Buď zabiješ, alebo zomrieš! Študentka Anna stojí pred životným rozhodnutím. Potom, čo sa náhle a nedobrovoľne ocitne v cudzom svete, jej doterajší život sa prevráti naruby. Ak chce prežiť, musí sa prispôsobiť – v Spoločenstve vrahov, ktoré ju zajalo, iná možnosť nie je. Kým v Morane sa vďaka intrigám a mágii hlásia o slovo obávaní Čierni mágovia, Anna sa musí rozhodnúť, či chytí do rúk zbraň. Je pripravená prežiť vo svete, kde vládne sila meča a mágie? Po siedmich rokoch prichádza nové, autorsky prepracované vydanie obľúbeného fantasy románu pre mladých, v ktorom nechýba napätie ani láska.
Lívia Hlavačková (1983) je autorka predovšetkým fantasy literatúry a tiež medicínskych vedecko-popularizačných článkov a prednášok.
Pochádza z Bratislavy, kde žije doteraz, a kde aj vyštudovala najskôr medicínu (2007) a potom ukončila aj doktorát z odboru patológia a súdne lekárstvo (2011). Od roku 2009 pracuje vo firme zameranej na klinický výskum nových liekov a zdravotníckch pomôcok a v tomto odbore získala v Bruseli (2018) aj ďalšie vzdelanie (odbor farmaceutická medicína).
Na literárnu scénu vstúpila v roku 2006 s novelou Drozd. Odvtedy vydala niekoľko poviedok a prišlo aj na román s názvom Gwind: Nezabiješ? - ten vyšiel vo vydavateľstve Ikar v roku 2013 a po kompletnom prepise vo vydavateľstve Artis Omnis v roku 2020. V žánrových cenách sa získala titul Lady Řádu fantasy a meč v súťaži o Nejlepší fantasy (2006, Drozd), víťazstvo v Cene Fantázie (2008, Črepiny), tretie miesto v Cene Karla Čapka (2008, Krvavé more), zdieľané druhé miesto v cene Fantázia Award (2014, Death at the Alchemist Lab).
Okrem písania beletrie sa venuje tancu, občasnému cestovaniu, prednášaniu na conoch, či angličtine. Má rada the Beatles, Pána prsteňov, Harryho Pottera a čierny čaj s mliekom.
Poviem vám, že keď som bola mladšia, dosť som sa hrala s myšlienkou: "Moje postavy sa zrazu ocitnú niekde a BUM! Bude to drsná, krvavá ruvačka a budú sa paktovať s vrahmi. A nikdy nevysvetlím ako sa tam dostali. V tomto momente je to jedno. Možno to vysvetlím a možno nie. Ale zatiaľ *zoberie príbor a trieska ním o stôl* Boj, boj, boj!"
Nie je preto žiadnym prekvapením, že sa mi táto kniha veľmi páčila (to vyššie je viac či menej zhrnutie deja, tiež som šokovaná, že som to >>akože<< zhrnula, ale sú tri hodiny ráno, vtedy sa dejú horšie veci).
Takže čo máme:
1. zmätenú hrdinku, ktorá sa záhadnou silou osudu / čudnou správou v genofonde / božou vôľou / zabudovaným dosiaľ spiacim strojom na cestovanie medzi dimenziami (hento sú seriózne moje tipy, pretože mi to nikdy nikto nevysvetlil) dostala do sveta, ktorý vyzerá tak pekne cudzo (predstavovala som si ázijské krajiny z nejakého 13. storočia) a pritom normálne. Sú to vlastne kráľovstvá, ktoré sa od seba líšia v spôsobe života a zvykoch (niečo málo bude aj popísané k odlišnostiam, čo je len dobre), ale inak si celkom nažívajú. Máme tu lordov, šľachticov, mágov, bojovníkov, Spoločenstvo vrahov, čiernych mágov, ktorí chcú uvrhnúť svet do skazy a záhuby...(niečo vás zarazilo, hm? Na nájdenie konfliktu máte štyri sekundy!)
A Anna (hovorili jej aj Gwind a mňa to 58% času miatlo, že to kto je zase? A potom: "Jáj, tá istá osoba."), naša bezradná hrdinka, nevie, čo si počať. Pretože to bolo doslova PUF! A ocitla sa zrazu v niečej spálni. Tým to začína. Pekne, akčne. Me gusta.
2. Spoločenstvo vrahov. Čo ma baví, ako inak? Ale napriek tomu, že sú mi hrdlorezi sympatickí, tentokrát mám vážne pochybnosti, že by sa to tzv. Spoločenstvo vrahov popísané v knihe dokázalo udržať dlhšie ako... povedzme tri dekády.
Problém nespočíva v tom, že by boli málo vražední, málo zásadoví, že by nedokazovali svoju povesť. On, oni to so zásadovosťou preháňajú a vraždiť -vraždia. Od nich vlastne pochádzajú najlepšie scény knihy, kedy príbeh skutočne žije. A ja som tajila dych a prevracala stránky ako divá. Akčné scény sú neskutočné (podľa mňa sa dosť ťažko píšu. Chcete, aby to bolo živé, pohyblivé, uveriteľné. Nemôžete zahltiť slovami, musíte nájsť balans, udržať tempo, zmysel, čitateľa. Toľko vecí. Takto dobrú akciu som videla naposledy napísanú u Metalurga. Z tohto mám podobný skvelý pocit).
Problém nastáva, keď nevraždia. Spoločenstvo vrahov je šialené. Niet divu. Nechcú, aby ich niekto vykynožil, a preto musia prijať opatrenia. A vtedy som si musela zahryznúť do jazyka, aby som nezačala nadávať. Toľko pravidiel, zákazov a príkazov, často až neskutočne absurdných, by nebol človek schopný dodržať. Neexistuje. Zásadovosť a tvrdosť s akou pravidlá uplatňujú by ich nakoniec vyhubila. Ak sú to vôbec ľudia ().
Zvláštne je to zabíjanie. Z nejakého dôvodu je v niečom iné. Prečítala som dosť príbehov, kde sa vraždí, no nikdy som nepremýšľala nad tým, či je to správne. Či sa to môže a prečo nie. Tu boli tie vraždy pre mňa trošku menej stráviteľné než obyčajne. Dosť na mňa dopadli zákazy Spoločenstva. Sú to trochu pokrytci. Veľmi často som sa pristihla pri myšlienkach "Ako môžu?" To zabíjanie po sebe zanechávalo nakoniec v jednej dejovej línii čudnú, nepríjemnú pachuť. Ktovieprečo...vnímam to ako plus.
3. Čiernych mágov, ktorí s ľahkosťou zatienia Spoločenstvo. Najlepšie brutálne masakre mali na svedomí práve oni. Priadla som ako mačka vždy, keď vstúpili na scénu /ich časti sa striedali s tými, kde bola Anna so Spoločenstvom/. Mala som z nich lepší pocit. Že som viac v strede deja, že mením svet, v ktorom žijú. No mením. Mením na prach a kosti, oni chcú krv, že áno.
4. Mágiu, ktorá bola až podozrivo jednoduchá. A to mi sadlo. Nič zložité.
Máš magický farebný kameň, trénuješ s ním trikrát denne? Si mág. Tu máš členskú šerpu. Dobre, dobre. Uznávam, že viem priveľmi málo, aby som to zhrnula takto, ale vyznievalo to tak. Dieťa akoby nemalo krvou dané predpoklady, ani ho neosvietila žiara z neba, ani nemalo znamienko v tvare chobotnice na čele...jednoducho > >>> Máte kameň, a keď usilovne cvičíte môžete byť mágom. Trochu sa čudujem, že ich tam nepobehovali tisícky.
Ale zohnať mocné knihy plné mágie je tiež trocha...moc jednoduché. Hmmmm.
5. Že hrdinka nie je kick-ass mega ultra bitch už na prvej stránky. Svoje schopnosti si pekne vydrie tréningom. Užívala som si tieto časti. Pociťujem úľavu a radosť, keď vidím, že postava tvrdo maká, aby bola dobrá. Konečne. A že je, preboha, normálna. Prisahám, vždy mala dôvod, keď revala. A to ma dostávalo. Reagovala autenticky.
Bála sa, čo bude s jej rodinou, keďže zmizla a ocitla sa v inom svete. Čo povie jej mama, ako sa musí báť (nikdy som sa nestretla s tým, že by sa postava strachovala, čo budú robiť rodičia, kým je ona preč. Vážne, nikdy. Akoby všetci boli zrazu siroty, keď sa dostanú inam).
Znechutilo ju, že by mala vraždiť. Ako ju to zmení? Je vôbec možné, aby baba z 21. storočia zabila? No...musí. Ale to nejde! A takto, reálne premýšľanie, konflikt morálky a prežitia. Skutočný strach, obavy.
A preto ma nasrala tá romantická zápletka, ktorá proste musela byť, aby ma niečo mohlo srať po celý čas.
Tiež už ste si hovorili kedy sa to poserie, čo?
NEBOLA MEDZI NIMI ŽIADNA CHÉMIA WHASOEVER A ŠTVALI MA. Preto som sa veľmi stotožnila s výrokom istého mága:
„Nechápem, ako si mohla dobrovoľne súhlasiť, že sa k nim pridáš, začať sa kurviť s jedným z nich a navyše im pomáhať, keď sme ich prišli zničiť a zachrániť zajatcov.“
Á-men. -.-
A potom, ukončilo sa to tak náhle a kedy vôbec má byť druhý diel? Nikdy som po dočítaní knihy nebola ponechaná medzi takým morom otázok. Nemám šajnu, aké sú odpovede. Som naštvaná, čo to je?
Btw, teraz si pozerám svoje poznámky a smejem sa. Pretože sú tak pravdivé. Tu je moje posledné rypnutie, citujem poznámky:
"Kazí mi moment prekvapenia tá malá podlhovastá pičovinka." Malá podlhovastá pičovinka = výkričník.
Písala som, že akčné scény sú ťahúňom tohto jednoduchého príbehu, ktorý je plný záhad, že? Nuž, nič mi neskazilo tú radosť z akčných scén tak ako to kokotské kvantum výkričníkov.
Príklad, citujem: Nepriateľskí vojaci však už bežali po schodoch. Ešte kúsok! Ešte kúsok a budú pri dverách... A vtom drevené schody vzbĺkli obrovskými magickými plameňmi!“
Veď tá scéna už je tak plná akcie. Výkričník (ktorý to chce asi umocniť) pôsobí rušivo, ako preplesk, že "hen, pozri, NIEČO SA DEJE, FAKT SA TO DEJE! " A ja na to reagujem takto: like: why you kill your newborn precious child-cinamon roll like that.
A teraz s mojou úpravou, okej?
Nepriateľskí vojaci však už bežali po schodoch. Ešte kúsok. Ešte kúsok a budú pri dverách... A vtom drevené schody vzbĺkli obrovskými magickými plameňmi.“
Nehovorte mi, že necítite viac napätia, keď sú tam bodky.
Toto je nová edícia knihy - aktualizovaná nie je len obálka ale aj obsah. Kniu aj so zvyškom série prevzal nový vydavateľ a rozhodol sa vydať vylepšenú verziu jednotky, skôr ako bude pokračovať ostatnými dvoma dielmi.
Musím uznať, že kniha sa naozaj číta príjemnejšie než predtým. Nie, že by som si pamätal detaily pôvodného textu - predsalen už uplynul nejaký ten piatok odkedy som ju čítal. Pamätám si ale, že predtým ma pri čítaní rôzne veci rušili, a to sa teraz už nedialo.
Jeden príbehový oblúk sa síce do konca knihy uzvrie, ale stále je dosť cítiť, že príbeh má ešte pokračovať. Čo ale nie je problém, pretože ak všetko dobre pôjde, vyjde zvyšok ešte tento rok. Dvojka sa rýchlo zaradila k mojim obľúbeným kihám, takže podľa mňa nová Gwind za prečítanie stojí.
Som sklamaná. Námet - celkom fajnový. Spracovanie - u mňa nula bodov. Najväčší problém som mala s tým, že všetko sa dialo "off screen". Hlavná hrdinka (po ktorej je pomenovaná kniha btw) podstupuje brutálny výcvik, ale nič konkrétnejšie sa nedozvieme. Začne si s miestnym fešákom a romantická línia v tom momente ustupuje absolútne do zabudnutia a už je len tak mimochodom spomínaná - "a viete čo, včera sme sa s fešákom zasnúbili, no nie je to skvelé?" Vlastne mám pocit, že v časti knihy, ktorá patrila Gwind sa nič, ale vôbec nič nestalo.
Potom je tu druhá dejová línia a viete čo? Niečo sa v nej deje. Problém je však v tom, že to niečo je síce ťah na kráľovskú korunu, z ktorého má potenciál sa niečo stať, ale celú dobu som sa bola nútená pýtať sama seba - ako to súvisí s našou "hlavnou dejovou líniou" a našou "hlavnou hrdinkou?". Línie sa preťali raz. V apatieke. Pri náhodnom stretntí dakde v prvej tretine až polovici knihy. To je všetko.
No a tak sa teda morím s knihou, ktorá ma nejako extrémne nebaví, čakám až sa nejako spektakulárne pretnú línie znova a zrazu som na poslednej stránke a nič. Nie je tam ani cliffhanger. Kniha odíde bez nejakého vyvrcholenia kamsi do stratena. Očakávam, že príbeh by mal pokračovať, ale pokračovanie z nejakého dôvodu nie je a jediné čo mi ako pocit ostalo bolo to, že som zabila zbytočne čas.
Ku knihe mám určité výhrady a to naivnosť hlavnej hrdinky (rozmýšľala som o jej zdravom rozume), poňatie námetu (od diela som čakala viac a možno preto ho hodnotím, tak ako ho hodnotím). Pozitíva tohto príbehu sú viaceré: krásne detailné opisy (autorka vytvorila nádherný svet), originálna téma, plno akcie, rozprávkový podtón pri opisoch krajiny, dobre premyslená zápletka a, samozrejme, veľa tajomstiev. No aj tak je pre mňa dielo len dobrým priemerom. Asi som mala veľké očakávania. Myslela som si, že spisovateľka využije potenciál, ktorý jej téma ponúka, no nestalo sa tak (aspoň podľa mňa) a to ma mrzí. Čakala som niečo iné, ale aj napriek tomu vám to odporúčam prečítať, pretože čo sa mne nepozdávalo, sa môže páčiť vám.
3,5 Kniha mala svoje plusy, no mala aj svoje mínusy. Dej bol však pomerne dynamický, charaktery dobre vykreslené (hlavná hrdinka ma dokonca ani neotravovala svojimi občasnými záchvatmi plaču, pretože neboli také časté a občas mali aj opodstatnenie), prostredie úžasné a zápletiek hneď niekoľko. Hnevá ma však, že musím bohvieako dlho čakať na pokračovanie, aby som sa dozvedala tie najdôležitejšie odpovede - ako napríklad, kto je Gwind/Anna v skutočnosti, ako sa dostala tam, kde sa dostala a ako to všetko súvisí. Pre mňa rozhodne príjemné čítanie.
Debut Lívie Hlavačkovej vychádza po siedmich rokoch v novom kabáte a musím povedať, že mu pristane. Vydavateľstvo Artis Omnis vie, ako priblížiť fantasy aj tým čitateľom, pre ktorých nie je primárne vyhľadávaným žánrom. Pútavá obálka a avizovanie rozsiahlejšej série je to, čo u neskôr narodených v súčasnosti rezonuje, hoci Gwind určite zaujme aj staršie ročníky. Napokon, domácich fantazijných príbehov porovnateľných so zahraničnou produkciou nie je zas až tak veľa. Iste, z textu občas cítiť, že ide o prvotinu - i keď upravenú pre potrebu druhého vydania -, ale prvá časť s názvom Nezabiješ? dokáže zaujať hlavne prostredím a hrdinkou, ktorá sa musí k svojej heroickej podstate doslova prebojovať.
"Chrezz sa v duchu spokojne usmiala a namierila svoje vedomie na princa a jeho manželku. Chcela ich zabiť rovnako ako kráľa, nech si aspoň na chvíľu myslia, že hrozba prichádza z vína. Musela však konať rýchlo. Sústrediť sa na dvoch ľudí naraz pri toľkom zmätku ju vyčerpávalo. Na jemnôstky nemala čas. Predstavila si, ako z ich tiel odchádza všetok vzduch. Predstavila si, ako sa snažia nadýchnuť a v panike otvárajú ústa ako ryby na suchu. Čierny mesačný kameň dokázal usmerniť energiu takmer akokoľvek..." (str. 126)
Príbeh začína in medias res, študentka Anna sa ocitá v neznámom svete, pričom má sotva čas a možnosť spamätať sa zo šoku a už je vtiahnutá do mocenských hier plných zrady a krvi. To oceňujem, pretože mnohé podobne ladené diela majú pomalší rozbeh a vo väčšej miere sa venujú mytológii nového prostredia. V tomto prípade sa to deje pozvoľna a skrz Annu - Gwind ako postavu. Čo zisťuje ona, zisťuje aj čitateľ. Je to vhodné najmä pre mladších čitateľov, ktorých treba zaujať epickými motívmi, nie vysvetľovaním pravidiel sveta. Hoci, na druhej strane, Lívia Hlavačková sa tým veľmi nezdržiava ani neskôr, najmä čo sa týka fungovania mágie. Tá tu zohráva dôležitú rolu, no jej princípy sú pomerne jednoduché, čím stráca punc jedinečnosti. Ďalším prvkom, ktorý vnímam pozitívne pri väčšine diel, sú kontrasty. Anna sa dostáva do protikladov (fyzických, myšlienkových i morálnych) predovšetkým so Spoločenstvom vrahov. Ako naznačuje názov, nejde o žiadne citlivky, ale o zabijakov vykonávajúcich svoju prácu za peniaze. Je teda diskutabilné, či ich možno považovať za záporákov, svojím spôsobom len vykonávajú zákazky po smrti túžiacich klientov... Pri kom však nebudete mať pochybnosti o zaradení medzi antagonistov, je krvilačná Chrezz, ktorej celkové vyznenie ešte dotvárajú jej červené vlasy. Ako čitateľ som k nej pristupoval dosť rozpoltene. Na jednej strane mi jej pasáže imponovali, pretože vždy išlo do tuhého a kradla si ich pre seba ako máloktorá postava. Zároveň však jej počínanie vyznievalo neodôvodnene, autorka si dáva priveľmi načas s odhalením jej pohnútok a neskôr už Chrezzino konanie nemá taký silný efekt. Popritom však graduje Annina dejová línia, takže sa tieto dva elementy ako-tak vyrovnávajú a nekazia výsledný dojem. Apropo, Anna. Nedá mi nespomenúť jej skvostné vykreslenie. Už ma totiž unavujú hrdinky, ktoré chytia prvýkrát v živote do rúk meč a odrazu sekajú nepriateľov hlava-nehlava. Anna je normálna baba, trochu naivná a primerane zdesená neraz brutálnymi praktikami. Smrť nie je pre ňu ničím bežným a konečne tu máme aj prvok obáv o rodinu, ktorú Anna zanechala v našom svete. Neohrozené amazonky totiž akoby zabúdali na svoje korene...
"Rýchlo otočila hlavu a zbadala hrot meča, ako sa blíži priamo k nej. Nezmohla sa na jediný pohyb. Až bolesť v paži ju prebrala z divného tranzu. Pozrela sa najskôr na hlbokú ranu vo svojom ramene a potom na útočníka. Jeho meč hľadal nový cieľ. Nechcem zomrieť! Zarevala ako divé zviera a vrhla sa naňho. Útočník sa na chvíľu zarazil, vytrhnutý zo sústredenia zvukom, čo zo seba vydala, vďaka čomu stratil náskok a vzápätí i život. Chcem žiť! Zbadala ďalšieho útočníka. Už nezastavovala, nepremýšľala. Každé zaváhanie ju mohlo stáť život." (str. 248)
Najzaujímavejším prvkom príbehu sú nepochybne vrahovia, ktorí sa však občas narážajú na príliš kŕčovitú snahu vtesnať ich do určitých štruktúr. Pravidlá á la školský poriadok, ktoré musí ich spoločenstvo dodržiavať, vyznieva neuveriteľne a s ohľadom na ich činnosť aj zbytočne. Chápem, že ich chcela autorka trochu poľudštiť a nevykresliť ich iba ako bezcharakterných hrdlorezov, ale sú aj vhodnejšie spôsoby... Nič to však nemení na fakt, že Nezabiješ? dokáže zaujať rôzne vekové skupiny a tiež navnadiť na pokračovanie. A to je na debut (i keď v novom vydaní) v žánri, ktorý má u nás stále prívlastok menšinový, veľký úspech.
Kto by chcel byť náhle oddelený od rodiny, vytrhnutý zo svojho života a vrhnutý do neznámej krajiny? Ľudia tam rozprávajú nezrozumiteľným jazykom, na každom treťom kroku vám hrozí smrť a nepoznáte spôsob, ako sa vrátiť späť, domov… Možno si poviete, že sa stávajú aj horšie veci a že ak človek žije, stále je nádej. Nuž, rozpráva sa ľahko. Pravdou však zostáva, že nádej zomiera posledná. Treba len prežiť. Lenže čo ak prežijete iba v prípade, ak niekoho zabijete?
Život hore nohami
Anna sa zrazu ocitla v divnom svete. Stalo sa jej to už párkrát, no zakaždým sa tam zjavila a o chvíľku zmizla späť. Lenže teraz sa deje niečo zvláštne. Skôr, než zistí kde vlastne je, ocitne sa v ohrození života. Je svedkom vraždy a následne ju banda zabijakov odvádza do neznáma.
V dedine kdesi v lesoch Anne členovia Spoločenstva vrahov dajú na výber. Môže si zvoliť smrť, zostať žiť za istých podmienok alebo výcvik, po ktorom sa stane elitnou vrahyňou. Keďže dievčina nepozná ich krajinu a zvyky, dostane čas, aby sa so všetkým oboznámila, a až potom si vybrala z možností, ktoré jej Spoločenstvo ponúklo. Dostane meno Gwind, čo znamená cudzinka.
V osade býva Ador, mladý vrah, ktorý si ju vezme na starosť. Gwind postupne spoznáva život týchto ľudí, ich starosti aj radosti. Na konci vymeraného času je rozhodnutá. Vybrala si jednu z možností a je ochotná prijať všetku zodpovednosť, ktorá z voľby vyplýva...
The premise and the plot weren't bad. The prose, though, left something to be desired - perhaps it needed a more thorough editing job. Some complained that there were two plot lines (one major, the other one fairly minor) that interacted only tangentially, and there wasn't much point to the minor one's existence, but I don't mind this. I like good world-building, and actually enjoyed how the ancillary plot line provided a context for the global political climate and the turmoil the main plot had used as background.
Príjemná kniha, hoci začínala na môj vkus nezaujímavo a pritiahnuto za vlasy, po chvíli ma zahltila svojou inakosťou. Pripomína mi trochu pisateľský štýl J.Cronina a to spôsobom striedania deja a postáv, avšak čítala sa dobre. Koniec naozaj poriadny zaberák na nervy, keďže na otázky čo ďalej musím počkať do ďalšej časti.
Knižka sa mi výborne čítala, neboli v nej zbytočné nudné pasáže, opisy boli zaujímavé, aj striedaním dvoch dejov sa to celé dobre posúvalo. Napínavé a pre mňa celkom nepredvídateľné, určite odporúčam. Jediné, čo ma trochu rušilo, bola v niektorých momentoch hlavná hrdinka a sem tam nejaká drobnosť, ktorá sa mi zdala neuveriteľná.
Knižiško mi tento rok daroval niekoľko kníh a toto je jedna z nich. Prvá časť fantasy série o dievčine, ktorá sa ocitne vo svete, kde funguje mágia a jej jedinou možnosťou ako prežiť, je pridať sa k Spoločenstvu vrahov. Má to pár nezrovnalostí, nad ktorými prižmurujem obe oči (citová (ne)vyrovnanosť hrdinky, tresty a výcvik taký, že po roku sa dokáže postaviť strážam?!), ale inak som ju zhltla! Keďže môj drahý považuje za vianočný film Blade Runnera, parádne som si čítanie užila, lebo zmrzuté vian-očné buľvy, dážď, chlap na streche a freneticky blikajúce svetielka podľa mňa vianočnú atmosféru spĺňajú len čiastočne. Trochu mi to pripomínalo sériu Propast času od Bureša, len sa tu neprelína mrte časových línií. A keď s cudzím jazykom hlavnej hrdinke pomôže mágia, takže žiadne veľké učenie sa nekoná. Okrem teda tréningu zabijaka. A zbližovania sa s jedným z nich. Už mám na wishiste aj pokračovania...tam sa snáď vyjasní jej citlivosť na magické kamene a zistí viac o chrámoch s krížovou stavbou. Teším sa na druhý diel.
Prekvapujúco dobré! Toto je moje prvé slovenské fantasy a som rada, že je veľmi podarené. Číta sa to ľahúčko a dej sa dobre hýbe. Pár vecí by som vytknúť mohla, ale momentálne sa hlavne teším, že ma čaká druhá časť.
Viete si predstaviť, že v jednu chvíľu ste na rannej jóge a snažíte sa usporiadať si myšlienky a zrazu sa ocitnete na mieste, ktoré je Vám cudzie? Nie nesníva sa Vám to, nie je to jeden z tých šialených živých snov kedy sa na konci zobudíte a poviete si ,uff to bol iba sen už je dobre. Nie, myslím tým, že sa ocitnete v tmavej väznici v období, ktoré sa ani náhodou nepodobá na dobu, v ktorej žijete, všade naokolo sú ozbrojení muži, nikto nerozumie Vašej reči a vy ani len netušíte kto je viac zmätený či vy alebo tí nepríjemne sa tváriaci chlapi v čudnom oblečení ktorí práve pred Vašimi očami niekoho chladnokrvne zabili ako by to bola úplne bežná vec, šialené. Asi vtedy si Anna po prvý krát uvedomila, že toto nie je sen, takto sa to ešte nestalo, toto je po prvý krát kedy to trvá tak dlho, tento krát je niečo zjavne inak. Po prvotnom šoku, dobre niekoľkých začala Anna pomaly chápať čo sa deje a zmierila sa s faktom, že Keď nás v živote stretnú ťažké situácie sú len dve možnosti, môžeme sa im poddať alebo bojovať, buď sa staneme silnejšími a vyťažíme zo situácie maximum, alebo sa budeme utápať v myšlienkach s otázkou prečo ja? Myslíte si, že Anna vedela ktorou cestou sa vydá? Ani náhodou! Ale potom prišla voľba ktorá zmenila viac ako smer jej cesty , zmenila jej život. V príbehu sledujeme, ako sa z dievčaťa v rifliach a tričku stáva Gwind–cudzinka ktorá postupne prijíma situáciu v ktorej sa ocitla, mení svoj život, svoje smerovanie a je postavená pred úlohu takú temnú, že väčšine z nás by už len pri tej myšlienke prebehol po chrbte mráz. Príprava na úlohu je dlhá plná nových vedomostí, skúsenosti, objavovania fyzických zdatností a limitov, mágie, ale aj iskričky ktorá sa rozhorí v lásku, či spomienok na život, ktorý bol predtým. Príbeh o Gwind je emotívny a plný zvratov ktoré sú prepletené v dvoch dejových linkách, je napísaný uveriteľne a skvelo sa číta, ak chcete dať niekomu, kto má rád fantasy pod stromček knihu, dajte mu túto! Je skvelá, ja som si Gwind zamilovala, už je aj druhá časť- ktorú práve čítam a hoci momentálne nemám toľko voľného času, ak si nejaký uchmatnem venujem ho práve Gwind.
Predstavte si, že máte teleport a ten vás prevezie do magického sveta, vyspelosťou a spôsobom života patriaceho kamsi do stredoveku. V ňom sa ocitnete na neznámom mieste, nepoznáte jazyk, kultúru, nič. Potom sa stanete svedkom vraždy a keď si myslíte, že to už byť horšie nemôže, tak zúfalo zistíte, že to bolo iba zahrievacie kolo. Toto je prípad mladej Anny, alias Gwind. V zajatí Spoločenstva vrahov, kde v ňom strávi predlhý rok, sa musí prispôsobiť. „Nezabiješ?“ Otázka, okolo ktorej sa to celé točí. Musíš zabiť alebo zomrieť, jasné pravidlá a ich striktné dodržiavanie. Čierna a biela. Si vrah alebo mŕtvola. Kniha oplýva dobrodružstvom, napätím, občas aj drsnejšími scénami a násilnosťami, stále som však nevedela, ako Gwind dopadne až do posledného písmena knihy. Po jej zaklapnutí mi trhalo rukou, ihneď som chcela siahnuť po pokračovaní, ktoré doma mám, ale ovládla som sa, keďže som si už nachystala na vrch svojej knižnej kôpky niečo iné. Kniha sa číta dobre, dej je svižný, plynie, ani neviete ako a pol knihy je fuč. Kniha poteší aj romantické duše, najmä zo začiatku, neskôr už romantika ide do úzadia. V príbehu sú dve dejové linky, samostatné, a predsa sa občas pretínajú a všetko nasvedčuje tomu, že v druhej knihe sa čelne zrazia. Stretnete tu prívetivého fešného Adora, tiež zopár vedľajších postáv, ktoré by si zaslúžili dostať na holú, ale hold, aj takých nám život môže postaviť do cesty, ďalej hlavnú záporačku Chrezz a jej kamoša Zagurga, ktorí chcú rozpútať vojnu. Táto dejová linka ma bavila rovnako, ako tá Gwindina. Bolo tu intrigárčenie, podrazy, politika, snaha uzurpovať si moc za akúkoľvek cenu, temná minulosť Chrezz a motív pomsty. Pristihla som sa pri tom, že som premýšľala, kedy ktorá postava zahynie (teda ju zavraždia) a tak som si povedala, že okrem hlavnej hrdinky si radšej nikoho nechcem obľúbiť🙄 Gwind musí prejsť prerodom z bežnej ženy na.... na čo? To vám nepreradím, keďže do poslednej chvíle som nevedela, ako si so svojou situáciou poradí. Síce bolo v knihe zopár momentov, kedy som sa mračila, aj preklepy (v jednom mene opakovane...), a rozhodne mi tam chýbala mapa, príbeh odporúčam všetkými desiatimi❤️
Veľmi vydarená reedícia prvého dielu. Samotná postava Gwind a jej dejová línia ma zaujali. Akurát som sa nedokázala stotožniť s rozkúskovaním kapitol skrz vsuvky o čarodejníkoch. Asi by som radšej brala samostatné dlhšie kapitoly. Páčili sa mi porovnania nášho a fantasy sveta, hlavne čo sa týka životného štýlu a medicíny. Anna/Gwind sa z neznámich dôvodov ocitá v neznámom svete, v ktorom panuje čosi ako stredovek. Hneď od začiatku sme hodení do deju a musíme sa spolu s ňou zorientovať v deji. Hlavná hrdinka ani netuší, ako daný svet funguje a už sa musí rozhodovať o svojom osude. Pridá sa k zabijakom alebo umrie? Sympatické je, že si Anna/Gwind musí svoje schopnosti vytrénovať a vycibriť. Podstatnou časťou deja je aj jej rodiaci sa vzťah k zabijakovi Adorovi. Napriek všetkému Anna stále dúfa, že sa ešte niekedy vráti natrvalo domov. Našťastie mám po ruke aj ďalšie dva diely a môžem tak zistiť, čo jej autorka Lívia Hlavačková nachystala.
Cool. Not bad at all. Teenage girl in world similar to Witcher. Contains non-teen things - murders and sex, war and rape.
Feeling like some things are out of order, something was disturbing me with feeling 'this was written by a beginner'.
But, the story is solid, development of story is nice, main character is not a mighty hero who defeats everyone but a every-day girl. As I got to the end I do want to read the next book right away, I'm wondering how the story continues.
Naša recenzia pre XB-1 z roku 2014. Nuž, doháňame resty :)
Ano, Gwind: Nezabiješ? je románovou prvotinou Lívie Hlavačkové, která, kromě jiného, doplatila na to, že ji vydalo nakladatelství Ikar. Proto na vás text působí neotesaně a narůstající množství gramatických i stylistických chyb ubírá z vašeho odhodlání bojovat po boku Anny až do konce, protože přímo upozorňuje na nedostatky, kterým byste jindy nevěnovali zvýšenou pozornost. Jsou jednoduše banální. Ano, Gwind: Nezabiješ? si může přečíst jakýkoliv velký nebo malý milovník literatury, pokud se však smíří s tím, že je tenhle fantastický román určený spíše pro romantické duše nenáročných ženských čtenářek či čtenářů Young Adult literatury, protože právě tímto směrem se celý jeho koncept ubírá. Což nakonec není nijak špatnou volbou.
2,5* Klasika - pekna hlavna hrdinka sa ocita v neznamom svete a musi prezit. A dari sa jej to ani nevie ako. Dar reci vyriesi problem s neznamou recou, ziska si sympatie najdolezitejsich ludi v Spolocenstve a hoci maju vsetci svoje nemenne pravidla a su strasne nemilosrdni, tak aj napriek roznym vykyvom z pravidiel sa jej dari udrzat pri zivote. Novy fantasy svet, kopec magie, dve dejove linie, ok styl pisania, neuspokojivy zaver, ktory naznacuje jasny zamer pokracovat, ale kedze kniha bola vydana v roku 2013, ktovie ci sa ho vobec niekedy dockame. Mam rada fantasy (ano, aj fantasy s peknymi hlavnymi postavami s dejom v romantickom duchu), ale toto mi nestacilo. Na druhej strane, keby niekedy vyslo pokracovanie, chcela by som si ho precitat.
Pri písaní tejto knihy urobila autorka mnoho nešťastných rozhodnutí. Ako jej prvotina je však knižka hlavne príbehovo zaujímavá. Podľa autorkiných slov sa chystá knižka číslo dva avšak čas jej vydania je v nedohľadne. Hlavná hrdinka je veľmi realisticky vykreslená, osobne sa mi páči najmä to ako veľmi jednoznačne odhodila romantickú líniu na druhú kolaj. Avšak mnohé opisy by som vylúčila, zdá sa, že dej má v časovom rámci priveľmi rýchly spád. Urcite je to výborný príbeh s obrovským potenciálom.
Lepsi priemer. Hlavna postava mi nesedela, ci skor mi nesedel jek vnutorny postoj k situacii, ktory autorka velmi rozvlacne a opakujuco sa opisovala. Viac ma zaujala linka dvoch ciernych magov, aj ked je pravda, ze ku koncu sa dej rozbehol aj u Anny/Gwind. Nie som si ista, ci si precitam pokracovanie, napriek tomu, ze namet bol celkom zaujimavy, ale styl autorkinho pisania mi nesadol.