What do you think?
Rate this book
Smršť
Nočná jazda autom, naokolo tma a ľudoprázdna pustina. Za tebou prízrak stareny v pohrebných šatách, ktorý je bližšie zakaždým, keď čo i len na chvíľu zastaneš...
Fenomén halného vetra je v Poľsku dobre známy a zdokumentovaný. Keď fúka, stúpa počet násilností, nehôd, vrážd aj samovrážd. Ako však tento vietor súvisí s prekliatym cestným úsekom pri Západných Tatrách a prízrakom stareny v čiernom, ktorý sa tam zjavuje?
Hrdinovia nového Karikovho mysteriózneho trileru zažívajú tú najhoršiu nočnú moru. V pustom regióne poľsko-slovenského pohraničia ich prenasleduje veterný démon, pred ktorým niet úniku.
Fenomén halného vetra je v Poľsku dobre známy a zdokumentovaný. Keď fúka, stúpa počet násilností, nehôd, vrážd aj samovrážd. Ako však tento vietor súvisí s prekliatym cestným úsekom pri Západných Tatrách a prízrakom stareny v čiernom, ktorý sa tam zjavuje?
Hrdinovia nového Karikovho mysteriózneho trileru zažívajú tú najhoršiu nočnú moru. V pustom regióne poľsko-slovenského pohraničia ich prenasleduje veterný démon, pred ktorým niet úniku.
248 pages, Hardcover
First published October 16, 2020
22 people are currently reading
461 people want to read
About the author
Jozef Karika
29 books357 followersSlovenský experimentálny spisovateľ a publicista.
Vyštudoval históriu a filozofiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Na širšiu scénu vstúpil v roku 2001 ako kmeňový autor internetových stránok G.O.M.. Pracuje ako historik-kurátor a televízny redaktor. Získal Cenu literárneho fondu za publicistiku. Jeho reportáž Kontroverzná tabuľa získala prvé miesto v kategórii publicistika a Cenu diváka na celoslovenskej prehliadke tvorby lokálnych televízií Workshop 2008. Vyhrala aj prvé miesto v kategórii publicistika na česko - slovenskej filmovej prehliadke KAFKA 2008. V máji 2007 Karika prednášal o mágii v postmodernizme na Prírodovedeckej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe. V jeseni 2007 na objednávku Žilinského samosprávneho kraja vytvoril textovo-grafickú výstavu Sto rokov od tragédie v Černovej. Bola vystavená v Bruseli a Národnej Rade Slovenskej Republiky. V desiatich exemplároch sa pod záštitou Matice Slovenskej stala aj celoslovenskou školskou výstavou. Je autorom stálej expozície Život a dielo Andreja Hlinku v Liptovskom múzeu v Ružomberku.
Vo vydavateľstve Vodnář publikoval knihy Slovanská magie (2003), Zóny stínu (2005), Magie peněz (2008) a Brány meonu (2009). Vo vydavateľstve Ikar mu vyšli knihy Mágia peňazí (2007) a K.P.M.P.Z. (2007). Prispieva do amerického Konton Magazine, britského Chaos International Magazine a nemeckého Instrumentum. Niektoré jeho texty boli vybraté a publikované v knižnej antológii The Best of Konton amerického vydavateľstva Konton Publishing a v britsko-americkej antológii Manifesting Prosperity. Svojimi textami prispel tiež do viacerých kníh Josefa Veselého. Venuje sa aj próze - poviedky mu vyšli v časopisoch RAK a Fantázia. Zameriava sa na vytváranie postmodernistických textových koláží zlučujúcich inak nezlúčiteľné a nesúmerateľné diskurzy a prístupy. Vedľa seba kladie prísne metodické postupy a poznatky rôznych vedeckých disciplín, spolu s výrazným momentom iracionálna, snových rozmerov bytia a intuicionizmu. Nevyhýba sa pri tom ani inšpirácii z obskúrnejších zdrojov, akými sú napríklad rôzne duchovné tradície minulosti, či tvorba autorov ako Howard P. Lovecraft, Aleister Crowley, Carlos Castaneda, Kenneth Grant, William S. Burroughs, Terry Pratchett… Filozofickými východiskami sú mu prevažne diela existencialistov (Sartre, Camus, Heidegger), Nietzsche a postmodernistická filozofia (Foucault, Derrida). Sám sa hlási predovšetkým k odkazu experimentálnych mysliteľov akými sú Ramsey Dukes, Peter J. Carroll, Robert A. Wilson, Hakim Bey a ďalší. Druhú oblasť jeho tvorby predstavujú experimentálne knihy a texty zamerané na hľadanie a rozvíjanie sviežich, alternatívnych a nekonformných praktických prístupov k rôznym životným oblastiam, problémom a situáciám. Vo svojom experimentovaní s významom textu v postmodernej spoločnosti používa techniky striedania paradigiem, rôzne alter-egá, postupy textovej liberácie, dočasnej viery, mystifikáciu a prvky výstrižkovej metódy.
Vyštudoval históriu a filozofiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Na širšiu scénu vstúpil v roku 2001 ako kmeňový autor internetových stránok G.O.M.. Pracuje ako historik-kurátor a televízny redaktor. Získal Cenu literárneho fondu za publicistiku. Jeho reportáž Kontroverzná tabuľa získala prvé miesto v kategórii publicistika a Cenu diváka na celoslovenskej prehliadke tvorby lokálnych televízií Workshop 2008. Vyhrala aj prvé miesto v kategórii publicistika na česko - slovenskej filmovej prehliadke KAFKA 2008. V máji 2007 Karika prednášal o mágii v postmodernizme na Prírodovedeckej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe. V jeseni 2007 na objednávku Žilinského samosprávneho kraja vytvoril textovo-grafickú výstavu Sto rokov od tragédie v Černovej. Bola vystavená v Bruseli a Národnej Rade Slovenskej Republiky. V desiatich exemplároch sa pod záštitou Matice Slovenskej stala aj celoslovenskou školskou výstavou. Je autorom stálej expozície Život a dielo Andreja Hlinku v Liptovskom múzeu v Ružomberku.
Vo vydavateľstve Vodnář publikoval knihy Slovanská magie (2003), Zóny stínu (2005), Magie peněz (2008) a Brány meonu (2009). Vo vydavateľstve Ikar mu vyšli knihy Mágia peňazí (2007) a K.P.M.P.Z. (2007). Prispieva do amerického Konton Magazine, britského Chaos International Magazine a nemeckého Instrumentum. Niektoré jeho texty boli vybraté a publikované v knižnej antológii The Best of Konton amerického vydavateľstva Konton Publishing a v britsko-americkej antológii Manifesting Prosperity. Svojimi textami prispel tiež do viacerých kníh Josefa Veselého. Venuje sa aj próze - poviedky mu vyšli v časopisoch RAK a Fantázia. Zameriava sa na vytváranie postmodernistických textových koláží zlučujúcich inak nezlúčiteľné a nesúmerateľné diskurzy a prístupy. Vedľa seba kladie prísne metodické postupy a poznatky rôznych vedeckých disciplín, spolu s výrazným momentom iracionálna, snových rozmerov bytia a intuicionizmu. Nevyhýba sa pri tom ani inšpirácii z obskúrnejších zdrojov, akými sú napríklad rôzne duchovné tradície minulosti, či tvorba autorov ako Howard P. Lovecraft, Aleister Crowley, Carlos Castaneda, Kenneth Grant, William S. Burroughs, Terry Pratchett… Filozofickými východiskami sú mu prevažne diela existencialistov (Sartre, Camus, Heidegger), Nietzsche a postmodernistická filozofia (Foucault, Derrida). Sám sa hlási predovšetkým k odkazu experimentálnych mysliteľov akými sú Ramsey Dukes, Peter J. Carroll, Robert A. Wilson, Hakim Bey a ďalší. Druhú oblasť jeho tvorby predstavujú experimentálne knihy a texty zamerané na hľadanie a rozvíjanie sviežich, alternatívnych a nekonformných praktických prístupov k rôznym životným oblastiam, problémom a situáciám. Vo svojom experimentovaní s významom textu v postmodernej spoločnosti používa techniky striedania paradigiem, rôzne alter-egá, postupy textovej liberácie, dočasnej viery, mystifikáciu a prvky výstrižkovej metódy.
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 30 of 234 reviews
May 30, 2023
Pierwsza część książki zbudowała olbrzymie napięcie, ale rozwiązanie fabularne totalnie mnie nie kupiło. Zbyt przekombinowane.
May 24, 2023
Niby ciekawe, ale szczelina lepsza :3
July 19, 2021
3,5/5 7/10
Wiatr to najsłabsza jak dotychczas powieść Kariki. Nie wiem, czy powoli wyczerpuje się jego formuła na pisanie powieści, czy trochę przesadził z ilością filozofii na centymetr kwadratowy strony w zakończeniu, w każdym razie coś nie do końca pykło panu Karice tym razem.
Najsłabsza jednak w cale nie oznacza słaba, bo Wiatr czyta się bardzo dobrze, do pewnego momentu historia głównego bohatera, który po raz pierwszy u Kariki nie jest skończonym kutasem, a dobrym chłopakiem, nieco nudnym księgowym z Liptowskiego Mikułaszu, który leczy złamane serduszko po rozstaniu z dziewczyną jest naprawdę dobra i intryguje. Słowacki pisarz tak jak zwykle, eksploruje pokłady ludzkiego strachu, nienawiści, smutku i samotności, tylko tym razem, jakoś nie do końca zdołał świetny pomysł przekuć w formę - jak się zawiesiło poprzeczkę tak wysoko, to nie raz się jej nie przeskoczy - życie.
W każdym razie jako samozwańczy największy fan twórczości Jozefa Kriki na północ od Tatr, polecam fanom powieści grozy.
Wiatr to najsłabsza jak dotychczas powieść Kariki. Nie wiem, czy powoli wyczerpuje się jego formuła na pisanie powieści, czy trochę przesadził z ilością filozofii na centymetr kwadratowy strony w zakończeniu, w każdym razie coś nie do końca pykło panu Karice tym razem.
Najsłabsza jednak w cale nie oznacza słaba, bo Wiatr czyta się bardzo dobrze, do pewnego momentu historia głównego bohatera, który po raz pierwszy u Kariki nie jest skończonym kutasem, a dobrym chłopakiem, nieco nudnym księgowym z Liptowskiego Mikułaszu, który leczy złamane serduszko po rozstaniu z dziewczyną jest naprawdę dobra i intryguje. Słowacki pisarz tak jak zwykle, eksploruje pokłady ludzkiego strachu, nienawiści, smutku i samotności, tylko tym razem, jakoś nie do końca zdołał świetny pomysł przekuć w formę - jak się zawiesiło poprzeczkę tak wysoko, to nie raz się jej nie przeskoczy - życie.
W każdym razie jako samozwańczy największy fan twórczości Jozefa Kriki na północ od Tatr, polecam fanom powieści grozy.
November 29, 2020
Čo toto bolo? Do polovice naozaj záhadné čítanie, napätie, miestami strach či nepríjemný pocit... Ale ten koniec... absolútne sa mi nehodil k tomu všetkému. Príliš veľké filozofovanie o živote, polovici z toho som nerozumela, vlastne to vôbec s príbehom nesúviselo, aspoň teda z môjho pohľadu.
December 16, 2024
Zakończenie było dość słabe, ale tak mi się podobał klimat tej książki, że przymykam na to oko 😅
Przeczytałam ją na raz, bo nie mogłam się oderwać!!
I autentycznie się bałam XD
Przeczytałam ją na raz, bo nie mogłam się oderwać!!
I autentycznie się bałam XD
April 17, 2023
kocham folkowe horrory, a faza na końcu niezła
January 22, 2023
...Jozef, co Ty zrobiłeś? Stadium szaleństwa zostało super przedstawione, ale zawiodłam się ogromnie! Irytujący bohaterowie i mało angażująca fabuła. Tym razem nie mam ogników w oczach, ale wciąż czuć w tym Kaikową prozę. A klimat na plus.
September 15, 2023
Pierwsza połowa rzeczywiście trzyma w napięciu i intryguje, druga jednak raczej nudnawa. I irytująca, bo ja słuchając miałam milion pomysłów, jak spróbować wyjść z sytuacji, w której znaleźli się bohaterowie, a oni tylko jeździli w kółko i panikowali, zamiast coś ogarniać xD podobało mi się zakonczenie, bo lubię grozę, którą osoba autorska próbuje wyjaśnić w jakikolwiek logiczny sposób. Co prawda potem wybrzmiewa to trochę szursko, ale biorę na klatę, że to pewnego rodzaju majak.
November 10, 2020
Asi nie som Karikov čitateľ.... Asi takto by som začala môj názor na knihu. A teraz uviesť všetko na pravú mieru:
Od J. Kariku mám prečítané všetky hororové knihy, a ja naozaj mám rada jeho štýl aj písanie. Dokáže pekne vystavať vzťahové prostredie postáv, dokáže vo mne vzbudiť strach a záujem o miesto, v ktorom sa dej odohráva. Ja sa skutočne budem obzerať ako blázon, keď najbližšie pôjdem na Liptov! To sa podarí v súčasnej slovenskej tvorbe málokomu - aby kniha vyvolala emóciu, ktorá pretrvá, ktorú si zapamätám aj po odložení knihy a na ktorú budem v danom prostredí opäť myslieť (autorovi sa to už podarilo pri Strachu, Trhline, Priepasti a bravúrne to zvládol aj teraz).
Prvá polovica knihy teda plynula! Ja som ju nedokázala pustiť z rúk. A čakala som, čo z autora vylezie tentoraz. Posledná tretina knihy bola pre mňa sklamaním. Musím sa priznať, že dej sa stal ľahko predvídateľným. Nič iné ako naháňačku s prízrakom som od nej nečakala. Dalo sa čakať aj počínanie hlavných postáv. Účtovník pri poslednej scéne trochu prekvapil.
Námet s kamerou tu však už raz bol, alebo sa mýlim? Nebola práve kamera doménou knihy Priepasť? A potom to rozuzlenie, vedomie, nevedomie, podvedomie, filozofia.... Za mňa však nie, posledných tridsať strán som vedome preskakovala, aby som sa podvedome :) dozvedela, čo sa stalo s posledným preživším.
Ja by som si od Jozefa prečítala knihu... Ale asi iného žánru, alebo charakteru. Možno jeho tvorba len nie je mojou šálkou kávy. Ktovie... Píše však skvelo. Možno je dokonca najlepším spisovateľom na Slovensku. Dokáže vyvolať emóciu, tak negatívnu ako pozitívny, vniesť do textu strach, ktorý zachádza pod nechty (i keď pri tejto knihe až tak nie....), len mne po obsahovej stránke nevyhovuje rozuzlenie, vždy pri čítaní mi padne sánka. Nie úžasom - žiaľ, sklamaním.
Kniha Smršť si v mojom prípade nenašla správneho čitateľa....
Od J. Kariku mám prečítané všetky hororové knihy, a ja naozaj mám rada jeho štýl aj písanie. Dokáže pekne vystavať vzťahové prostredie postáv, dokáže vo mne vzbudiť strach a záujem o miesto, v ktorom sa dej odohráva. Ja sa skutočne budem obzerať ako blázon, keď najbližšie pôjdem na Liptov! To sa podarí v súčasnej slovenskej tvorbe málokomu - aby kniha vyvolala emóciu, ktorá pretrvá, ktorú si zapamätám aj po odložení knihy a na ktorú budem v danom prostredí opäť myslieť (autorovi sa to už podarilo pri Strachu, Trhline, Priepasti a bravúrne to zvládol aj teraz).
Prvá polovica knihy teda plynula! Ja som ju nedokázala pustiť z rúk. A čakala som, čo z autora vylezie tentoraz. Posledná tretina knihy bola pre mňa sklamaním. Musím sa priznať, že dej sa stal ľahko predvídateľným. Nič iné ako naháňačku s prízrakom som od nej nečakala. Dalo sa čakať aj počínanie hlavných postáv. Účtovník pri poslednej scéne trochu prekvapil.
Námet s kamerou tu však už raz bol, alebo sa mýlim? Nebola práve kamera doménou knihy Priepasť? A potom to rozuzlenie, vedomie, nevedomie, podvedomie, filozofia.... Za mňa však nie, posledných tridsať strán som vedome preskakovala, aby som sa podvedome :) dozvedela, čo sa stalo s posledným preživším.
Ja by som si od Jozefa prečítala knihu... Ale asi iného žánru, alebo charakteru. Možno jeho tvorba len nie je mojou šálkou kávy. Ktovie... Píše však skvelo. Možno je dokonca najlepším spisovateľom na Slovensku. Dokáže vyvolať emóciu, tak negatívnu ako pozitívny, vniesť do textu strach, ktorý zachádza pod nechty (i keď pri tejto knihe až tak nie....), len mne po obsahovej stránke nevyhovuje rozuzlenie, vždy pri čítaní mi padne sánka. Nie úžasom - žiaľ, sklamaním.
Kniha Smršť si v mojom prípade nenašla správneho čitateľa....
November 8, 2024
Zaaferowana przeczytaną już jakiś czas "Szczeliną", skusiłam się na kolejną powieść w dorobku pana Kariki i zaś się okazało, że to znowu nie ta liga a przynajmniej nie do końca.
Autor rzeczywiście umiejętnie korzysta z psychologicznych aspektów grozy, pokazując, że największy lęk pochodzi z samej psychiki bohaterów i ich wewnętrznych demonów. W powieści nie tyle liczy się to, co widać, ile to, co niewidoczne – to, co rodzi się w wyobraźni i lękach "dramatis personae". Jest trochę dreszczyku, filozofii, słowiańskich legend i strachu, nie wiadomo przed kim/czym.
Egzystencjalno-filozoficzne refleksje, które łączą się z fizyką kwantową, są nowością w twórczości autora, jednak w 'Wietrze' okazują się być całkowicie zbędne i gdyby pominąć ostatnie kilkanaście stron, można by uznać tę książkę za całkiem udany horror słowackiego pisarza. Niestety, oceniając dzieło w całości, daje się odczuć, że autor chyba jednak trochę przekombinował - pomysł na fabułę miał całkiem ciekawy ale filozoficzne zakończenie dobiło mnie szybciej, niż powieściowa wietrzyca głównego bohatera.
Autor rzeczywiście umiejętnie korzysta z psychologicznych aspektów grozy, pokazując, że największy lęk pochodzi z samej psychiki bohaterów i ich wewnętrznych demonów. W powieści nie tyle liczy się to, co widać, ile to, co niewidoczne – to, co rodzi się w wyobraźni i lękach "dramatis personae". Jest trochę dreszczyku, filozofii, słowiańskich legend i strachu, nie wiadomo przed kim/czym.
Egzystencjalno-filozoficzne refleksje, które łączą się z fizyką kwantową, są nowością w twórczości autora, jednak w 'Wietrze' okazują się być całkowicie zbędne i gdyby pominąć ostatnie kilkanaście stron, można by uznać tę książkę za całkiem udany horror słowackiego pisarza. Niestety, oceniając dzieło w całości, daje się odczuć, że autor chyba jednak trochę przekombinował - pomysł na fabułę miał całkiem ciekawy ale filozoficzne zakończenie dobiło mnie szybciej, niż powieściowa wietrzyca głównego bohatera.
April 6, 2021
Taka jednohubka. Včera mi moja mama podala túto knihu do rúk so slovami : Romi, keď to prečítaš, pôjdeme sa previesť.
Teraz po docitani som si nie celkom istá ci sa s ňou na túto cestu chcem vybrať :D opisovanu trasu som prešla snáď miliónkrát keďže bývam priamo v Ružomberku a do Námestova chodíme za babkou. Opisovane serpentíny a cesta sú fakt brutálne, a keď tam fúka ani nehovorím. Takže celkom rozumiem, prečo autor spracoval túto tému.
3 hviezdičky len za to, že ten začiatok autor riadne vygradoval a chcela som vedieť co sa bude diať. Nuž ale posledných 50 strán som si myslela, že čitam úplne inú knihu ako doposiaľ . To sa mi vôbec ku Karikovi nehodilo - úvaha o tom ako v mysli poraziť démona? Wtf. Toto nie prosím.
Teraz po docitani som si nie celkom istá ci sa s ňou na túto cestu chcem vybrať :D opisovanu trasu som prešla snáď miliónkrát keďže bývam priamo v Ružomberku a do Námestova chodíme za babkou. Opisovane serpentíny a cesta sú fakt brutálne, a keď tam fúka ani nehovorím. Takže celkom rozumiem, prečo autor spracoval túto tému.
3 hviezdičky len za to, že ten začiatok autor riadne vygradoval a chcela som vedieť co sa bude diať. Nuž ale posledných 50 strán som si myslela, že čitam úplne inú knihu ako doposiaľ . To sa mi vôbec ku Karikovi nehodilo - úvaha o tom ako v mysli poraziť démona? Wtf. Toto nie prosím.
April 24, 2021
Za mě bych tuto knihu bohužel nedoporučila. Není strašidelná. Připadala jsem si, jako bych četla sbírku výňatků filozofů o vesmíru, životě, vnímání reality. Posledních pět stran jsem nečetla (*spoiler : přála jsem si, ať už zhebne a nechá si ten monolog), bylo by to jako číst latinský text 😂. Musela bych nad tím šíleně přemýšlet a na takovou knihu jsem fakt neměla náladu. Já chtěla bubáky a pověsti. Což jsem ze třetiny dostala. Pak tam bylo násilí a hlavně fůra dost odborného filozofování. Jakože totálně. Jako byste vzali bakalářku a četli si teorii. Bohužel. Hvězdičku za námět (že jsem se "něco" dozvěděla) a za čtivost v prostřední části knihy.
May 17, 2022
O matko co to było.. pierwsza część dawała nadzieje, ale druga część to dla mnie dno. Nie dzieje właściwie nic poza uciekaniem samochodem przed zjawą i rozmowach o fizyce kwantowej i czarnych dziurach. Szczelina i Strach to super pozycje jeżeli chodzi o tego autora, jednak Ciemność i Wiatr to najzwyczajniejszy muł. Nie polecam.
October 26, 2020
Rozhodne to bolo lepšie ako Priepasť alebo Tma, ale určite nie také dobré ako Strach. Trhlina sa mi zdala trochu prepracovanejšia, už len vďaka rôznym rozprávačom (resp. ďalšiemu rozmeru v podobe samotného autora).
Najviac mi vadili postavy - nevyvážené charaktery, s ktorými sa neviete stotožniť lebo netušíte, kde je vlastne pravda a akí ľudia to v skutočnosti sú. V mnohých hororoch (či myslerióznych trileroch) to môže pomôcť, v tomto prípade mi to liezlo na nervy, lebo mi bolo jedno, či sa im niečo stane alebo nie. Navyše sa správali ako typické postavy v hororoch - zomierajú tam ľudia, poďme tam, super nápad! V tomto by bol ten vševedúci kingovský rozprávač, ktorý by nám možno osvetlil viacero uhlov pohľadu, priam spásou.
Ale nebolo to vôbec zlé - na jedno večerné októbrové posedenie je to čítanie ako stvorené. Dej odsýpa rýchlo, spomaľuje ho len občasná zbytočná vata v prvej polovici, v druhej niekedy nadmerné filozofovanie, v ktorom sa trochu stráca pointa. Záver ubral jednu hviezdičku, filozoficky bol síce podchytený, ale dejovo veľa vody nenamútil. Škoda nevyužitého potenciálu - toľká filozofia by si možno žiadala viac strán, nielen pohľad z rýchlika. Ľudia by si potom možno na tých cestách okolo Liptovskej Mary naozaj dávali väčší pozor. = 2,5/5
Aha, a slovo "nechápačka" by som nechala oficiálne vyradiť z akejkoľvek komunikácie Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra.
Najviac mi vadili postavy - nevyvážené charaktery, s ktorými sa neviete stotožniť lebo netušíte, kde je vlastne pravda a akí ľudia to v skutočnosti sú. V mnohých hororoch (či myslerióznych trileroch) to môže pomôcť, v tomto prípade mi to liezlo na nervy, lebo mi bolo jedno, či sa im niečo stane alebo nie. Navyše sa správali ako typické postavy v hororoch - zomierajú tam ľudia, poďme tam, super nápad! V tomto by bol ten vševedúci kingovský rozprávač, ktorý by nám možno osvetlil viacero uhlov pohľadu, priam spásou.
Ale nebolo to vôbec zlé - na jedno večerné októbrové posedenie je to čítanie ako stvorené. Dej odsýpa rýchlo, spomaľuje ho len občasná zbytočná vata v prvej polovici, v druhej niekedy nadmerné filozofovanie, v ktorom sa trochu stráca pointa. Záver ubral jednu hviezdičku, filozoficky bol síce podchytený, ale dejovo veľa vody nenamútil. Škoda nevyužitého potenciálu - toľká filozofia by si možno žiadala viac strán, nielen pohľad z rýchlika. Ľudia by si potom možno na tých cestách okolo Liptovskej Mary naozaj dávali väčší pozor. = 2,5/5
Aha, a slovo "nechápačka" by som nechala oficiálne vyradiť z akejkoľvek komunikácie Jazykovedným ústavom Ľudovíta Štúra.
May 15, 2021
Świetna książka! Przeczytałem bezpośrednio po Ciemności (którą uważam za najsłabsza od Kariki, nie dlatego, że to zła książka - tylko mnie mocno przeczołgała :) ), i chętnie bym czytał kolejne tyle że... wszystko już przeczytałem.
Książka nie jest zbyt długa, akcja szybko postępuje do przodu, nic zbędnego się nie dzieje. Do tego ciekawa tematyka, wykorzystująca połączenie wierzeń ludowych z nowoczesnymi teoriami fizyki kwantowej, świadomości.
Mój ulubiony cytat:
"lubisz Polskę? - spytałem Gabriela.[...]
Ja też - kontynuowałem rozmowę - przyjemni ludzie. Nie taki burdel jak u nas."
Chyba Jozef nigdy nie był w Polsce ;)
Jestem fanem. Czekam na kolejne książki Jozefa Kariki.
Książka nie jest zbyt długa, akcja szybko postępuje do przodu, nic zbędnego się nie dzieje. Do tego ciekawa tematyka, wykorzystująca połączenie wierzeń ludowych z nowoczesnymi teoriami fizyki kwantowej, świadomości.
Mój ulubiony cytat:
"lubisz Polskę? - spytałem Gabriela.[...]
Ja też - kontynuowałem rozmowę - przyjemni ludzie. Nie taki burdel jak u nas."
Chyba Jozef nigdy nie był w Polsce ;)
Jestem fanem. Czekam na kolejne książki Jozefa Kariki.
November 8, 2021
Napínavé čtení na jedno odpoledne. Z Karikových hororů, které jsem zatím četla, patří spíš na spodní příčky žebříčku, ale účel stále plní - přečteno jedním dechem.
Horor je pro mě ale děsivý jen do chvíle, kdy je zlo plíživé a tajemné. Ve chvíli, kdy už je ale jasné, o co jde a z odhalování tajemna se stane akční boj o přežití, mě to přestává bavit.
Filozofické vsuvky mi ze začátku připadaly zajímavé a přiměly mě si k tématu něco dohledat, na konci už ale nudily.
Horor je pro mě ale děsivý jen do chvíle, kdy je zlo plíživé a tajemné. Ve chvíli, kdy už je ale jasné, o co jde a z odhalování tajemna se stane akční boj o přežití, mě to přestává bavit.
Filozofické vsuvky mi ze začátku připadaly zajímavé a přiměly mě si k tématu něco dohledat, na konci už ale nudily.
November 1, 2020
Ako bolo to lepšie než odpad Priepasť, ale Jozef sa nejak začal vykrádať sám seba.
Tá istá šablóna stále dookola. Ako opätovné vydávanie NHL .
Ale nemožno mu uprieť ze keď už príde na napäté situácie, tak ich zvláda výborne.
Na jednej strane sa mi páči reálna ..ehm..hmotná hrozba, no zabíja to neznesitelným pseudovedeckými vysvetleniami. A to ma už ku koncu náramne nasieralo. .
Tá istá šablóna stále dookola. Ako opätovné vydávanie NHL .
Ale nemožno mu uprieť ze keď už príde na napäté situácie, tak ich zvláda výborne.
Na jednej strane sa mi páči reálna ..ehm..hmotná hrozba, no zabíja to neznesitelným pseudovedeckými vysvetleniami. A to ma už ku koncu náramne nasieralo. .
July 23, 2023
no cóż, mam wrażenie, że fabuła tej książki powstała tylko po to, by autor mógł przedstawić swoją olbrzymią wiedzę dotyczącą tematów stricte filozoficznych i porozważać nad porządkiem wszechświata i sensem istnienia ludzkości. osobiście jestem mocno zainteresowana wszelkimi rzeczami tego typu, ale jednak oczekiwałam od 'wiatru' czegoś zupełnie innego i lekko się rozczarowałam.
October 28, 2020
Zdá sa mi to alebo sa Karika naozaj zhouellebecqovatieva?
February 19, 2024
Škoda, že to čítam po Hlbine, ktorá obsahovala všetko, čo tento autor dokáže, nedopadla šťastne a znechutila mi toto čítanie. Toto by ma bavilo viac. Napínavý začiatok, moje obľúbené používanie fenoménov a už nadobro strašidelné okolie Ružomberka si to mieri na Poliakov. A potom, ako to u Kariku býva..... jeden strašný koniec. Posledných 70 strán rýchlo prebieham afektované filozofovanie a preumelkovanú snahu o psychologizáciu postavy, obe absolútne nehodiace sa. Najviac ma vždy štve, že postava si nejak fenomén vysvetlí (alebo jej v tom pomôže konšpirátor, ktorý trafí klinec po hlavičke), a je to proste tak, takmer bez pochýb si vysvetlí fungovanie univerza a paranormálie a bum, všetko odhalil.
No nič, musím sa zmieriť, že už asi nič neprekoná Strach a Trhlinu a ničím neprekvapí....alebo skúšat ďalej.
No nič, musím sa zmieriť, že už asi nič neprekoná Strach a Trhlinu a ničím neprekvapí....alebo skúšat ďalej.
November 9, 2024
Byłoby więcej gwiazdek, gdyby autor nie poleciał na końcu 😅 Ostatnie fragmenty już tylko przelatywałam wzrokiem, byleby dokończyć, ale do pewnego momentu książka naprawdę upiorna i trzymała poziom.
November 8, 2020
Trhlina bola geniálna, takže som sa tešila na autorov ďalší počin, ktorý vyzeral neuveriteľne zaujímavo. Musím povedať, že Karika má veľký talent na tvorenie atmosféry. V tejto knihe ma po celý čas držal v napätí, občas to bolo nechutné, občas po mne behali zimomriavky. Bolo to temné a záhadné a absolútne parádne a skvelé. Teda, aspoň tá stredná časť, keď sa riešili veci okolo prízraku. Keby to čítam v noci, tak by som sa aj bála.
Lenže to je len jeden dôležitý aspekt, ktorý zaváži, ale nerobí dobrú knihu. Postavy boli čiernobiele, nudné, nezaujímavé, nevýnimočné, aj keď sa z nich autor snažil spraviť pravý opak. Spracoval ich veľmi povrchne, boli tam len na to, aby tam niekto bol, nevytvoril im žiadne hlbšie charaktery či povahu. Nula bodov, nevedela som o nich nič, nebolo mi ich ľúto, nemala som s nimi žiadny súcit, nedokázala som sa s nimi vôbec stotožniť. To je jedna hviezdička dole.
Druhá hviezdička dole je za koniec a za to prílišné filozofovanie, ktoré knihe totálne nič nepridalo. To filozofovanie bolo zbytočné, polovici z neho čitateľ nerozumie (možno je chyba vo mne, keďže matematika a podobné vedy majú u mňa nulu), druhá polovica ho nezaujíma. Bolo to nudné, strácala som sa v tom a na príbehu rozhodne nepridali filozofie o zmysle života. Ako pardon, ale toto je triler/horor a skutočne to nie je čas, priestor či prostredie na hľadanie zmyslu života. Ku koncu sa ani nechcem vyjadriť, pretože načo to tam bolo? Čo mne ako čitateľovi dalo 10 strán filozofovania o zmysle života, transcedentálne, veciach vyšších ako boh a podobná vata? Nič, absolútne nič z toho nemám, pretože je to nepodstatný prvok k samotnému epickému príbehu.
Takže môj záver je asi taký, že táto kniha mohla byť brutálna, fantastická, strašidelná, šialená pecka, keby tam nebola kopa vaty o zmysle života, keby boli postavy viac prepracované, pretože by si to naozaj zaslúžili a keby to skončilo v jednom určitom momente, ktorý tam nastal. Teraz tou peckou zostáva len ten stred a ostatné je úplná zbytočnosť. Každopádne s Karikom určite nekončím, pretože tento pán má talent, píše fakt dobre a Trhlina bola jedna veľká genialita, takže som zvedavá na tie ostatné.
Lenže to je len jeden dôležitý aspekt, ktorý zaváži, ale nerobí dobrú knihu. Postavy boli čiernobiele, nudné, nezaujímavé, nevýnimočné, aj keď sa z nich autor snažil spraviť pravý opak. Spracoval ich veľmi povrchne, boli tam len na to, aby tam niekto bol, nevytvoril im žiadne hlbšie charaktery či povahu. Nula bodov, nevedela som o nich nič, nebolo mi ich ľúto, nemala som s nimi žiadny súcit, nedokázala som sa s nimi vôbec stotožniť. To je jedna hviezdička dole.
Druhá hviezdička dole je za koniec a za to prílišné filozofovanie, ktoré knihe totálne nič nepridalo. To filozofovanie bolo zbytočné, polovici z neho čitateľ nerozumie (možno je chyba vo mne, keďže matematika a podobné vedy majú u mňa nulu), druhá polovica ho nezaujíma. Bolo to nudné, strácala som sa v tom a na príbehu rozhodne nepridali filozofie o zmysle života. Ako pardon, ale toto je triler/horor a skutočne to nie je čas, priestor či prostredie na hľadanie zmyslu života. Ku koncu sa ani nechcem vyjadriť, pretože načo to tam bolo? Čo mne ako čitateľovi dalo 10 strán filozofovania o zmysle života, transcedentálne, veciach vyšších ako boh a podobná vata? Nič, absolútne nič z toho nemám, pretože je to nepodstatný prvok k samotnému epickému príbehu.
Takže môj záver je asi taký, že táto kniha mohla byť brutálna, fantastická, strašidelná, šialená pecka, keby tam nebola kopa vaty o zmysle života, keby boli postavy viac prepracované, pretože by si to naozaj zaslúžili a keby to skončilo v jednom určitom momente, ktorý tam nastal. Teraz tou peckou zostáva len ten stred a ostatné je úplná zbytočnosť. Každopádne s Karikom určite nekončím, pretože tento pán má talent, píše fakt dobre a Trhlina bola jedna veľká genialita, takže som zvedavá na tie ostatné.
November 7, 2020
Bolo to celkom príjemné čítanie, avšak posledných pár strán mi pripadalo ako čítanie fantazírovania vesmírnych ľudí po sfajčení 3 gramov. Vôbec som sa nechytal na jeho filozofické a psychologycké teéorie. Môžno sa niekto v tom nájde, ale ja to rozhodne nie som. Je to však krátky zaujímavý príbeh, no nič špeciálne.
Karikovi sa naozaj podarila kniha Strach. Od začiatku až do konca ten strach u mňa naozaj vyvolal. Trhlina bola taktiež skvele spracovaná, aj keď to nebol jeho príbeh. Teraz ale s dielom SMRŠŤ sa pokúša už po tretí krát o ten dávny úspech. Bohužiaľ, na hororový thriller alebo ako to chcete nazvať, je tam toho strachu až primálo. Badať mierne zlepšenie od Tmy a Priepasti, no stále to nie je kniha, ktorú jedoducho nedokážem položiť. Tou Strach jedoznačne bol, ale obávam sa, že to bola jeho posledná vydarená kniha. Sám pri nej povedal, že nešiel spať a neprestal písať, dokým sa sám nebál. To rozhodne nebol prípad pri Smršti.
Teda by som Karikovi poradil, aby túto kapitolu hororových kníh zabalil a vrátil sa k mafiánskym poviedkam, ktoré ma omnoho viacej lákali.
Karikovi sa naozaj podarila kniha Strach. Od začiatku až do konca ten strach u mňa naozaj vyvolal. Trhlina bola taktiež skvele spracovaná, aj keď to nebol jeho príbeh. Teraz ale s dielom SMRŠŤ sa pokúša už po tretí krát o ten dávny úspech. Bohužiaľ, na hororový thriller alebo ako to chcete nazvať, je tam toho strachu až primálo. Badať mierne zlepšenie od Tmy a Priepasti, no stále to nie je kniha, ktorú jedoducho nedokážem položiť. Tou Strach jedoznačne bol, ale obávam sa, že to bola jeho posledná vydarená kniha. Sám pri nej povedal, že nešiel spať a neprestal písať, dokým sa sám nebál. To rozhodne nebol prípad pri Smršti.
Teda by som Karikovi poradil, aby túto kapitolu hororových kníh zabalil a vrátil sa k mafiánskym poviedkam, ktoré ma omnoho viacej lákali.
July 20, 2024
Prehrala som stávku a mojím trestom bolo čítanie Smršti. Trestom, nie preto, že by som Kariku nepovažovala za dobrého autora, ale preto, lebo mám okolo seba jeho čitateľov, čo-to o jeho knihách viem a doposiaľ ma nijakým spôsobom nenadchli. Takú Trhlinu som napríklad pred pár rokmi zatvorila na tretej strane.
Smršť... Nemôžem povedať, že som nemala nijaké očakávania. Postavila som sa k tomu najneutrálnejšie ako sa len dalo, nečakala som nič dobré, ale ani nič zlé. Len som to chcela mať čo najskôr za sebou. Myslím, že už po pár stranách som prišla na to, že ma to bude baviť. Takto... Karikov štýl písania a celkovo spôsob jeho vyjadrovania mi nesadol, ale príbeh samotný a atmosféra, ktorú sa mu podarilo vytvoriť a držať po celý čas, bola neskutočná.
Priznávam, že som si z knihy robila srandu, čo tak trochu deformovalo zážitok, ktorý mi kniha mala poskytnúť. Veternicu som nazvala Veternou tetou, ktorá si možno chce len pokecať, hlavná postava bol v mojom ponímaní nešťastne zamilovaný šofér, Gabo od istého momentu idiot a Ninu som mala až príliš rada na to, aby som jej vymyslela prezývku. Aby som vysvetlila, akým spôsobom som si z knihy robila srandu, niekde v prvej polovici bolo len tak medzi rečou spomenuté, že Nina a Gabo sa zoznámili pri autonehode a ja som kamarátke napísala slohovku o tom, ako ich prvé stretnutie mohlo vyzerať a ako o ňom asi tak povedali známym, a že by som si reálne chcela prečítať romantiku s týmto tropom.
Kniha nebola o troch ľuďoch, ktorí utekali pred prízrakom, ale o dvoch ľuďoch, ktorých naháňalo vlastné vnútro a jednej nevinnej duši, ktorá doplatila na hriechy tých ostatných. Dá sa to výstižne vysvetliť vetou: "Čo ak veternica rozpútava akúsi smršť aj v nás samých?" A presne o tom to celé je. Prízrak a strach, ktorý v nich vyvolal, spôsobil všetko ostatné. Bol to spúšťač reťazovej reakcie, ktorú by som zhodnotila jedným emoji:🤯.
Všetko to dávalo zmysel. Ešte aj výstrel do Niny. Spočiatku možno nie, nechápala som. Vlastne áno, chcel predsa zabiť veternú tetu... Počkať nie, on priznal, že to urobil zámerne, že chcel streliť do Niny... ČO PROSÍM??? Aha, vlastne to dáva zmysel. Niekde na začiatku bolo spomenuté superego z teórie Sigmunda Freuda. Neviem, či to bolo zámerom, no ja som to pochopila takto. Všetci občas chceme urobiť niečo veľmi zlé. Každý z nás už niekedy zažil pocit, že by niekoho najradšej zhodil zo schodov, ale veľmi nadpočetná väčšina (dúfam) zostala len pri predstave a ešte aj za ňu sa cítila zle. To je to superego. Anjel na pracom pleci, ktorý nám našepkáva, čo je dobré a čo nie. Veterná teta Gabovo superego odfúkla niekam veľmi ďaleko, a preto urobil to, čo urobil. Nechcel, ale zároveň chcel. Bola to stotina sekundy, nad ktorou absolútne nepremýšľal.
Po tomto ale prišlo niečo, čo ma opäť rozosmialo a to bol šoférov telefonát s Fajnorom. Jednému ide doslova o život, je psychicky v koncoch a druhý sa rozhodne hrať na múdreho starčeka, ktorý v životu nebezpečnej situácii dáva hádanky, ktoré musí hrdina najprv rozlúštiť a až potom sa nimi môže riadiť a zachrániť sa. Po pár stranách to ale dáva zmysel. Bez hádaniek by to nešlo, pretože šofér by inak nemal šancu pochopiť, čo sa mu Fajnor snažil vysvetliť. Mne to dávalo zmysel už na začiatku, keď im o tom hovoril u seba doma (vďaka pani učiteľke JK zo strednej, ktorá nás na psychológii týrala teóriami existencie a metafyzikou), ale v závere to predsa len nadobudlo iný rozmer.
Ešte predtým sa šofér len tak ponevieral na poľských hraniciach a vtedy mi nebolo všetko jedno. Gabo bol už dávno mŕtvy, šofér o tom vedel, ale predsa sa s ním rozprával a celkovo ho opisoval, akoby Gabo iba trucoval, a preto bol po celý čas ticho a pozeral sa von oknom.
Niekedy veľmi dávno som niekde čítala alebo mi to možno niekto povedal, že kniha je zakončená nekonečnou úvahou o čase. Úplne som na toto prehlásenie zabudla, až dokým som sa k tej úvahe nedostala. Ja som ju v hlave a pred kamarátkou a vlastne aj pred kýmkoľvek, kto toto číta, nazvala: Bakalárska práca z filozofie na túmu: "Čo je čas?"
Záver sa celkovo niesol v duchu filozofie. Či to bol zámer, to neviem, no rozhodne sa mi to páčilo. Nečakala som takýto zvrat. Čítam prevažne fantasy a verím na veci medzi nebom a zemou, a keďže o autorovi neviem nič, vymýšľala som rôzne scenárie a spôsoby ako sa zbavia Veternej tety. Možno by stačilo, keby zastali. Čo by sa vlastne stalo, keby zastali? Veternica totiž priamo nikoho nezabila, len spôsobila hádky, nepokoje a rozvírila ich do takých extrémov, že viedli k smrti, no priamo ona na rukách krv nemá. Čo keby zastali? Ublížila by im?
Chápem a už som to aj napísala, že príbeh nie je ani tak o Veternici ako o ich vlastných démonoch, pred ktorými utekali, a presne to je dôvod, prečo zastať nemohli. Ale čo by bolo keby?
V záverečných stranách sa nachádza ešte jeden odsek, nad ktorým som sa ani nie že pozastavila, ale položila som knihu, zobrala do ruky mobil a kamarátke napísala: "Nešťastne zamilovaný šofér si z tejto udalosti neodnesie PTSD, ale schizofréniu." Bol to odsek, v ktorom filozofoval nad podvedomím, subjektívnym vedomím a objektívnym vedomím a prišiel na to, že Ninu a Gaba si môže znova vytvoriť a v jeho svete môžu opäť existovať.
Keďže som zvyknutá čítať niekoľkodielne série s kvantom postáv, udivuje ma, že aj tri a pol postavy + jeden prízrak dokážu takto skvelo potiahnuť dej. Vedela som, že trištvrte knihy sa odohráva v aute, a preto som si myslela, že to bude nuda. Že sa budú len rozprávať o ničom a popri tom utekať pred prízrakom.
Viem, že to ani zďaleka nie je point tohto príbehu, ale chcela by som vedieť viac o Nine a Gabovi a o všetkom, čo sa odohrávalo v ich pozadí.
Smršť... Nemôžem povedať, že som nemala nijaké očakávania. Postavila som sa k tomu najneutrálnejšie ako sa len dalo, nečakala som nič dobré, ale ani nič zlé. Len som to chcela mať čo najskôr za sebou. Myslím, že už po pár stranách som prišla na to, že ma to bude baviť. Takto... Karikov štýl písania a celkovo spôsob jeho vyjadrovania mi nesadol, ale príbeh samotný a atmosféra, ktorú sa mu podarilo vytvoriť a držať po celý čas, bola neskutočná.
Priznávam, že som si z knihy robila srandu, čo tak trochu deformovalo zážitok, ktorý mi kniha mala poskytnúť. Veternicu som nazvala Veternou tetou, ktorá si možno chce len pokecať, hlavná postava bol v mojom ponímaní nešťastne zamilovaný šofér, Gabo od istého momentu idiot a Ninu som mala až príliš rada na to, aby som jej vymyslela prezývku. Aby som vysvetlila, akým spôsobom som si z knihy robila srandu, niekde v prvej polovici bolo len tak medzi rečou spomenuté, že Nina a Gabo sa zoznámili pri autonehode a ja som kamarátke napísala slohovku o tom, ako ich prvé stretnutie mohlo vyzerať a ako o ňom asi tak povedali známym, a že by som si reálne chcela prečítať romantiku s týmto tropom.
Kniha nebola o troch ľuďoch, ktorí utekali pred prízrakom, ale o dvoch ľuďoch, ktorých naháňalo vlastné vnútro a jednej nevinnej duši, ktorá doplatila na hriechy tých ostatných. Dá sa to výstižne vysvetliť vetou: "Čo ak veternica rozpútava akúsi smršť aj v nás samých?" A presne o tom to celé je. Prízrak a strach, ktorý v nich vyvolal, spôsobil všetko ostatné. Bol to spúšťač reťazovej reakcie, ktorú by som zhodnotila jedným emoji:🤯.
Všetko to dávalo zmysel. Ešte aj výstrel do Niny. Spočiatku možno nie, nechápala som. Vlastne áno, chcel predsa zabiť veternú tetu... Počkať nie, on priznal, že to urobil zámerne, že chcel streliť do Niny... ČO PROSÍM??? Aha, vlastne to dáva zmysel. Niekde na začiatku bolo spomenuté superego z teórie Sigmunda Freuda. Neviem, či to bolo zámerom, no ja som to pochopila takto. Všetci občas chceme urobiť niečo veľmi zlé. Každý z nás už niekedy zažil pocit, že by niekoho najradšej zhodil zo schodov, ale veľmi nadpočetná väčšina (dúfam) zostala len pri predstave a ešte aj za ňu sa cítila zle. To je to superego. Anjel na pracom pleci, ktorý nám našepkáva, čo je dobré a čo nie. Veterná teta Gabovo superego odfúkla niekam veľmi ďaleko, a preto urobil to, čo urobil. Nechcel, ale zároveň chcel. Bola to stotina sekundy, nad ktorou absolútne nepremýšľal.
Po tomto ale prišlo niečo, čo ma opäť rozosmialo a to bol šoférov telefonát s Fajnorom. Jednému ide doslova o život, je psychicky v koncoch a druhý sa rozhodne hrať na múdreho starčeka, ktorý v životu nebezpečnej situácii dáva hádanky, ktoré musí hrdina najprv rozlúštiť a až potom sa nimi môže riadiť a zachrániť sa. Po pár stranách to ale dáva zmysel. Bez hádaniek by to nešlo, pretože šofér by inak nemal šancu pochopiť, čo sa mu Fajnor snažil vysvetliť. Mne to dávalo zmysel už na začiatku, keď im o tom hovoril u seba doma (vďaka pani učiteľke JK zo strednej, ktorá nás na psychológii týrala teóriami existencie a metafyzikou), ale v závere to predsa len nadobudlo iný rozmer.
Ešte predtým sa šofér len tak ponevieral na poľských hraniciach a vtedy mi nebolo všetko jedno. Gabo bol už dávno mŕtvy, šofér o tom vedel, ale predsa sa s ním rozprával a celkovo ho opisoval, akoby Gabo iba trucoval, a preto bol po celý čas ticho a pozeral sa von oknom.
Niekedy veľmi dávno som niekde čítala alebo mi to možno niekto povedal, že kniha je zakončená nekonečnou úvahou o čase. Úplne som na toto prehlásenie zabudla, až dokým som sa k tej úvahe nedostala. Ja som ju v hlave a pred kamarátkou a vlastne aj pred kýmkoľvek, kto toto číta, nazvala: Bakalárska práca z filozofie na túmu: "Čo je čas?"
Záver sa celkovo niesol v duchu filozofie. Či to bol zámer, to neviem, no rozhodne sa mi to páčilo. Nečakala som takýto zvrat. Čítam prevažne fantasy a verím na veci medzi nebom a zemou, a keďže o autorovi neviem nič, vymýšľala som rôzne scenárie a spôsoby ako sa zbavia Veternej tety. Možno by stačilo, keby zastali. Čo by sa vlastne stalo, keby zastali? Veternica totiž priamo nikoho nezabila, len spôsobila hádky, nepokoje a rozvírila ich do takých extrémov, že viedli k smrti, no priamo ona na rukách krv nemá. Čo keby zastali? Ublížila by im?
Chápem a už som to aj napísala, že príbeh nie je ani tak o Veternici ako o ich vlastných démonoch, pred ktorými utekali, a presne to je dôvod, prečo zastať nemohli. Ale čo by bolo keby?
V záverečných stranách sa nachádza ešte jeden odsek, nad ktorým som sa ani nie že pozastavila, ale položila som knihu, zobrala do ruky mobil a kamarátke napísala: "Nešťastne zamilovaný šofér si z tejto udalosti neodnesie PTSD, ale schizofréniu." Bol to odsek, v ktorom filozofoval nad podvedomím, subjektívnym vedomím a objektívnym vedomím a prišiel na to, že Ninu a Gaba si môže znova vytvoriť a v jeho svete môžu opäť existovať.
Keďže som zvyknutá čítať niekoľkodielne série s kvantom postáv, udivuje ma, že aj tri a pol postavy + jeden prízrak dokážu takto skvelo potiahnuť dej. Vedela som, že trištvrte knihy sa odohráva v aute, a preto som si myslela, že to bude nuda. Že sa budú len rozprávať o ničom a popri tom utekať pred prízrakom.
Viem, že to ani zďaleka nie je point tohto príbehu, ale chcela by som vedieť viac o Nine a Gabovi a o všetkom, čo sa odohrávalo v ich pozadí.
This entire review has been hidden because of spoilers.
October 23, 2020
Preco take kratke?
Uprimne, po Trhline som cakala nieco minimalne tak dobre. Niezeby Smrst bola zla ale prisla mi az prilis jednoducha. Teda - ja s mojim talentom by som nezvladla ani to, bez debaty 😁 ale po skusenostiach s knihami od Kariku mi tato prisla naozaj taka...jednoducha. A kratka. Tema sa mi pacila, skoda, mohla byt rozvinuta este kusok viac, neviem sice presne povedat ako ale mohla 😊 takto som si akosi ten citatelsky zazitok nestihla vychutnat...
Uprimne, po Trhline som cakala nieco minimalne tak dobre. Niezeby Smrst bola zla ale prisla mi az prilis jednoducha. Teda - ja s mojim talentom by som nezvladla ani to, bez debaty 😁 ale po skusenostiach s knihami od Kariku mi tato prisla naozaj taka...jednoducha. A kratka. Tema sa mi pacila, skoda, mohla byt rozvinuta este kusok viac, neviem sice presne povedat ako ale mohla 😊 takto som si akosi ten citatelsky zazitok nestihla vychutnat...
June 5, 2021
Karika nadal trzyma poziom. Jest tajemnica, jest napięcie. Miłym akcentem są polskie lokacje ;)
Może trochę aspekt filozoficzny był dla mnie zbyt rozwinięty ale finalnie lektura się obroniła.
Mocna 4ka.
Może trochę aspekt filozoficzny był dla mnie zbyt rozwinięty ale finalnie lektura się obroniła.
Mocna 4ka.
October 10, 2023
Kniha Smršť sa mi najskôr čítala veľmi dobre (hlavne prvá polovica knihy). Zaujal ma aj fenomén halného vetra, pridávalo to príbehu tajomno, bola som zvedavá ako sa dej vyvinie. Ku konci knihy sa to však pokazilo.
December 4, 2021
Najsłabsza dotychczas powieść Kariki. Szkoda.
May 27, 2021
Veľmi som chcela, aby má táto kniha zaujala , to musím na začiatok napísať. A teraz poďme k recenzií. Prvá polovica knihy : wau super, odpadnem , napínavé, čo sa bude diať ďalej? Nedokázala som knihu pustiť z ruky, o čom svedci aj to, že som ju prečítala za pár hodín. Listy sa pretáčali takmer samé. A potom to prišlo … autorove filozofovanie. No tak tam skončila všetka zábava prosím pekne … keby je toto moja prvá kniha od autora, tak Vám poviem narovinu, že tie 3 ďalšie čo mám doma a čakajú na prečítanie, rovno asi predám … to bola čistá katastrofa. Takto zabit tak úžasný príbeh, s týmto koncom nie som vôbec stotožnena, odmietam sa s ním zmieriť. Jednoducho nie. Toto bol najhorší koniec na celom svete , to filozofovanie sa tam absolútne nehodilo, nepatrilo tam … pokúsim sa na toto autorove vyčíňanie zabudnúť , dostať amneziu alebo niečo podobné a neskôr dať šancu niečomu ďalšiemu ( tma alebo strach) a budem dúfať, že má to nesklame , ako táto kniha. S ťažkým srdcom dávam 3/5. Keby autor urobí normálny, logicky koniec knihy, dávam plny počet, 5/5. Ale takto sa cítim ešte previnilo, že vôbec 3 ⭐️ som ochotná tomuto dať …
Displaying 1 - 30 of 234 reviews