Trenčín v akejsi neurčitej budúcej súčasnosti. Metro. Masy. Mrakodrapy. Leží toto mesto len v hlave autora? Alebo je skutočné? Ktovie. Žije v ňom Vincent, ktorý nehľadá lásku, no napriek tomu mu vstúpi do života. Zvláštna. Krehká. Mladá fyzioterapeutka Klára, ktorá mu veľmi pripomína masérku zo Sorrentinovho filmu. Možno si to neprizná ani sám pred sebou, no toto dievča zatrasie jeho každodennosťou. Je to zrejmé. A jasné. Láska. Skutočná, aj keď vymyslená, fiktívna, hoci ozajstná, prežitá, aj keď iba napísaná. Zdá sa, že sila imaginácie je niekedy mocnejšia než realita. Satori v Trenčíne, to je najmä neskrývaný pôžitok z rozprávania príbehu, je to palindróm, ktorý sa číta rovnako odpredu i odzadu a pritom zakaždým (zrkadlovo) inak. Lukáš Cabala stvoril magický svet, ktorý nie je iný než ten skutočný. A napriek tomu ho – obklopení známymi vecami, známymi postavami, známymi piesňami – vôbec nespoznávame. Príbeh svojimi ilustráciami výtvarne sprevádza Anna Cima, česká spisovateľka a ilustrátorka žijúca v Tokiu.
Kniha bola nominovaná na Anasoft litera, získala Cenu čitateľov Knižnej revue v kategórii Debut roka 2020 a v Panta rhei Awards dostala Cenu knižných blogerov.
Lukáš Cabala (1986) sa narodil v Trenčíne. V roku 2011 spolu s rodičmi založil internetový antikvariát Čierne na bielom a dodnes ho vedie.
Lukáš cabala sa narodil v Trenčíne, kde v roku 2011 spolu s rodičmi založil internetový antikvariát Čierne na bielom a dodnes sa ho snaží udržať nad vodou. V neskorej dospelosti odišiel žiť do Indie (na celých 8 dní).
Debutoval intímnou novelou Satori v Trenčíne (Artforum 2020). Kniha bola nominovaná na cenu Anasoft litera a získala ocenenie Debut roka v hlasovaní čitateľov Knižnej revue.
Neskôr mu v Artfore vyšli ďalšie dve novely: Jar v Jekaterinburgu a Spomenieš si na Trenčín? Druhá menovaná získala nomináciu na Anasoft litera, tiež na Cenu René, na Cenu európskej únie za literatúru. Prekladá sa do viacerých jazykov.
V roku 2025 Lukáš Cabala opäť v Artfore publikoval realistický román Leto postávalo v horúcom vzduchu.
Je rovnako autorom detskej knihy Jeseň v lese a autobiografickej rozprávky Život v Malinových horách.
Tak tato novelka mi velmi sadla pocitovo i obsahom. Takisto sa rada tulam v myslienkach a vymyslam si alternativne situacie a pribehy. Skvela prvotina :)
V Trenčíne neurčitej doby, plnom mrakodrapov, s metrom a čínskou štvrťou, v meste, kde vám brynzové halušky naservíruje v žemli stánkar s ázijskými koreňmi, žije Vincent, nesmelý chlapík so smelými predstavami o živote iných ľudí. Muž, ktorý sníva tak, že jeho fantázia dokáže vytvoriť nové veci. Nové mesto, novú lásku, nový život.
Ak niekoho obdivujete z diaľky a ujde vám príležitosť priblížiť sa, čo vám zostane? Môžete navždy ľutovať, alebo s ním môžete prežiť vzťah i rodičovstvo vo vlastnom svete. Nie, nemyslím v bludoch. V napísanom príbehu. Len sa potom môžete báť, že sa jedného dňa ten, ku ktorému ste sa pripísali, stratí. Alebo že zabudne, že ste. Ale ak aj zmiznete, viete sa napísať znova, v ďalšej postave...
Autorov debut Satori v Trenčíne vnímam ako úžasné hranie sa s predstavami a predstavivosťou, poodhalenie niečieho vnútorného sveta a chcem veriť tomu, že Lukáš Cabala sa pomerne slušne zabával pri písaní, premýšľaním nad reakciami čitateľov a aj teraz pri ich čítaní. Je to originálne a netradičné a chce to aspoň trochu otvorenú myseľ.
Knihu dopĺňajú fantastické ilustrácie, ktorých autorkou je Anna Cima. Trenčín v novej podobe si tak nemusíte iba predstavovať.
Nikdy som sa netajila tým, že nemám rada slovenskú žánrovú podobu magického realizmu. Tak často a tak veľmi nám to doslova nútili na vysokej a ja som si k tomu nikdy nedokázala vybudovať vzťah. Povedala som si ale, že by som mala dať šancu tomuto žánru teraz, keď nie som nútená školou a možno sa mi táto literatúra začne spájať s niečím pozitívnym. Tak prečo to nevyskúšať pri knihe, ktorá je prezentovaná ako čosi magické, netradičné a fakt dobré.
V čom je problém? Že táto kniha je na míle vzdialená akejkoľvek predstave o magickom realizme (či už tej slovenskej alebo akejkoľvek inej) a zasadila by som ju skôr do vôd experimentálnej prózy, ktorá mi tým voľným radením myšlienok veľmi pripomínala klasické pásmo. Čo vlastne nie je až taký veľký problém. Pretože ma celkom zaujala myšlienka a aj nápad s vytváraním alternatívnych obrazov reality. A áno, tie ilustrácie boli tiež zaujímavé. Ale vo výsledku ma táto novelka (možno dokonca poviedka) nechala úplne chladnou. Akoby som práve prečítala katalóg záhradného nábytku.
Akoby ich oči boli dážď a slnko a Jakub jediná bytosť, ktorá môže vidieť dúhu. Miestami mala dojem, že mrakodrapy sú len hologramy, fikcie implantované do jej zreničiek.
PODCASTové zamyslenie je tu Sedí tam, dlho myslí na Sáru, ktorú naozaj poznal a nemusel si k nej vymýšľať žiadny naratív. Ktorú naozaj poznal, ale odišla rovnako ako tá, ktorú si z veľkej časti vymyslel. Tak aký je v tom rozdiel? Nie je napokon úplne jedno, či si niekoho vymyslel a niekoho iného ozaj stretával? Ako sa spomienka líši od predstavy? Keby boli spomienka a predstavaa ženy, boli by sestry. Sára a Klára.
4 mačiatka, trenčiansko-newyorkové, pravé nefalšované a takmer reálne :) a už viem čo mi to pripomína.... to nefalšované ma prebralo.... srdcu drahého Pasi Ilmari Jääskeläinen... ohh, a to je dobré...
Prvá veta: Práve dolu vyberal poštu, keď parkovala pred vchodom. Posledná veta: Klára je niekde tam vonku a mrznú jej prsty na rukách. Goodreads Challenge 2021: 90. kniha
Ako u Murakami aj tu ma skôr vtiahla atmosféra ako ten dej, je to velmi zaujimave zahrávanie sa realite s umeleckej tvorbe, tie nekonečné možnosti... Je to taka špirála ktorá ide naraz v obydvoch smerov... Veľmi pútavé... Už sa teším na Jar v Jekaterinburgu..
Cabala niekde dal, ze pise o vlneni skutocnosti a je to najviac pre mna vystihujuce, ako pise. Prelinanie skutocnosti a vymysleneho pribehu v Trencine zmenenom na mrakodrapove mesto, sedenie v bare na 45.poschodi, snivanie a zaroven popis skutocnych ludi a ich pocitov, myslienok. Vyborna atmosfera, ta ma zhltla. A potom nakoniec v tom vlneni sa vracias dookola ako had, co pojeda sam seba.
Nie som si istá, ako by toto prelínanie reality s predstavami fungovalo na dlhšom rozsahu, ale týmto cca 100 stranám murakamiovská atmosféra s autobiografickými prvkami pristala. A k tomu tie ilustrácie!
🌆 Je tu ďalší finalista súťaže Anasoft litera 2021. V porovnaní s Eklektik bastardom to bolo oveľa lepšie, aj keď ide o rozdielne žánre. Tu máme do činenia so zvláštnym futuristickým svetom, ktorého kulisy tvorí Trenčín obklopený mrakodrapmi a prepojený metrom. Vincent sa zamiluje do fyzioterapeutky Kláry, ale nedarí sa mu nadviazať kontakt, a tak si ich spoločný život vymyslí. Klára sa stane jeho manželkou a narodí sa im syn Jakub, všetko je to ale len výsledok jeho fantázie. Alebo nie? 👩💻 Súc fanúšikom magického realizmu, miestami som sa trochu strácala, ale to patrí k tomu. V rámci slovenskej literatúry takýto svieži štýl veľmi oceňujem a zasadením do môjho krajského mesta som si to užila ešte o čosi viac. Pekne spracovanú knižku dotvárajú ilustrácie, ktoré nakreslila Anna Cima, jej Probudím se na Šibuji sa mi 2 roky dozadu páčilo rovnako. 📚 Na Martinuse kúpite tlačenú knihu: https://bit.ly/satorivTN aj e-knihu: https://bit.ly/satorivTNebook
Rozmýšľala som medzi 4 a 5 hviezdami. Ale dám 5, lebo ilustrácie. Ja mám rada takéto pomiesane snivé veci, ktoré sú od začiatku myslené tak, aby sa aj autor aj čitateľ stratil. A myslím, že som sa z knihy dozvedela o razstepe podnebia asi najviac informácií za celý svoj život.
Občas príliš patetické na môj vkus ale ak si to odmyslím, tak ma veľmi bavilo sa v tomto texte stratiť a potom nájsť alebo aj nie. Nemusím vo všetkom hľadať logiku alebo jasnú odpoveď. Pekne to hrá ako obrazy v hlave, trošku pripomínalo Vegetariánku alebo Murakamiho.
„Bola taká skutočná, ako len človek môže byť. Napriek tomu by sa jej však bál dotknúť. Stačí špičkou prsta a začnú sa na nej robiť kruhy ako na vode.“
Vincent žije v miliónovom Trenčíne s mrakodrapmi a čínskou štvrťou, no i tak si píše vlastný, lepší príbeh. Jeho realita sa stráca v ilúzii, aby sa potom znovu našla.
Satori sa stalo mojím soft spot z viacerých dôvodov. Za prvé, Trenčín je môj hometown a už zrejme doživotne si budem na farskej vyhliadke predstavovať mrakodrapy za námestím a zastávku metra pod sebou. Za druhé, ilustrácie robila Anna Cima, japanologička, autorka, prekladateľka a ilustrátorka žijúca v Tokyu (môj virtuálny hometown). Za tretie, pred Satori som čítala Sarah Winman, ktorá písala skôr minimalisticky (presne tak, ako ani ja neviem), tu mi preto trochu niekedy vadil nadbytok slov, ale i tak som si podškrtla pár odsekov, ktoré boli napísané skvelo a určite sa k nim ešte vrátim. Kniha má iba sto strán, preto ak sa stratíte medzi realitou a fantáziou, najviac o stranu-dve ďalej sa nájdete v tej správnej.
O Lukášovi neviem takmer nič okrem toho (čo Google dal), že s rodičmi založil trenčiansky Antikvariát Čierne na bielom (!), zrejme číta japonských autorov (!), zrejme má rád Harryho Pottera (!) a rovnako ako Vincent má rázštep pery. Satori preto bolo cítiť autobiografiou. Sám Lukáš sa vlastne v jednom rozhovore priznal, že niektoré časti knihy boli spísané ako denník. Neviem či má Satori v Trenčíne okrem názvu niečo spoločné so Satori v Paríži od Kerouaca (ktorý sa tam pár krát spomína), ale po trenčianskom pridávam aj parížske do TBR.
Ak máte chuť na niečo kratšie (čo sa v dnešnej dobe zíde), určite odporúčam.
Slovenský magický realizmus je skvelý. Výnimočný. Ak neveríte, tak Satori v Trenčíne je dôkazom.
Aj krátky príbeh vie pohltiť. Najmä taký, ktorý je na pomedzí snu a reality, kde sa tieto dva faktory zmiešavajú v jeden. Keď prestáva byť jasné, či autor píše príbeh, alebo príbeh píše autora. Presne to je prípad Vincenta – jeho životného príbehu, jeho knižného príbehu, ktoré sa zlievajú do jedného a vytvárajú nepretrhnuteľnú slučku. Párkrát som sa stratila. Párkrát som sa musela hlbšie zamyslieť. A vďaka tomu som v tejto knihe našla hĺbku, ktorú často v knihách nenachádzam.
Dej sa odohráva v Trenčíne, v neurčitom čase, keď patrí medzi veľkomestá. Dokonca má vlastné metro. A možno je to všetko len v hlave autora. Rozpráva o láske ku Kláre. O láske, ktorá je tiež možno iba jeho výmyslom. To ju však nerobí o nič menej skutočnú. A najmä je to o predstavách, ktoré môžu ožiť, ak sa naozaj posnažíme.
Nie som veľkou čitateľkou slovenských autorov, čo ste si už určite všimli. Mojim najväčším problém je, že väčšina kníh napísaná našimi autormi nie je v žánri, ktorý by bol pre mňa lákavý a ktorý čítam. Preto keď mi bola ponúknutá táto knižka, tak som chvíľu váhala, pozerala som, či obsahuje niečo, čo by mohlo byť pre mňa zaujímavé. A práve prvky magického realizmu, ktoré príbeh obsahuje boli pre mňa rozhodujúcim bodom.
Ak hľadáte slovenskú knihu, ktorá je kvalitne napísaná, na ktorej cítiť, že autor vie narábať so slovami a vytvárať nimi takmer živé obrazce, určite túto neprehliadnite. Sama som bola prekvapená, ako mi sadla, ako sa mi dobre čítala. Zaujímavosťou tiež je, že obsahuje ilustrácie od Anny Cima.
„Nechcel patriť k infaltilným ľuďom, ktorí systematicky rozčítajú desať románov a ani v jednom sa nedopracujú na koniec. Niekedy za to vinil nudný alebo nekvalitný a neoriginálny text, no myslel si, že aj na taký by sa mal dokázať sústrediť. Lenže čím viac knižiek prečítal, tým menej ho vedelo výrazne osloviť. Nepovažoval to však za nevýhodu a nebol to ani dôvod, aby čítal menej.“ A to je presný opis môjho postoja k čítaniu kníh v súčasnej dobe. Satori v Trenčíne je v každom prípade originálny počin, no mňa bohužiaľ dostatočne neoslovil. Našťastie to nie je dôvod, aby som čítal menej.
Krásna malá knižka. V predstavách by som ju mohla nosiť ako doplnok, taká je pekná, a pri čakaní na prechode či pri cestovaní postojačky v mestskej doprave si z nej vždy kúsok prečitať. Možno by som potom mrakodrapy videla aj v Bratislave, a na Zochovej si na chvíľu myslela, že vystupujem z metra. A dušou by som sa cítila stále zaľúbená.
Kniha ktorá sa číta jedným dychom a ten dych si ešte rád zopakujem. Može to znieť zvláštne, ale už nikdy nebudem vnímať Trenčín (moje mesto) tak ako predtým. Zaslúži si predsa trocha viac predstavivosti...👍
s.7 film o jednej českej emigrantke, ktorá sa v Anglicku zamiluje do írskeho pesničkára - v skutočnosti v Írsku. Tiež som ho videla minimálne päťkrát :).
"Ale trápenie nie je umenie, nemusí byť originálne."
Novela začíná tím, jak hlavní hrdina vzpomíná na jednu ženu a vzápětí potkává jinou - fyzioterapeutku, kterou se stydí oslovit, tak začne psát její “možný život”, kde se žena nejdřív po explicitní rape-y scéně rozejde s korejským boyfriendem, aby následoval šťastný život s hrdinou. Jako žena žijící v rape culture a patriarchátu mám hned všechny červený vlaječky nahoře a očekávám, že hlavní hrdina bude stalker, násilník nebo že se prostě stane něco hroznýho, ve stylu konceptu “elevating male bullshit”. Ovšem text se ubírá jiným, a nutno říct že dost zajímavým směrem.
V knize se totiž autor prolíná s hrdinou, text je ovlivněný jejich oblibou magického realismu, je nahuštěný kulturními odkazy a realita se v něm prolíná s představami a nespolehlivou pamětí a točí se v kruhu. Trenčín je tu velkoměsto s mrakodrapy a čínskou čtvrtí - ta asijská linka mi trochu uniká, asi mě i trochu štve hodně doslovná snaha nepopisovat v jejím rámci věci stereotypně, ale ilustrace Anny Cimy jsou fakt povedené a dávají tomu - aspoň pro mě - větší smysl.
Jazykově a obrazotvorně je to místy opravdu krásné, myšlenky motající se kolem vzpomínek a představ jsou silné a celé to polidšťuje a do reality (trochu) vrací hrdinova snaha zbavit se potíží spojených s rozštěpem. I když jde část kulturních odkazů mimo mě, nu jazz nemůžu vystát a vracet se pořád jen k beatnikům mi taky dnes už přijde trochu problematické, je to vlastně všechno hrozně dobře propojené a četlo se to skvěle. Pokud máte rádi magický realismus, Murakamiho, Atódu nebo finský podivno a knihy, který vás maličko nahlodají, jestli existujete, tak se vám to bude líbit.
Bolo to také krásne a trochu mi to pripomínalo Cortázarovu prózu, ktorá má v sebe podobnú hravú elasticitu. Dej je pórovitý a mieša sa, prelieva sa a presýpa sa do výsledného textu, ktorý prinúti človeka podvedome to cítiť a zároveň sa trochu zamyslieť. Veľmi dobre to tiež vystihuje myseľ každého, kto sa vo svojom živote chopí pera (alebo teda spustí prsty na klávesnicu) — sila fantázie, ako má naša kreativita schopnosť pretiecť do každodennej reality do takej miery, že nás úplne pohltí. Realita vnikne do predstavivosti, potom sa to celé otočí a predstavivosť začne prenikať do reality.
Za mňa vynikajúce dielko. Už teraz sa teším na svojho ďalšieho Cabalu. ❤️
+ referencie a alúzie na Kafku, Kerouaca, Asimova, bítnikov + hlavná postava je kníhkupec + zaujímavé hranie sa s čitateľom v rámci: kto je tu hlavná postava? ako ten čas plynie? sú to naozajstné postavy, alebo je to novela v novele? + nesentimentálna, negýčová, nepatetická problematika rázštepu + krásne ilustrácie
Komiksová atmosféra, snová, s uhrančivým rozprávačským hlasom. Začiatok je napísaný zle. Vyložene zle. Tým väčšie prekvapenia čakajú na ďalších stranách, kde sa vrstvia pralelné príbehy v rozochvených možných svetoch a kde je autor oveľa sebaistejší aj presvedčivejší.
Joj, toto bolo pekné čítanie. Teda, skôr by som povedala príjemné, ale tiež veľmi nečakané? Asi tak.
Rýchle plynúci príbeh Vincenta, Kláry, a Jakuba. Alebo Vincenta a Sáry. Alebo Jakuba a Kláry. Alebo Jakuba ako Vincenta. Možno sa v tom po chvíľke stratíš, no potom pochopíš.
Zaujímavé, nečakané, krásne (a pre mňa aj celkom vtipne) napísané čítanie, ktoré takto v strede novembra zaraďujem medzi najneočakávanejšie literárne prekvapenia tohto roku (hneď po Malom Živote, do ktorého som šla úplne slepo a po úžasnom Half of a Yellow Sun).
Btw, Satori v Trenčíne som si kúpila v Trenčíne :)
4,5* Je to príjemná, útla kniha. Jasne že som googlila všetky knihy v nej spomenuté a spolu s tvorbou Edwarda Hoppera (pre mna úplne novinka) akoby úplne vystihovali jej čarovnú atmosféru.