién no? Pero lo importante es la actitud ante los incorrectos”.
L’Svetlana, la Ivana, l’Olivia, la Lara i la Veronika són les protagonistes dels cinc relats que conformen ‘Madres y camioneros’, d’Ivana Dobrakovová, obra guanyadora del Premi de Literatura de l’Unió Europea 2019, traduït al castellà per Patricia Gonzalo y editat per Editorial Sexto Piso. Són cinc dones amb vides molt diferents, aparentment sense res en comú, algunes de Bratislava, les altres de Turín. Totes comparteixen un profund desencant amb la vida que tenen i una infància marcada per una família força desestructurada, amb mares controladores o que, d’alguna manera, han marcat la seva edat adulta.
Els cinc relats posen aquestes dones, de diferents edats i procedències, al centre de cada història. Amb un bon domini del monòleg interior, Dobrakovová ens en fa retrats, alguns carregats d’ironia, d’altres de gran cruesa i d’altres banyats de realitat, mentre coneixem els secrets de cada protagonista. Descobrirem les seves relacions, de parella, familiars o sexuals, els seus anels, les seves inquietuds, les seves frustracions, els seus secrets inoconfessables… Dones que es fan reals, amb un món interior intens i convuls. Amb clarsobscurs. Que han pres decisions difícils i amb conseqüències que no sempre són les que volien. Que se senten atrapades per unes normes i convencions que no han marcat elles. Que es revelen per sortir-se’n.
‘Madres y camioneros’ parla, entre d’altres, de les responsabilitats de la vida adulta, de desdibuixar-se mentre et fas gran, de maternitat real i gens idealitzada, de relacions de parella sense amor, d’infidelitats carregades de passió, de famílies desestructurades, de relacions tòxiques i accions autodestructives. De les cinc històries, jo em quedaria amb la de Lara i la d’Olivia, però no us en diré més. Val la pena que les descobriu vosaltres mateixes.
El llenguatge de Dobrakovová és directe, sense massa floritures, en alguns moments dur, però també carregat d’ironia. No sé vosaltres, però jo cada vegada gaudeixo més d’aquest estil narratiu.
Diuen que l’autora ha sabut recrear, en aquests cinc relats, el món interior femení. I hi estic d’acord. En cadascún dels relats podem trobar alguna aresta, algun aspecte que ens pot fer pensar en la nostra vida. O en la manera en què sentim. I acabo reivindicant la necessitat de llegir històries amb protagonistes femenines, amb punts de vista femenins, amb històries en clau de dona, i escrits pe dones. I, sobretot, reconèixer que són històries universals que pot llegir tothom. No són històries fetes per dones per a dones. Són històries escrites per autores per a qualsevol que tingui interès en llegir-les.
L’Svetlana, la Ivana, l’Olivia, la Lara i la Veronika són les protagonistes dels cinc relats que conformen ‘Madres y camioneros’, d’Ivana Dobrakovová, obra guanyadora del Premi de Literatura de l’Unió Europea 2019, traduït al castellà per Patricia Gonzalo y editat per Editorial Sexto Piso. Són cinc dones amb vides molt diferents, aparentment sense res en comú, algunes de Bratislava, les altres de Turín. Totes comparteixen un profund desencant amb la vida que tenen i una infància marcada per una família força desestructurada, amb mares controladores o que, d’alguna manera, han marcat la seva edat adulta.
Els cinc relats posen aquestes dones, de diferents edats i procedències, al centre de cada història. Amb un bon domini del monòleg interior, Dobrakovová ens en fa retrats, alguns carregats d’ironia, d’altres de gran cruesa i d’altres banyats de realitat, mentre coneixem els secrets de cada protagonista. Descobrirem les seves relacions, de parella, familiars o sexuals, els seus anels, les seves inquietuds, les seves frustracions, els seus secrets inoconfessables… Dones que es fan reals, amb un món interior intens i convuls. Amb clarsobscurs. Que han pres decisions difícils i amb conseqüències que no sempre són les que volien. Que se senten atrapades per unes normes i convencions que no han marcat elles. Que es revelen per sortir-se’n.
‘Madres y camioneros’ parla, entre d’altres, de les responsabilitats de la vida adulta, de desdibuixar-se mentre et fas gran, de maternitat real i gens idealitzada, de relacions de parella sense amor, d’infidelitats carregades de passió, de famílies desestructurades, de relacions tòxiques i accions autodestructives. De les cinc històries, jo em quedaria amb la de Lara i la d’Olivia, però no us en diré més. Val la pena que les descobriu vosaltres mateixes.
El llenguatge de Dobrakovová és directe, sense massa floritures, en alguns moments dur, però també carregat d’ironia. No sé vosaltres, però jo cada vegada gaudeixo més d’aquest estil narratiu.
Diuen que l’autora ha sabut recrear, en aquests cinc relats, el món interior femení. I hi estic d’acord. En cadascún dels relats podem trobar alguna aresta, algun aspecte que ens pot fer pensar en la nostra vida. O en la manera en què sentim. I acabo reivindicant la necessitat de llegir històries amb protagonistes femenines, amb punts de vista femenins, amb històries en clau de dona, i escrits pe dones. I, sobretot, reconèixer que són històries universals que pot llegir tothom. No són històries fetes per dones per a dones. Són històries escrites per autores per a qualsevol que tingui interès en llegir-les.
January 29, 2023
El último relato fue el mejor.
3⭐️
3⭐️
April 29, 2019
Keďže sa vo všetkých textoch referuje na spojenie medzi matkami a dcérami, vyvstáva otázka, či Dobrakovová zužitkúva jungiánsky aspekt pri výstavbe postáv. Celá recenzia
July 22, 2019
Päť poviedok o ženách, písané prúdom vedomia ako to len Dobrakovová vie, mierne (veľmi!) narušené psycho (ne)hrdinky a absolútne skvelé čítanie.
December 17, 2024
Zbirka priča o ženama. Čita se svaka zasebno, nisu povezane. To su žene koje svoje živote stavljaju na pijedestal čitaocima, sa svim manama i problemima u savremenom dobu. Bez ikakve priče konkretne. Kao kada sretnete poznanicu koju niste sreli dugo pa vas pita šta ima novo kod vas i vi razvežete. Takve knjige piše Vedrana Rudan, spontano, bez dlake na jeziku, ali to izgleda prirodno jer svi znamo kakva je Vedrana carica i da će priča imati neki smisao i suštinu. Ovde je bilo neke usiljene potrebe da se opsuje, da se začini priča, nepotrebno. Da se ubace gadni opisi kako bi mnogi rekli „ona ima petlju da piše o takvim stvarima“. Dok je moje mišljenje takvo da ti za to ne treba petlja, ako je pisac karakterno takav, opušten u tim opisima. Oseti se da je pisano na silu. Priče su po mom mišljenju nepotrebno dugačke, poneke se vrte u krug. Stil pisanja nije loš, ali nije ni bogzna koliko dobar. Nisam znala da su ove priče nepovezane, jer sam početak je obećavao, mislila sam da će biti zanimljivo, čak sam verovala da su prva i druga priča povezane, ali ipak ne. Kada sam shvatila da je svaka zasebna, bez ikakve dodirne tačke, bez konkretne radnje, početka i kraja splasnuo je osećaj za „sviđanje“. O junakinjama ovih priča nemam šta konkretno da dodam. Od one s konjima sam se plašila, neku jezu mi je ulivala. Profesorka mi je išla na živce. Ona što ne zna šta hoće, nju sam pomalo i sažaljevala. Poslednja mi je pored svih onih gluposti bila najzanimljivija, barem sam se u par navrata i nasmejala. Možda ove priče imaju skriveno značenje, ali ja ih nisam pronašla. Ovo je tako bezvezan osvrt, znam, ali meni je ova zbirka bila baš takva. Ali kako ispričah sve o ovom ženama i da su mi bar neki osećaj izazvale, nije ovo potpuna katastrofa. Od mene 2,5⭐️. Slušala sam je preko aplikacije Knjiga priča, bar je naratorka bila sjajna.
January 16, 2020
3,5 * Z tejto knihy ide zvlastna energia, pochmurnost a ista beznadej. Napriek tomu, ze kazda kapitola je len blok vizualne (a ani kontextovo) neoddeleneho textu, cita sa dobre, a plynie rychlo. Dej ma vtiahol, a takmer vzdy ma zaver niecim prekvapil. Prijemne, hoci nie dusi lahodiace citanie.
December 25, 2022
Stvrta kniha za posledne tri tyzdne, ktoru som nedokoncila.
Zeby bola chyba vo mne alebo si len neviem vybrat dobru knihu rovnako ako si neviem vybrat dobreho chlapa?
Aha, vlastne v oboch pripadoch je chyba vo mne.
Zeby bola chyba vo mne alebo si len neviem vybrat dobru knihu rovnako ako si neviem vybrat dobreho chlapa?
Aha, vlastne v oboch pripadoch je chyba vo mne.
March 19, 2020
Počas tohto karanténneho obdobia som sa odhodlala prečítať všetky odložené tituly doma, ale pri tejto knižke som sa musela špeciálne premáhat, aby som ju dočítala. Písané prúdom vedomia v šialene dlhých súvetiach, 5 poviedok s 5 ne-hrdinkami-ženami,ktoré nie sú obľúbitelné ani v ich úprimnosti. Grafický dizajn je špeciálne nešťastný, od obálky, cez sadzbu, veľkosť písma či žiadnych okrajov, čo naozaj znepríjemnilo čítanie.
May 7, 2022
Soy madre y soy hija. En ambos lugares me encuentro errática, amorosa, dulce y ‘contradictoria’. Leí Madres y camioneros cuando pasaba unos días en Conil de la frontera. Un precioso pueblito de pescadores cerca a Cádiz capital en Andalucía donde fui a escribir un artículo y a pasar una tristeza. Logré escribir el artículo. También reírme a carcajadas con las maromas del padre de Svetlana para ahorrar hasta el último centavo, haciendo seguimiento al mayor ahorro: entre el desgaste de las suelas al caminar o el gasto en billetes de transporte. El libro empezó fantástico. No es menor astucia hacer el drama lúdico sin despojarlo de su drama. No es tan sencillo evitar derivar entre el empalagoso melodrama o la eficiente banalidad. En los mundos de las cinco mujeres de Ivana nada de esto último sucede. Ella cabalga con deliciosa gracia cinco mundos internos ‘detenidos’ en un momento de hastío y tedio. Cinco mujeres para mirarse al espejo, en todos encontré algo mío, un gesto propio, un ‘lugar’ que en algún momento yo también he encarnado, ¿y quién no? ¿habrá quién no conozca los (sin) sabores del hastío? Me encanta la voz de Ivana, desvergonzada y franca pero también lúdica y compasiva. Allí no hay contradicción, hay vida y honestidad. Honestidad para saberse hastío, y en lugar de quedarse en un infértil lamento, sobrepasarlo, saborearlo y sabotearlo, narrarlo, danzarlo y reír.
Cuando mi hija me visitó en Madrid para la fiesta de fin de año se llevó de regreso Madres y camioneros para la lectura de sus 11 horas de vuelo. También ella me encontró y se encontró en algunos de los irónicos lugares de las cinco mujeres de Ivana. Con cierta picardía lo asumimos y reímos.
Cuando mi hija me visitó en Madrid para la fiesta de fin de año se llevó de regreso Madres y camioneros para la lectura de sus 11 horas de vuelo. También ella me encontró y se encontró en algunos de los irónicos lugares de las cinco mujeres de Ivana. Con cierta picardía lo asumimos y reímos.
October 24, 2020
“Som dospela zena a viem, co od zivota a od Facebooku chcem.”
Ivana Dobrakovova nielen skvele preklada, ale aj skvele pise! Pat poviedok piatich zien, po kazdej som si hovorila: tato je este lepsia ako predosla. Namety nie su lahke: bolave spomienky, nenaplnene zivoty, vyhorene vztahy, rychlonaplaste na tie vztahy; ale citaju sa lahko, kedze takmer neobsahuju dialogy, len prud vedomia hlavnych hrdiniek. Bratislavske a talianske realie su prijemnym bonusom. Ak si chcete precitat nieco svieze zo sucasnej slovenskej tvorby, toto je dobry vyber.
Ivana Dobrakovova nielen skvele preklada, ale aj skvele pise! Pat poviedok piatich zien, po kazdej som si hovorila: tato je este lepsia ako predosla. Namety nie su lahke: bolave spomienky, nenaplnene zivoty, vyhorene vztahy, rychlonaplaste na tie vztahy; ale citaju sa lahko, kedze takmer neobsahuju dialogy, len prud vedomia hlavnych hrdiniek. Bratislavske a talianske realie su prijemnym bonusom. Ak si chcete precitat nieco svieze zo sucasnej slovenskej tvorby, toto je dobry vyber.
February 13, 2021
V niektorych pasazach perfektne, az na tu poslednu.
March 23, 2020
Slovenka v Taliansku
Vlaňajšia nominantka na prestížne ocenenie Anasoft litera v jej románe Matky a kamionisti (2018) Ivana Dobrakovová, píše o Taliansku a Bratislave. Ukazuje ľudí, ktorých príbehy sa navzájom podobajú.
Cudzie puntičkárske byty na mňa pôsobia podozrivo. Cítiť mydlá, vonné sviečky, aviváž. Ani vás nenapadne položiť otázku - mám si obuť papuče? Už aj ich hľadáte, vstupujete a smerujete k pohovke čo najkratšou trasou, aby sa cestou, nedajbože, niečo nestalo. Veľa svetla, kvietky, jasné farby, nasilu vkusné doplnky. Tváre týchto bytov si dávajú záležať na vonkajšej harmónii, čistote, feng šuej, kadečom možnom. V skutočnosti je to len rýchla prezentácia živeného komplexu s krycím názvom “všetko je v poriadku”. Hostiteľ je časom nervózny a mimikou, gestami, obsesívnym donášaním na stôl a citeľným tlakom si vyžiada Váš odchod. Diplomaticky. Ani sa neopýta, ako ste sa cítili, vie to. Rovnako ako on. Ako väzeň. Návštevu ale absolvujete o rok zase. Môže to byť sestra, svokra, starí rodičia, dávny spolužiak alebo starý priateľ s ktorým si už nemáte čo povedať.
Podobne k Vám, ako čitateľovi, pristupuje aj intímna próza Matky a kamionisti (2018) od Ivany Dobrakovovej. Prihovára sa k Vám najskôr všeobecným spomínaním, do akého sa vnášajú bizarné prvky rannej sexuality a vzťahu k rodičom. Po prekročení tejto hranice tolerantne reagujete aj na moralistické nastavenie takmer 40 ročnej učiteľky odsudzujúcej dospievajúcu generáciu. A čo jej vadí? Vulgárnosť, explicitná závislosť na erotike, umelý a plytký humor. To, čo mnohým. Na druhej strane ale cítiť životný úbytok energie. Vadí jej pocit, že si z nej niekto robí srandu a pritom je tak mladý a naivný sráč s obmedzeným prístupom k vlastnému telu a životospráve.
Medzi Talianskom a Bratislavou sa odohrávajú tisíce príbehov, v ktorých si ženy uvedomujú svoju sebestačnosť a krásu, platonickú túžbu po realite, v ktorej sa premieňa vôľa na skutočnosť. Niektoré z predstáv sú sladké, priznane z nich sála klišé, ale v deji sú tieto črty zakomponované ako farba zmiešaná s vekom, starosťami, problémami.
Príbehy priznávajú komplexy a frustrácie, predovšetkým sexuálne. Frustrácia vytvára sympatický rytmus a správne dávkovaný spoločenský hnev predurčuje vnútorné smerovanie všetkých postáv. Až nepohodlné myšlienky dokážu narušiť suverénny vonkajší poriadok a obrátia sa na rodinu, prácu, priateľstvá, milenecké vzťahy, manželstvo, potomstvo, vlastné telo. Vo všetkých týchto témach necháva Ivana Dobrakovová odznieť vo svojich vnútorných monológoch podnety vyvolávajúce zdravé ženské sebavedomie. Na autobiograficky ladených príbehoch rúca stereotypy o kedysi danej budúcnosti. V prítomnosti románu sú postavy v móde, že nastavené spoločenské úlohy nezvládli. Je to ale naozaj tak, že nezvládli?
Dobrakovová vytvára literárnu nechuť k ženskej servilite, nenápadne hľadá jej genetický pôvod a pri sexuálne ladených motívoch ukazuje stav ľudského odcudzenia a vzájomné poníženie, aké sa môže negatívne odzrkadliť pri snahe nadviazať telesný kontakt neskôr. Už si to nemôže dovoliť z titulu učiteľky alebo rozvedenej matky. Máte sa hanbiť, keď si po komplimenty chodievate do internetovej kaviarne a vedome sa púšťate do veľmi komplikovaného a zlodejského procesu exotickej lásky?
Inteligentné je priznať hlúposť. Odkrývať poklesky a nájsť im logiku. Ivana Dobrakovová to presne robí. Hovorí o postavách s ktorými nesúcití, ale súhlasí.
https://medziknihami.dennikn.sk/clank...
Vlaňajšia nominantka na prestížne ocenenie Anasoft litera v jej románe Matky a kamionisti (2018) Ivana Dobrakovová, píše o Taliansku a Bratislave. Ukazuje ľudí, ktorých príbehy sa navzájom podobajú.
Cudzie puntičkárske byty na mňa pôsobia podozrivo. Cítiť mydlá, vonné sviečky, aviváž. Ani vás nenapadne položiť otázku - mám si obuť papuče? Už aj ich hľadáte, vstupujete a smerujete k pohovke čo najkratšou trasou, aby sa cestou, nedajbože, niečo nestalo. Veľa svetla, kvietky, jasné farby, nasilu vkusné doplnky. Tváre týchto bytov si dávajú záležať na vonkajšej harmónii, čistote, feng šuej, kadečom možnom. V skutočnosti je to len rýchla prezentácia živeného komplexu s krycím názvom “všetko je v poriadku”. Hostiteľ je časom nervózny a mimikou, gestami, obsesívnym donášaním na stôl a citeľným tlakom si vyžiada Váš odchod. Diplomaticky. Ani sa neopýta, ako ste sa cítili, vie to. Rovnako ako on. Ako väzeň. Návštevu ale absolvujete o rok zase. Môže to byť sestra, svokra, starí rodičia, dávny spolužiak alebo starý priateľ s ktorým si už nemáte čo povedať.
Podobne k Vám, ako čitateľovi, pristupuje aj intímna próza Matky a kamionisti (2018) od Ivany Dobrakovovej. Prihovára sa k Vám najskôr všeobecným spomínaním, do akého sa vnášajú bizarné prvky rannej sexuality a vzťahu k rodičom. Po prekročení tejto hranice tolerantne reagujete aj na moralistické nastavenie takmer 40 ročnej učiteľky odsudzujúcej dospievajúcu generáciu. A čo jej vadí? Vulgárnosť, explicitná závislosť na erotike, umelý a plytký humor. To, čo mnohým. Na druhej strane ale cítiť životný úbytok energie. Vadí jej pocit, že si z nej niekto robí srandu a pritom je tak mladý a naivný sráč s obmedzeným prístupom k vlastnému telu a životospráve.
Medzi Talianskom a Bratislavou sa odohrávajú tisíce príbehov, v ktorých si ženy uvedomujú svoju sebestačnosť a krásu, platonickú túžbu po realite, v ktorej sa premieňa vôľa na skutočnosť. Niektoré z predstáv sú sladké, priznane z nich sála klišé, ale v deji sú tieto črty zakomponované ako farba zmiešaná s vekom, starosťami, problémami.
Príbehy priznávajú komplexy a frustrácie, predovšetkým sexuálne. Frustrácia vytvára sympatický rytmus a správne dávkovaný spoločenský hnev predurčuje vnútorné smerovanie všetkých postáv. Až nepohodlné myšlienky dokážu narušiť suverénny vonkajší poriadok a obrátia sa na rodinu, prácu, priateľstvá, milenecké vzťahy, manželstvo, potomstvo, vlastné telo. Vo všetkých týchto témach necháva Ivana Dobrakovová odznieť vo svojich vnútorných monológoch podnety vyvolávajúce zdravé ženské sebavedomie. Na autobiograficky ladených príbehoch rúca stereotypy o kedysi danej budúcnosti. V prítomnosti románu sú postavy v móde, že nastavené spoločenské úlohy nezvládli. Je to ale naozaj tak, že nezvládli?
Dobrakovová vytvára literárnu nechuť k ženskej servilite, nenápadne hľadá jej genetický pôvod a pri sexuálne ladených motívoch ukazuje stav ľudského odcudzenia a vzájomné poníženie, aké sa môže negatívne odzrkadliť pri snahe nadviazať telesný kontakt neskôr. Už si to nemôže dovoliť z titulu učiteľky alebo rozvedenej matky. Máte sa hanbiť, keď si po komplimenty chodievate do internetovej kaviarne a vedome sa púšťate do veľmi komplikovaného a zlodejského procesu exotickej lásky?
Inteligentné je priznať hlúposť. Odkrývať poklesky a nájsť im logiku. Ivana Dobrakovová to presne robí. Hovorí o postavách s ktorými nesúcití, ale súhlasí.
https://medziknihami.dennikn.sk/clank...
March 19, 2022
Se trata de una colección de relatos, teniendo todos ellos como protagonista a una mujer peculiar, y siendo mencionada en todos ellos la relación de ésta con su madre.
Mis relatos preferidos han sido el segundo y tercero. En el segundo se cuenta la historias de una joven con trastorno bipolar diagnosticado en plena adolescencia debido a un incidente que no nos aclara hasta el final, quien vive en casa con su madre de la cual se intenta independizar (al menos emocionalmente). Además, a lo largo de las pocas páginas que dura esta historia, vemos como la protagonista intenta recobrar mayor autonomía sobre sí misma y su narrativa.
En el tercero seguimos a una profesora con probable misofobia quien atravesando una crisis existencial busca reinventarse después de su divorcio. No es una "buena" mujer "educada". En sus pensamientos juzga y discrimina muy rápidamente a las personas con las que cruza su camino. Especialmente a las mujeres.
El último relato es el que menos me gustó. Lo he tenido que borrar de mi mente para ponerle 3 estrellas en vez de 2 al libro.
Creo que el libro pretende mostrar diferentes experiencias de la condición de ser mujer y sus variantes...madre, hija, esposa, amante... Además, de reivindicar el hecho de que las protagonistas no necesariamente deben de ser simpáticas, empáticas, agradables o "buenas". Son, al igual que el género al que representan, personas complejas con diferentes matices en las que su entorno ha influido hasta esculpirlas en lo que acaban siendo en el momento de la historia.
Sin embargo, no me ha gustado la ejecución de esta idea. Como han comentado otras lectoras antes que yo, la autora emplea un tono demasiado crudo, endurecido, explícito, deprimente. Además, los comentarios/pensamientos de las personajes a veces me parece muy discriminativos, ofensivos, sexistas sin realmente cumplir un mayor propósito que hacerlas desagradables. Eso me hace cuestionar si dicho efecto ha sido pensado a propósito por la autora (en cuyo caso, me quito el sombrero) o si por el contrario, la autora simplemente no ha considerado como problemáticos estos comentarios.
Mis relatos preferidos han sido el segundo y tercero. En el segundo se cuenta la historias de una joven con trastorno bipolar diagnosticado en plena adolescencia debido a un incidente que no nos aclara hasta el final, quien vive en casa con su madre de la cual se intenta independizar (al menos emocionalmente). Además, a lo largo de las pocas páginas que dura esta historia, vemos como la protagonista intenta recobrar mayor autonomía sobre sí misma y su narrativa.
En el tercero seguimos a una profesora con probable misofobia quien atravesando una crisis existencial busca reinventarse después de su divorcio. No es una "buena" mujer "educada". En sus pensamientos juzga y discrimina muy rápidamente a las personas con las que cruza su camino. Especialmente a las mujeres.
Gloria era justo el tipo de mujer que hace tiempo sobrepasó el límite del interés masculino. Gloria, en realidad, ni siquiera parecía una mujer. Era algo indeterminado, indefinido. Una especie de ser asexuado. Por el contrario, yo sigo pareciendo una mujer y, además, una mujer como Dios manda.
El último relato es el que menos me gustó. Lo he tenido que borrar de mi mente para ponerle 3 estrellas en vez de 2 al libro.
Creo que el libro pretende mostrar diferentes experiencias de la condición de ser mujer y sus variantes...madre, hija, esposa, amante... Además, de reivindicar el hecho de que las protagonistas no necesariamente deben de ser simpáticas, empáticas, agradables o "buenas". Son, al igual que el género al que representan, personas complejas con diferentes matices en las que su entorno ha influido hasta esculpirlas en lo que acaban siendo en el momento de la historia.
Sin embargo, no me ha gustado la ejecución de esta idea. Como han comentado otras lectoras antes que yo, la autora emplea un tono demasiado crudo, endurecido, explícito, deprimente. Además, los comentarios/pensamientos de las personajes a veces me parece muy discriminativos, ofensivos, sexistas sin realmente cumplir un mayor propósito que hacerlas desagradables. Eso me hace cuestionar si dicho efecto ha sido pensado a propósito por la autora (en cuyo caso, me quito el sombrero) o si por el contrario, la autora simplemente no ha considerado como problemáticos estos comentarios.
July 24, 2023
Cinco cuentos elegidos por el título (me hace gracia la adición de las madres a los camioneros) que no han sido, en absoluto, lo que esperaba, pero que han sido mejores.
Cinco relatos intimistas sobre la vida muy particular de cada una de las mujeres protagonistas, pero que bien puede ser la vida de tantas y tantas otras, No por los hechos concretos que se relatan, pero si por la infelicidad, la búsqueda de sí misma, la derrota, las esperanzas que a veces subyacen, el escapismo bien en el hacer continuo, bien en el olvido del mundo y de sí, bien en las adicciones.
Son cinco mujeres que ni son felices ni saben cómo serlo, que han olvidado -probablemente- que en algún momento lo fueron... o pudieron serlo si hubieran tomado otras decisiones.
La realidad es que ninguna me ha gustado, ni me ha caído bien, pero sí las he entendido a las cinco y sí he visto en ellas lo que puede ser una vida en la que te abandonas a los convencionalismos y dejas de hacerte oír o ver, porque las voces externas son más fuertes que la tuya.
Una lectura compleja -si vas al mensaje profundo- dura e inquietante. Pero vale la pena
Cinco relatos intimistas sobre la vida muy particular de cada una de las mujeres protagonistas, pero que bien puede ser la vida de tantas y tantas otras, No por los hechos concretos que se relatan, pero si por la infelicidad, la búsqueda de sí misma, la derrota, las esperanzas que a veces subyacen, el escapismo bien en el hacer continuo, bien en el olvido del mundo y de sí, bien en las adicciones.
Son cinco mujeres que ni son felices ni saben cómo serlo, que han olvidado -probablemente- que en algún momento lo fueron... o pudieron serlo si hubieran tomado otras decisiones.
La realidad es que ninguna me ha gustado, ni me ha caído bien, pero sí las he entendido a las cinco y sí he visto en ellas lo que puede ser una vida en la que te abandonas a los convencionalismos y dejas de hacerte oír o ver, porque las voces externas son más fuertes que la tuya.
Una lectura compleja -si vas al mensaje profundo- dura e inquietante. Pero vale la pena
Displaying 1 - 30 of 44 reviews