"... lebo vždy keď o nás niekto povie, že sme geniálne, silné, inteligentné a bojovné, na sociálnej sieti niekto okamžite napíše, že sme tučné, odporné trapky, škraty a pobehlice, babizne a cundry, špinavé hlupane, ohyzdné mangalice. Kto sú tí ľudia: Je to záhada. Sú za týmito ohromnými nadávkami osoby, ktoré skutočne žijú, jedia, smejú sa a tancujú? "
Bolo to veľmi príjemné, ale často som si musela pripomínať, že ja nie som cieľovka tejto knihy. Lebo ňou sú 13 a viac ročné dievčatá.
Príbeh je o troch dievčatách, ktoré sú v škole vyhlásené za najškaredšie baby v súťaži Miss jaternica. Kniha rieši problematiku nadváhy, ale prijateľne. Dievčatá sa rozhodnú bicyklovať do Paríža, ale nie preto, aby schudli, ale preto, aby niečo (každá niečo iné a zároveň aj všetky spolu) dokázali.
V knihe sa rieši: šikana, rasizmus, body positivity (vhodnou formou, žiadna glorifikácia obezity), téma vojny a toho ako ju prežívajú vojaci (letmo), komplikácie, ktoré v živote zažívajú hendikepovaní, prvá menštruácia, zaľúbenie sa, nájdenie si cesty k nevlastnému rodičovi (!! toto ma potešilo, keďže som už dávnejšie premýšľala nad tým, že filmov o tom ako neznášať svoju macochu je milión, ale o tom opačnom, čo deti viac potrebujú, je filmov oveľa menej). Tiež je podľa mňa fajn, že medzi riadkami je ukázané aj to, že zdravý životný štýl je lepšia cesta, ale bez žiadnych extrémov.
Jediné, čo ma mrzí, že sa tam naznačilo aj čo je feminizmus, ale ostalo to v rovine "feministka je nadávka" bez toho aby vysvetlili význam pojmu - koniec koncov kniha je rozhodne aj feministická :)
Určite dám Jaternice svojej budúcej dcére prečítať a potom sa o nich porozprávame niekde pri koláčiku (aj s jej tetou od ktorej som knižku dostala haha).