Jednorožce

by Barbora Hrínová

Autorkine prózy sú brilantným umeleckým rozborom doby, v ktorej sa vskutku „fádni ľudia“ nezámerne konfrontujú s veľkým svetom, lebo ten na nich mieri ukazovákom, na ich biologickú odchýlku, a pritom chcú iba zapadnúť, nebyť špeciálni, ale akceptovaní, pochopení a milovaní. Hrínová energicky stiera hranicu vylúčenia, empaticky vyzýva k prehodnoteniu nezmyselných predsudkov voči rôznym podobám prirodzenosti a nabáda „načúvať zvukom vesmíru“. (Peter F. 'Rius Jílek, Kapitál 5/2021).

Genres: Short Stories, Fiction, LGBT

192 pages, Paperback

First published January 1, 2020

Reviews

[Dominika Hvorková · Rating 5 out of 5]

Prvá poviedka ma pre jej chaotickosť a zmenu pohľadov skoro odradila, ale viete čo? 5 hviezdičiek.

Po diskusii na BRaK-u som čakala naloženú podivnosť a queerovosť, ktorá dlhšiu chvíľu neprichádzala. Až postupne mi dochádzalo, že je tam, len taká bežná, obyčajná. Žiadne drámy, idealizácie, hyperboly ani prázdnota deja skrytá v nadnesených vetných konštrukciách. Proste bežný život a bežný jazyk se vším všudy. Tak je to fajn, lebo tak je to reálne.

Prirodzene som si to v hlave porovnala s Blízkou budúcnosťou, poviedkami tiež z minulého roka. Zatiaľ čo Kiliánová ma unudila smrťou (alebo útekom) na konci (skoro) každej poviedky, tento debut bol tak prostý, jednoduchý a strašne ma to bavilo.

Asexualita, prvý vzťah po 30 a mentálne poruchy v slovenskej literatúre (a spoločnosti!) nemajú silné zastúpenie. Vďaka Vám Barbora, že ste to sem vašimi slovami priniesli.

[Laura Bilíková · Rating 3 out of 5]

5/10 ⭐️ anasoft litera 2021

mám pocit, že som podobných kníh čítala už priveľa.

možno som už len presýtená poviedkovými mikropríbehmi bratislavskej kaviarne o cynickom hľadaní lásky vyvážované každodennosťou podivných (ozaj?) ľudí s pestrou škálou problémov. poviedky sú však podľa mňa zradný priestor, kde sa len málokedy podarí preniknúť pod škrupinu povrchnosti a spoznať členité vnútro protagonistov.

táto kniha ma prosto nechala chladnou.
nič si nepýtala, nič nedala, nič nevzala.

úprimne neviem, čím chcela prispieť, pripadá mi vo svojej podstate až príliš banálna a jednoduchá, aj tá queer linka je tu veľmi slabo zastúpená. áno, sú to funkčné príbehy obyčajných ľudí (cítiť scenáristiku z toho), ale k čomu vedú? pozrieť sa do sveta nespokojných špecifických bytostí či rozpadajúcich sa vzťahov? ale to sme tu už predsa toľkokrát mali.

za mňa priemerne napísaný poloprázdny debut, ktorý má zopár svetlých (naratívnych či jazykových) momentov

[Lukáš Cabala · Rating 5 out of 5]

V jednej z poviedok je zadrhávajúci sa sex prirovnaný k skladaniu Ikea skrinky 😁 - to ma úplne dostalo. Inde som sa zase miestami stotožňoval s postavou a nebolo to pre mňa vôbec lichotivé, ale zároveň na to bolo čosi upokojujúce. Tieto zvláštne stavy poviedky prinášali v podstate rad za radom. Postavy patria k intelektuálnym, ale i fyzickým menšinám. Prípadne k skupinám s menšinovou sexuálnou preferenciou. A tam všade sa nájde nejeden čitateľ umeleckej prózy - veď v podstate aj takýto čitatelia sú jednorožce. Ťažšie sú momenty, keď sa stretnú dvaja osamelí ľudia a v podstate si zase aj tak nevyhovujú.

Treba však dodať aj to, že text je naozaj nápaditý a nevšedný nie len postavami, ale aj literárne. Skvelá knižka!

Mimochodom Barbora Hrínová za túto zbierku získala cenu Anasoft litera.

[Diana · Rating 4 out of 5]

Súčasná slovenská literatúra často predstavuje outsiderov, ktorí sa vymykajú z bežného života. Nezapadajú, hľadajú autentickosť, cítia vykorenenosť. Všetky tieto znaky Barbora Hrínová aplikovala na prítomnú generáciu mileniálov a skúma možno ešte väčších outsiderov ako bežný spisovateľ. Pozerá sa totiž na vzťahy/nevzťahy ľudí s inou sexualitou, psychickými či fyzickými problémami, ale aj na ľudí, ktorí sa ešte len hľadajú, aj keď majú nad tridsať, alebo sú úplne sami v cudzej krajine. Tí sa chytajú každej jednej slamky, ktorá by ich mohla vytiahnuť zo života plného neistoty, či už ide o zaobstaranie si psa, hľadanie významu v jednorázovej rýchlovke v hotelovej izbe alebo skúšanie vzťahu s iným pohlavím. Umelosť a sprostredkovanosť nadväzovania vzťahov je autorkou zaujímavo vyobrazené, cítiť z niektorých poviedok až takú odcudzenosť, ktorú podľa mňa vnímajú viacerí mladí ľudia či už z dôsledku sociálnych sietí alebo možno aj izolácie počas pandémie.

Keď sa na to človek pozrie tak jednoducho, skvelá zbierka poviedok, ktorá nezaujme len literárnych odborníkov a vášnivcov, ale aj začínajúcich čitateľov. Budete to chcieť zhltnúť naraz, no ja odporúčam dávkovať si jednu poviedku na jednu cestu električkou.

[Knižný (Valéria Scholtzová) · Rating 5 out of 5]

Akási som veľkodušná v poslednom čase. Jedine prvá poviedka sa mi čítala ťažšie kvôli zmenám pohľadu, inak šicko v poradku. Bolo to LGBT+, ale nenásilné. Jednoducho obyčajné príbehy zo života, len z iného pohľadu. A nie len to. Autorka pracuje aj so vzťahmi po štyridsiatke, asexualitou, jednoducho všetkým možným, čo príde ľuďom podivné. Podáva to tak, že na človeka dýchne atmosféra Slovenska. Nie však v zlom, iba obyčajne. A predsa bolo v každej poviedke niečo silné. Autorka však nevytvára umelú depku a nehrá na city. Všetko dokáže podať cez konanie postáv.

[Martina · Rating 4 out of 5]

Zobraziť jednoduchosť každodenného života obyčajných ľudí či drámu s krycím menom medziľudské vzťahy môže byť občas fuška, no ako dokázala Barbora Hrínová, dá sa to aj úplne jednoducho, prirodzene a aj napriek tomu pútavo.

Slovensko či Gruzínsko, veľkomesto či dedina, jednorožce sa nájdu všade. Či už sú to ľudia s psychickými poruchami, fyzickými defektmi a nízkym sebavedomím, či už sa svojou sexuálnou orientáciou vymykajú „normálu“ alebo už prekročili vekovú hranicu bežnej „vzťahovej ustálenosti“, sú tu a túžia zapadnúť.

Túžia po „ľudskom teple“, po láske či spriaznenosti. A presne tú túžbu, to intenzívne a predsa celkom prirodzené nutkanie človeka po vlastnom mieste vo svete, zachytávajú prostredníctvom širokej palety rôznorodých postáv Jednorožce.

Autorka v generačnej výpovedi tvorenej ôsmimi poviedkami sprostredkúva problémy súčasníkov či „kritické okamihy“ v živote moderného človeka, pričom ich príbehy nepatetizuje ani nehrotí.

Príjemné, mierne ironické a najmä veľmi ľudské

[ibaryba · Rating 4 out of 5]

Táto kniha je úplne...obyčajná. V tom totálne najlepšom zmysle slova. Žiadne obrovské témy, žiadne bombasticky "nečakané" pointy, žiadne natoľko zlé vety, že po ich prečítaní niekde umrie mačiatko. Nikto nie je úplný kokot (dobre, Bony je možno na toto označenie nominovateľný), nikto nie je úplne výnimočne dobrý. Nič sa nevyrieši, nikto náhle neumiera. Nikomu sa nedeje nič, čo by sa nemohlo stať absolútne hocikomu, a práve preto - úplná, tá najlepšia, každému najbližšia obyčajnosť.

And I like it that way.

P.s.: a ešte tieto úžasné vety z knihy sem treba napísať, lebo niekomu sa zase podarilo ešte aj z knihy, ktorá obsahuje takú vynikajúcu poviedku ako Tesne vedľa, podarilo vybrať najhlúpejšie ukážky na obálky:

Jeme nad obrusom, ktorý vyšívala stará mama. Zvončeky a anjelici s trúbkami, trpezlivosť a zmierenie s osudom votkané zlatou niťou do vianočného vzoru. Pritom mala toľko dôvodov hnevať sa a nevyšívať.

Pred Bratislavským hradom sa zlieza naša členská základňa, mnohým deckám trčia z vreciek mp3ky, ale v skutočnosti sú to hadičky od inzulínových púmp.

Lado sa zohol k zemi a podal jej kvietok. Jarný a svieži. Akúsi gruzínsku prvosienku. Hanblivo sa usmial. Ako tínedžer, ktorý má nový dôvod na ostych. Že už zostarol.

[Eva Gat · Rating 4 out of 5]

Bol taký deň, že som sa zobudila 4:40 a už nemohla zaspať. 6:30 som to vzdala a začala čítať Jednorožce. Opatrnosť pri slovenských autoroch a autorkách tentokrát trochu povolila, pretože ASPEKT nevydáva zlé knihy. NIKDY.

Oddychovka, ktorú som mala do večera prečítanú. Príjemný jazyk, pri ktorom som ani trochu necringeovala, žiadny gýč a postavy, ktoré nie sú iba hetero - ómojbože!

[Bouquiniste · Rating 5 out of 5]

Niektoré poviedky lepšie, iné horšie. Zaujímavo nepohodlné čítanie, ktoré vťahuje do sveta iných, divných, nudných aj zvláštnych postáv. Poviedky plné osamelosti a hľadania útulného miesta, blízkosti, alebo naopak odstupu. Zvláštne dutý literárny priestor.
Škoda, že Aspekt neustrážil korektúry...

[Eva Lavrikova · Rating 3 out of 5]

Pomerne urputne som sa snažila, aby sa mi kniha páčila viac, ale márne… chápem zámer zaznamenať všedné a obyčajné strasti človeka bez ohľadu na pohlavie, vek, sexuálnu orientáciu, národnosť atď… ale tej všednosti a obyčajnosti bolo na mňa priveľa; az sa mi zmazal rozdiel medzi nimi a banálnosťou. A to sa bavíme len v rovine dejovej. Čo do literárnosti jazyka, nič objavné sa rozhodne nekoná.
Najsilnejšia bola pre mna rozhodne posledná poviedka - “Klebeta”. Keby sa autorka venovala len tejto a pokojne ju rozviedla na novelu/román, nedbala by som. To by som si prečítala určite s väčšou chuťou.

[Tatiana Jančáriková · Rating 4 out of 5]

"S hlbkou clovek nastastie neprichadza do kontaktu casto. Obcas sa roztvori a potom zase zavrie a medzitym to asi len treba vydrzat."

Prednedavnom isteho slovenskeho biskupa poburil serial, v ktorom vystupovali dve lesby. Nevadili mu divoke eroticke sceny, vadilo mu, ze dej serialu jednu z nich vykreslil ako pozitivu postavu, a to, ze ju doma caka partnerka, sa ukazalo az v zavere epizody. Citil sa zmanipulovany, ze so zenou zasympatizoval pred tym, ako zistil, ze nevyhovuje jeho videniu sveta.

S postavami v knihe Barbary Hrinovej Jednorozce nebudete sympatizovat sfleku. Su vykreslene ako komplexne bytosti s chybami a emociami, spaja ich tuzba po ludskej blizkosti (u niektorych fyzickej, u niektorych dusevnej). No a jednym z aspektov osobnosti tychto ludi je aj to, ze su queer. Je to napisane aj na obalke, takze sa nemozeme stazovat ako biskup, ze sme neboli varovani.

Ich inakost ich vsak zdaleka nedefinuje, su az prekvapivo obycajni a obycajne, ziju vsedne zivoty a hladaju nejake spojenie na medziludskej urovni. Generacna vypoved indeed, zasluzena vitazka Anasoft Litera 2021. A socialne siete ci zoznamovacie aplikacie opisane tak, ze bude slza dojatia (poviedka Chemia) aj smiech cez slzy (poviedka Jednorozce).

"Vztyceny penis pred sebou vnimas ako pacik na Facebooku. Pretoze ti chyba pocit vlastnej hodnoty."

[Zuzulivres · Rating 5 out of 5]

Mala by si precitat aj Sally Rooney ako sa pise generacna vypoved. Brilantne! Bavila som sa priam kralovsky!
Zivot je komplikovany a medziludske vztahy uplne najviac, tak ako su zobrazene v tychto skvostnych poviedkach.

[Aleksandra Gratka · Rating 4 out of 5]

Podobały mi się te opowiadania o inności. Choroba, neuroza, orientacja, narodowość, miejsce zamieszkania. To wszystko czyni z bohaterów innych. Ale nie innych - oryginalnych, tylko innych - dziwnych. Polecam.

[jane_k · Rating 4 out of 5]

Text je napísaný naozaj krásne. Veľmi pekné, zaujímavo znejúce avšak prirodzené vety dodávajú knihe šmrnc. Neobyčajne obyčajné príbehy, ktorých je v našom okolí plno vo mne zanechali veľa pocitov. Najviac prevažuje pocit ťažoby zo životov, ktoré žijeme a hoci sa snažíme stále nie sú dobré. Ťažko sa mi žije s týmto pocitom a chcela by som veriť, že životy sú krajšie.

Ale životy sú obvykle presne takéto a ja som rada, že to táto autorka ukazuje a venuje tomu pozornosť.

[Peter F. L. Jílek · Rating 4 out of 5]

Zbierka sa preto dá charakterizovať ako generačná výpoveď o osamelosti, delikátnej nadčasovej skúsenosti, vyplývajúcej zo samotného existovania. Celá recenzia

[Edna Nová · Rating 4 out of 5]

Taková jednohubka. Po dlouhé době poměrně zajímavé povídky o marném hledání opravdové lásky. Oceňuji pobídky o asexualitě. Sice to vypadá, že si milenialové nedokážou najít fungující vztah, ale tak proč ne.

[Janko Hudáček]

V ôsmych poviedkach sledujeme výjavy zo života ľudí v zajatí civilizačných výziev zmenšujúceho sa sveta 21. storočia. Príbehy sú fádne a akési banálne, pointy biedne a postavy monotónne. Zúfalo chýbajú dobré zápletky, alebo aspoň zimomriavky z dobrého atmosferického opisu, ktoré by prešli po chrbte. Naopak, vety ako “(…) sex, pomalý a zadrhávajúci sa, podobný chvíľam, keď bezradne dával dokopy poličky z Ikey.” ilustrujú mizériu slovenskej literatúry v 2021, roku, v ktorom bola táto kniha vyhlásená za najlepšiu spomedzi toho, čo vyšlo.

Tu by sa dalo skončiť, napriek tomu ešte moje highs & lows:

Najviac sa mi páčila Jednorožce, hoci viac témou ako dejom. Introspektívne vhľady neurotičky boli najosviežujúcejším materiálom knihy. “Vrtkavú a zlomyseľnú intuíciu” si zapamätám ešte dlho, tiež postavu Oskara, ktorý sa príbehom mimovoľne a veľmi príjemne preplavil.

Klebeta je geograficky katastrofálna a vytáčala ma neschopnosť autorky či editorov otvoriť si google maps a zistiť, že obce, ležiace “v okolí“ sú od seba vzdialené desiatky kilometrov a dedina je od mesta, kam hrdinka chodila na strednú, či nakupovať - teda za pravidelnými úkonmi - vzdialená 130 km. Tri strany pred koncom som si vytvoril vlastný záver a ľutujem, že som neprestal čítať tam.

Osobne si čím ďalej, tým viac uveodmujem, že stať sa spisovateľom by nebol dobrý nápad. Kiež by toto uvedomenie bolo univerzálnejšie.

[Hallien · Rating 3 out of 5]

Toto je typ knihy ktorému by som sa normálne asi oblúkom vyhol, ale zaujali ma úryvky na vnútornej strane obálky. A pravdupovediac, som rád - je to oddychové čítanie, normálny pohľad na nenormálne ľudské osudy. Fajn, možno sme každý svojím spôsobom jednorožec - ale mne hlavne na tejto knihe prišlo strašne super že autorka sa na nič nehrá a používa postavy aj jazyk tak...normálne. Na tejto Zemi sa môže stať všeličo. Väčšina poviedok v tejto knihe je dobrá a na debut v modernej slovenskej literatúre je to nadpriemerné dielko.

[Ef Grey · Rating 3 out of 5]

Vyobrazení obyčejného života věčných hledačů "něčeho" (neřekla bych úplně "lásky" jako anotace).
Když to sesumíruju po týdnu po přečtení, tak kromě první a poslední povídky mi toho v hlavě moc neutkvělo - poslední povídka na mě zapůsobila svým stylem a že v ní byla obsažena i starší generace. První povídka asi proto, že mi dlouho trvalo se začíst kvůli rychlému střídání pohledů postav (tzn. nevím, kdo je kdo).

[Diana von Dzurilla · Rating 4 out of 5]

Nenásilný kvír. Je to taký ľahký nadpriemer. Celkom má bavilo čítať zvláštne príhody smutných, opustených ľudí. Oceňujem, že má tému a pár pekných detailov, ku ktorým sa vždy vracia. V dnešnej sofistikovanej slovenskej literatúre plnej póz a slovných zvratov Barbora píše pre radosť a zvestuje niečo dôležité pre bratislavskú kaviareň.

[Patricia · Rating 3 out of 5]

Poviedky boli slušne napísané, dobre sa čítali, aj som sa sem-tak zasmiala. Ale neviem, nejako z týchto poviedkových kníh, čo získali v posledných rokoch Anasoft literu, nie som ohúrená. Oveľa lepší mi prišiel autorkin román Plachý dom, ktorého základy sa pravdepodobne postavili pri poslednej poviedke v tejto zbierke.

[Veronika Pizano · Rating 5 out of 5]

Hrínová dokazuje, že napísať generačnú výpoveď cez poviedky na malom priestory sa dá a dokonca, že sa to dá urobiť aj výborne. Žiadna z poviedok nešokuje, každá dýcha všednosťou, každodennosťou a uveriteľnosťou. V každej jednej je však pulzuje život a jeho podstata.

[maťa · Rating 3 out of 5]

neviem sa rozhodnúť, ako túto zbierku ohodnotiť.

pri prvej poviedke som mala dosť silný pocit, že čítam džínsový denník, ale niektoré príbehy ma fakt zaujali. a niektoré vôbec. 3/5 seems fair?

[Patrycja · Rating 2 out of 5]

Albo ja jestem za głupia na tę książkę albo ta książka jest za głupia dla mnie, there is no in between.

[Natália Papšová · Rating 4 out of 5]

Aaach ale mne sa to páčilo. Každá jedna poviedka mi skrátila cesty vlakom do školy a aj nejako som sa naviazala. Plus milujem slovo *jednorožec* a ilustrácia na obálke je dokonalá.

[lampia]

nebavilo :((

[anežka · Rating 3 out of 5]

Konečně jsme se pustila do současné slovenské literatury. Soubor povídek Jednorožci vypráví příběhy lidí, kteří se hledají, nejsou si jisti sami sebou a tak trochu nikam nezapadají. Právě poslední charakteristika ke mně nejvíce promlouvala. Byla to fajn oddechovka, nejvíce se mi líbila poslední povídka se slovníčkem k východní slovenštině. Určitě bych ale doporučovala knihu v originále. I já se snad do další slovenské současné literatury pustím v originále!

[Jarka Bačová · Rating 4 out of 5]

Obyčajno zaujímavé poviedky spojené do jednej knihy. Pekné, niekedy trochu zvláštne, no overall príjemné čítanie.
Ale keďže som to prečítala za 3 dni, tak mám zrazu pocit, že už nemám v hlave priestor na ďalšie príbehy, čiže len dúfam, že som nedostala reading block na začiatku leta.

[Błażej Pakuła · Rating 2 out of 5]

Bardzo nierówne opowiadania, im dalej tym, moim zdaniem, gorzej.

[Sandra ✨ · Rating 5 out of 5]

Soubor osmi povídek převážně ze slovenského prostředí propojuje téma mezilidských vztahů. Autorka odhaluje příběhy obyčejných lidí, kteří se potýkají nejen s problémy, které jsou nám všem blízké, ale otevírá také témata homosexuality, asexuality nebo mezilidské vztahy stárnoucích sousedů.
V povídkových knihách jsem si nikdy příliš nelibovala a přiznávám, že jsem po této sáhla primárně kvůli krásnému grafickému zpracování obálky, teprve později jsem na ni slyšela samé kladné recenze a o to více jsem se těšila, že si ji přečtu. Z toho, že je kniha povídková, jsem ze začátku nadšená nebyla, jelikož povídky většinou přečtu, aniž by mi nějak zásadně utkvěly v paměti. U této knihy to ale bylo jinak. Už od prvních řádků mě vtáhla do děje a každou z povídek jsem si neskutečně užívala. Pouze k jedné bych asi měla výtku – TĚSNĚ VEDLE je příběh o dvou homosexuálních chlapcích, kteří si užívají svoji vzájemnou blízkost, avšak jeden z nich se bojí vyoutovat před svojí matkou. I přestože byla povídka dobře napsaná po lingvistické stránce, po té obsahové se mi zdála poněkud nedotažená a jakási nerozpracovaná. Nicméně ostatní povídky tento nedostatek vyvážily. Namátkově bych jako jedny z nejzajímavějších vybrala například první a poslední povídku:
STATURNŮV NÁVRAT
Příběh o třicátnici Romaně, workoholické právničce, která se horko těžko snaží skloubit svůj osobní i profesní život, avšak kvůli nadměrnému množství úkolů, které na ni její zaměstnavatelka chrlí, zatímco ona sama si uživá v Dubaji, se to Romaně moc nedaří a kvůli práci zanedbává svoji přítelkyni, rodinu i svého koně. Co mě na povídce zaujalo nejvíc, byla perspektiva, z níž bylo vyprávěno. Vypravěčem je Romanina spolubydlící, která o ní sbírá informace v Romanině pokoji. Je tedy sporné, co by mohla být opravdová fikční realita, a co si naopak vyfabulovala samotná postava spolubydlící.
KLEPY
Příběh odehrávající se na vesnici na východním Slovensku vypráví o sousedkách v důchodovém věku. Mladší z nich si chce žít svůj život, ale starší sousedka vždy přesně ví o všem, co se ve vedlejším domě šustne. Nejzajímavější z celé povídky byl plot twist, který tady ale prozrazovat nebudu, přečtětě si tu knihu sami. Stojí za to. ;)