Bývalá dvorná dáma Bianka nemá v manželstve s veľmožom Mikulášom Révaiom na ružiach ustlaté. Pán Blatnice je surový ukrutník, ktorý nepozná zmilovanie. Manželku drží na hrade ako vo väzení a jediné, na čom mu záleží, je splodenie dediča. Preto sa mu ani trochu nepáči, že uhorský kráľ Ladislav pozve Bianku na hrad Sklabiňa, aby počas poľovačky robila spoločnosť manželke francúzskeho veľvyslanca. Medzi hosťami je aj mladý rytier, kapitán veľvyslancovej stráže Damien d´Ansacq, ktorého Bianka Révaiová očarí na prvý pohľad. Ani mladej žene nie je galantný rytier ľahostajný, no rokmi zakorenený strach z manžela jej bráni, aby mu dala čo i len najmenšiu nádej.
Situácia sa však zmení, keď Bianku na príkaz palatína Imricha Peréniho vyšlú na francúzsky dvor, aby sa načas stala dvornou dámou Anny de Foix, budúcej uhorskej kráľovnej, a pripravila ju na život v jej novej domovine. Počas cesty do Francúzska, ktorá sa pre mladú ženu zmení na boj o holý život, v Bianke postupne začína klíčiť odvaha čeliť chybám z minulosti, ktoré jej vzali slobodu a spútali dušu. Podarí sa ju však Damienovi presvedčiť, že plameň, čo im obom horí v srdci, sa už nedá uhasiť a že aj ona má právo na lásku?
Janka Pronská koncom roka 2020 naplnila druhú desiatku svojich titulov. Pekná symbolika si vyžaduje aj primerane dobrý príbeh. A keďže pri písaní opäť načrela do našej histórie, čítanie nadobúda aj edukačný charakter. Prepojenie uhorských a francúzskych dejín dodáva románu šmrnc, presahuje hranice a poskytuje autorke priestor na budovanie širšieho univerza. Skalný fanúšik našich úspešných romancí totiž ľahko nájde spojenia medzi nimi, či už vďaka niektorým historickým postavám alebo miestam. Napriek tomu, že Právo na lásku je samostatným príbehom, výrazne dopĺňa mozaiku tvorenú jeho ďalšími devätnástimi súrodencami. Pri knihe, v ktorej stredoveké hrady znova získavajú lesk a moc a stávajú sa svedkami silných citov, to ani nemôže byť inak.
"Keď mu bezvládne ochabla v náručí, musel spomaliť a zároveň ju pevnejšie zovrieť v páse. Pod rukou zacítil niečo tvrdé, niečo, čo nikdy predtým pod šatami žien nenašiel. Zastal a najprv si obzrel jej bledú tvár. Bože, jej krása mu vyrážala dych a bránila jasne myslieť. Nechcel zneužiť situáciu, no nemal na výber. Dlaňou jej prešiel po páse až k boku a pod látkou nahmatal kovovú zámku. Konečne mu došlo, čo tá nešťastná žena celý čas skrývala pod šatami, a zaplavila ho hrôza." (str. 71)
Novinka Janky Pronskej je založená na dôsledkoch chýb z minulosti. Tie môže byť ničivé (a pre hlavnú postavu aj sú), ale zároveň je dôležité poučiť sa z nich a veriť v ich nápravu. A keďže Bianka, manželka veľmoža Mikuláša Révaia, už sama nevidí nádej na lepšie časy, zmena musí prísť zvonku. A tá sa napokon zosobní v rytierovi Damienovi d´Ansacq, odhodlanému vymaniť ju z nešťastného zväzku a presvedčiť, že si zaslúži byť milovaná. Ich cesta k láske však nebude jednoduchá. Niet sa pritom čomu čudovať, román totiž vychádza z legendy o Révaiovej prvej manželke, ktorú nechal zamurovať na hrade Blatnica, rovnako ako mnícha, čo porušil spovedné tajomstvo. Vzhľadom na stáročia, ktoré odvtedy uplynuli, sa mnohé veci skreslili či prispôsobili, preto nečakajte presnú adaptáciu tohto krutého príbehu. Právo na lásku si berie inšpiráciu, no kráča vlastným smerom, o nič menej srdcervúcim, ale zato s uspokojivejším záverom. Páčilo sa mi, že Bianka nie je naivná mladica, ktorá sa červená pri uprenom pohľade muža, ale už má čo-to za sebou. Jej skúsenosti však nie sú len dobré, práve naopak. Ťažko povedať, čo je pre ňu väčším trestom za jej poklesky - či manželstvo s Révaiom alebo pás cudnosti? Prirodzená strata dôvery a stránenie sa mužov však narazí na odpor, keď spozná chápavého rytiera. Damien d´Ansacq predstavuje presne tú oporu a pomoc, akú by uvítal každý, kto zakúsil trpkú chuť beznádeje. Samozrejme, nedá sa opomenúť aj jeho príťažlivý vzhľad, ale Bianka dobre vie, že ten môže neraz klamať. Až keď mladá šľachtičná cestuje do Francúzska, aby sa stala dvornou dámou budúcej uhorskej kráľovnej, začne jej vnútorná premena nadobúdať reálnejšie kontúry. Za svoje chyby predsa nemôže platiť donekonečna, najmä ak má po boku osobu, ktorá ju povznesie nad utrpenie a útlak.
"Prudko dýchala, stonajúc od blaha, a bez jediného slova si vychutnávala vzrušujúce objatie, jeho blízkosť, jeho vášeň. Snívala o nej každý boží deň, odkedy ju s ním zažila prvý raz. Posledné, o čo by teraz stála, bolo zastaviť žeravú lávu, keď jej srdce bilo ako kostolné zvony a vlny slasti ju zaplavovali znova a znova, ani čo by nemali konca. Chrbát sa jej odieral o drsnú stenu, no vôbec si to neuvedomovala, necítila ani bolesť, ani strach, vnímala len jeho prsty, čo jej hladili lono..." (str. 142)
Romány Janky Pronskej majú vždy tú chybu, že skončia príliš skoro, ale užijete si každú chvíľu, ktorú s nimi strávite. Právo na lásku robí česť jej tvorbe. Jubilejná kniha nesie v sebe všetky znaky autorkinho štýlu - na svoje si príde každý priaznivec romantiky, napätia, intríg a verne zobrazených stredovekých reálií. Janka je známa tým, že štúdiu prameňov sa venuje rovnakou mierou ako samotnému písaniu, no text napriek tomu plynie ľahko. Nepotrebuje zahlcovať čitateľa informáciami, vyberá si z nich to podstatné pre dej a robí ho o to pútavejším. Takže čítajte, nech vás román zahreje počas dlhých zimných večerov...
Tak táto kniha je oproti Zlatníkovej chovanici obrovským skokom v kvalite písania a je vidieť že si autorka svoje umenie rokmi vycibrila. Stále mi tu chýbala nejaká širšia zápletka, ale to asi očakávam od romantickej knihy niečo čo do nej nepatrí. Všetko od postáv cez reálie až po príbeh je tu lepšie a vybrúsenejšie než v Chovanici a kniha sa doslova čítala sama. Výborný spád, napínavý príbeh, dobré romantické scény a aj nečakané zvraty a uspokojivé rozuzlenie.
Slovensku literatúru nečítam často. V poslednom období ma začali baviť historické romány tak som si povedala, že skúsim aj slovensku romancu. Jednoduchá kniha na čítanie, pekne napísaná a och tá romantika, bohužiaľ ale aj utrpenie, ktoré k tomu obdobiu sem tam patrilo.
Jana Pronská opäť nesklamala... Výborný príbeh, zápletka... Stáva sa, že mi je ľúto, keď knihu dočítam, že by ešte mohla ďalej pokračovať, taká je dobrá. A táto bola práve taká. Už sa teším na ďalšie knihy od Janky
Super kniha. Čítam každú jednu ako vychádzajú a pre mňa osobne zatiaľ najlepšia z nich. Cítiť ako sa autorka každou knihou vyvíja v písaní. Vrelo odporúčam všetky jej knihy.