Príbeh o tom, ako išiel Josef do seminára a ako sa lúčil v poslednú noc s priateľmi v byte s výhľadom na Jakuba v Brne. Keď od srdiečka spievali pesničky ako Řeka lásky proud, Přejdi Jordán, Hvězdy jsou jak sedmikrásky nad Brnem, Uragán a Eldorádo od Matušky a mnoho ďalšieho od Kryla. Nekončiaci večer plný emócii, sĺz a krásneho súcitu. Páčila sa mi predstava, keď im Kryl zaspieval pár zbytků pro krysy a oni utekali dole ulicou a kričali (trochu aj s hnevom) válka je holka moje a pritom plakali, a potom spievali co je udusaná hlína, morituri te salutant.
_______________________________________________ "Abys pochopil, že pohled na tento rozkvetlý les pro Tebe Bůh chystal od založení světa, že to kvete teď a tady a pro Tebe, že tato louka zalita včerejším deštěm a nyní zalitá sluncem a ranní rosou je pro Tebe, že je to malý dárek z nebe. A že žádný, žádný problém, který jsi kdy měl, žádni balvan, co máš na cestě, žádné problémy, co přijdou, žádny z Tvých nepřátel, žádný z Tvých zlozvyků nemá sílu Tě přitisknout k zemi a vzít Ti radost."
"Nelituj času, kdy je pozoruješ, je to modlitba a přivádí Tě to k Bohu. Nadechni se jarního vzduchu a poděkuj za všechny svoje přátele, kteří Te mají rádi."
"Byli jsme obklopeni nocí a nekonečnem. Zhasli jsme čelovky a pomodlili se Otče náš, Zdrávas a Andělé Boží. Nejbližší lidé byli od nás těch dvě stě kilometrů. Hvězdy svítili nad námi. Byl jen tenhle okamžik. Nekonečno dá člověku nekonečnou velkorysost."
"Pochopíš, že víra je ta nejpřirozenější věc na světe."
"Na každém kázání záleží, na každé mši svaté záleží, na každém člověku záleží!"
"Est et vivit et sentit et intelligit, je a žije a cítí a přemýšlí."
"Jediná cesta je totiž cesta sebazáporu, cesta postu, cesta modlitby, ale myslím pravidelné modlitby a zejména ve dnech a situacích, kde Tě modlitba nebaví, a zejména tehdy, když je Ti břemenem."
Táto kniha je trochu iná než väčšina Orkových kníh, kde sú obyčajne natlačené veľké myšlienky jedna vedľa druhej a spolu tvoria ucelený obraz. Čítať Orkove knihy je ako rýchly prechod cez hory. Listovanie krátkych kapitol, jednu za druhou, od prvého slova po poslednú bodku, s krátkymi zastávkami, aby sme si uvedomili aké neobyčajné veci nás obklopujú. Kniha sa však odlišuje tým, že sú to skôr krátke spomienky, útržky, pri ktorých netušíme čo im predchádzalo a čo sa dialo po nich. Pomedzi to sú autorove úvahy, ktoré možno ani neboli písané do knihy, ale skôr ako poznámky pre seba. O to uveriteľnejsie sú a spolu so známymi a neznámymi myšlienkami dávajú spolu tentokrát menej usporiadaný ale veľmi autentický obraz.
Jasný a vlastně i docela obvyklý Orkův rukopis, kdo je seznámen s jeho psaním, toho to asi nepřekvapí. A stejně tam nalézám nové věci, nové myšlenky, přiblížení k Bohu jinak, a vlastně stále stejně. Básnický jazyk. Hltám ta slova, která jsou mi vlastně už dávno známá. Má dar popisovat všechny ty všední události, dívat se na ně Božíma očima, mít čisté srdce, vnímat krásu přírody, vnímat lásku, vnímat, kdy se ta opona mezi tímhle světem a věčností přetrhává, ujišťovat svět o tom, že modlitba funguje, je to pořád stejné, ale jiné, a v tom je vlastně ta nádhera.
Stále skvělý inspirující Vácha. Občas snad jen jakoby ten jeho zápal pálil až příliš a on ve svém zanícení přehlídl šířku věcí, či vlastní obraz v zrcadle.
Ja už mám toho dosť. Zobrala som knihu, začala čítať, a po pár stranách a pohľadom na obal som zhodnotila že kniha teda nič moc. Asi sa nepodarila, nevyšlo, čo už. No naštastie ma to sklamalo. Každé “selfíčko”, každý moment, aj keď nesúvisiaci na ten pred tým ma úplne preniesol niekde inde. Ukázal mi nové obzory a prehováral ku mne iným spôsobom. Naučila som sa veľa. Zatiaľ každá kniha topka, milujem
Marka Váchu miluju, ale tohle byla taková podivná změť náhodných myšlenek a pocitů, že vůbec nevím, co si o knize myslet. Zatím to nechám trochu uležet a zkusím si ji přečíst ještě jednou.