Michal Hvorecký prichádza po rokoch s novou zbierkou poviedok. Vrátil sa k literárnej fantastike a reaguje na výzvy 21. storočia ako globálna migrácia, klimatická kríza, pravicový populizmus či náboženský fanatizmus. Drony sledujú každý náš krok. Vzťahy sa už rozvíjajú iba na sieťach. V Dunaji ožívajú vyzy. V alternatívnych dejinách nás obsadia Američania. V jedenástich príbehoch nechýba napätie, irónia ani humor.
Michal Hvorecký (1976) píše prózu a prekladá z nemčiny. Jeho knihy vyšli v prekladoch do mnohých jazykov. Venuje sa aj tvorbe pre deti. Napísal tiež úspešný komiks Čierna oslava. Pracuje v Goetheho inštitúte. Žije v Bratislave.
He is the author of two collections of short stories: Strong sense of Cleanliness (1998) and Hunters & Gatherers (2001). His novel The Final Hit appeared in 2003, Plush in 2005 (published in 2006 in German translation as City: Der unwahrscheinlichste aller Orte) and Eskorta in 2007 (will be published in 2009 in German translation).
His books have been translated into German, Polish, Czech and Italian. Translations of his fiction and journalism have appeared in print in Germany, the United Kingdom, Slovenia, Hungary, Poland and the Czech Republic. The novel Plush was dramatised and performed in the Prague theatre Na zabradli and in Schauspiel Hannover in Germany. In addition, Hvorecky writes regularly for various newspapers and magazines.
He has been awarded several literary prizes and fellowships, including the Literary Colloquium in Berlin, MuseumsQuartier in Vienna, Goethe Institut in Munich, and an International Writing Program in the United States.
The author also contributes to Slovak newspapers such as daily SME. Some of his articles translated into English can be found at the webportal Salon.
In 2000 he co-founded the Wilsonic Festival in Bratislava with Tibor Holoda and served as one of its co-organizers until 2001.
Táto knižka mala obrovský potenciál. Autorov štýl písania je skvelý, číta sa veľmi dobre a rýchlo. Aj celý námet bol zaujímavý - pohľad do budúcnosti, ktorá by mohla byť, ak ľudstvo bude pokračovať v tomto spôsobe života, ale aj pohľad do minulosti, ktorá sa reálne mohla odohrať, keby sa len pár detailov stalo inak, napr. v poviedke Čierny lev, keby po zbavení Dubčeka politickej moci namiesto Sovietskeho Zväzu je Československo okupované Amerikou. Miestami boli tie futuristické predstavy trošku hrôzostrašné. Tejto knižke nechýbal vtip, irónia a satira. Autor pomocou nich spracúva rôzne súčasné politické, spoločenské či environmentálne problémy - paródia na jedného politika, ktorý vozí kamošky do lekárne, homosexualita podaná ako choroba, súčasná pandemická situácia, téma rasizmu či migrantov, znečistenie životného prostredia. Všetko toto je podané veľmi sviežim humorom a je to celé plné rôznych absurdít. Lenže toto nestačí. Boli to poviedky, takže autor, samozrejme, nemal čas vytvoriť svet alebo vymakané postavy. Ale postavy tu mi prišli veľmi plytké. Autorovo rozprávanie pôsobilo veľmi monotónne - roboti, drony, zmena DNA, jednoducho všetko, s čím sme sa v dystopiach už miliónkrát stretli. Mala som pocit, že autor neprišiel s ničím svojim len zrecykloval to, čo tu už bolo. A to rozhodne knižke nič nepridalo, ale skôr jej ubralo na originalite, pretože verziu budúcnosti s robotmi už všetci poznáme. Často som sa nudila. Nedokázala som sa do príbehov vžiť. Mala som pocit, že čítam zápisky z knihy dejepisu/odbornú literatúru, jednoducho som len čítala a naberala informácie, ale necítila som s príbehom, svetom ani postavami. Táto knižka je zaujímavá z pohľadu humorného podania spoločnosti a jej problémov, niektoré poviedky ma bavili viac, iné mi pripadali zbytočné, avšak každá z nich mala hlbokú myšlienku, ktorú musí čitateľ nájsť, a tým pádom ho autor núti hľadať viac medzi riadkami. Čo sa však týka príbehovej stránky, tak príbehy boli veľmi plytké, niekedy nezaujímavé, neoriginálne a nudné. Rozhodne sa oplatí knižku prečítať, ak vás zaujíma autorov humor, všetko totiž berie s obrovským nadhľadom, spraví si srandu z každej veci a dokáže to zaujímavo podať, ale ak čakáte silný príbehový zážitok, tak sa tejto knižke radšej vyhnite.
Michalove knihy mam velmi rad, ale tieto poviedky mi prisli akesi odflaknute, nedotiahnute. Formou to chcelo byt podobne ako Lovci & Zberaci, ale jednoducho to vo mne nezarezonovalo, aj ked stylisticky je to velmi dobre napisane.
Prečítala som len jednu poviedku (o vyze) a tá bola naozaj krásna a pri tom som sa rozhodla ostať, keďže mám poviedkovú amnéziu, nech si to nepokazím a ešte aj na túto o vyze by som zabudla.
Michalove poviedky sú súčasné, futuristické, nadhľadové, alternatívne. Najviac ma zaujala poviedka Druhý Dunaj, tá je naozaj výborná a počula som ju aj v Michalovej interpretácii na čítačke. Pokojne by som si ju prečítala, alebo vypočula aj viackrát.
2️⃣. tohtoročná 📖 prečítaná ✔️ (2/53) ➡️ Michal Hvorecký: Čierny lev (⭐️⭐️)
🦁 Podľa Goodreads je toto už moja 10. kniha od Michala. Patrí k mojim obľúbeným slovenským autorom napriek tomu, že žiadnej z jeho kníh som nedala viac ako 4 hviezdy. Vždy sa mi však páčili jeho kontroverzné a provokatívne texty plné dystopických obrazov a futuristických tém. V Čiernom levovi sa opäť stretneme s touto stránkou jeho tvorby. Z väčšiny poviedok dýcha doba, ktorú žijeme, je tu veľa odkazov na aktuálne problémy (hnusoba), hlavné postavy diania (premiér) i populárne témy dvíhajúce zo stoličiek tábory konzervatívcov i liberálov. A ako by to mohlo vyzerať, keby... 👩💻 Kde je teda problém? To, čo pred 20 rokmi pôsobilo sviežo a originálne, je dnes známe a predvídateľné. Genetické inžinierstvo, roboty nahrádzajúce ľudí či idey rankingu sa nás, obyčajných ľudí, síce ešte bezprostredne netýkajú, ale nikoho neprekvapujú a už vôbec nešokujú. Sú to veci, ktoré nás pravdepodobne v istej podobe čakajú už za najbližším rohom. Čakala som, že budem vyvaľovať oči, no miesto toho som sa zmohla len na neurčité hmmm. Akoby som to všetko už niekde videla (Black Mirror?) alebo čítala (QualityLand?). Druhý dôvod sa týka poviedok s kultúrno-politickými témami. Preniká ich prudká irónia, satira až cynizmus a je úplne jasné, na ktorej strane stojí autor. Lenže čo ak čitateľ nezdieľa rovnako vyhranený názor? A možno je to trošku aj o tom, že keď človek konečne zavrie fejsbuky a internety, chce si práve od týchto tém trochu oddýchnuť. Napokon som pri všetkých poviedkach bojovala s tým, akoby som čítala len vypointovaný a dôsledne napísaný facebookový status či dlhší blogpost. Chýbala mi tiež nejaká väčšia literárna estetika, niečo viac ako len monotónne plynutie krátkeho príbehu, síce s použitím bohatej slovnej zásoby i bezchybnej štylistiky, ale v rovnakom tempe, štýle, forme. Ešte aj tá obálka sa mi zdá taká všeobecne neatraktívna. Myslím však, že napriek mojim výhradám túto novú zbierku poviedok viacerí ocenia a mnou udelené 2 hviezdy vyjadrujú viac subjektívne nesadnutie ako objektívne nedostatky knihy. 📚 Na Martinuse kúpite tlačenú knihu http://bit.ly/cierny_lev aj e-knihu: http://bit.ly/cierny_lev_ekniha
Nuž, toto bolo veľmi zaujímavé. Zbierka sa ku mne dostala náhodou, iniciatívne by som po nej zrejme nesiahla, no bola by to veru škoda. Autor zaujímavým spôsobom reflektuje rôzne súčasné témy - odkazuje na pandémickú situáciu, politiku, aj témy ako migrácia či homosexualita - tie v mnohých prípadoch zveličí, aby zvýraznil absurditu obmedzených názorov.
Ako to býva v poviedkovych zbierkach zvykom, ani tu mi nesadli úplne všetky - poviedku Čierny lev som ako jedinú nedočítala, pretože som sa nudila a nerozumela som jej, nakoľko som nerozumela historickému kontextu - skrátka som nepoznala, z čoho autor vychádzal. Druhý Dunaj a Warholove nohy mi neprišli veľmi zaujímavé a podľa môjho názoru boli celkom priemerné - no poviedky nie sú napísané prvoplánovo, často treba hladať myšlienky schované medzi riadkami, tak je proste možné, že v týchto dvoch mi ušli.
No potom sú tu moje dve obľúbené poviedky - Tajomník a Aiša. Začnem Tajomníkom - poviedka pracuje s názorom, že homosexualita je choroba a je možné ju liečiť - a je to celé písané s iróniou a veľkým nadhľadom. Autor rozpráva príbeh "vyliečeného homosexuála", no netreba byť extrémne dobrý v čítaní medzi riadkami, aby bolo jasné, že je rozprávač využitý ako prostriedok, ktorý má ukázať, že je to celé absurdná hlúposť.
Aiša zas rozpráva o migrantke zo Sýrie, ktorá dostane politický azyl na Slovensku. Je tu "krásne" vidieť mentalita xenofóbnej skupiny Slovákov.
Zaujímavý a dôležitý koncept mala aj poviedka Malte, ktorá pracuje s nebezpečenstvom náboženského fanatizmu, ako aj ovládaním médií a šírenia hoaxov. Čiže samé aktuálne témy.
Táto zbierka zároveň obsahuje veľa sci-fi, ale aj dystópických prvkov - nájdete tu robotov, drony, ako aj manipuláciu s ľudským DNA. Je to celkovo veľmi zvláštny, no zároveň výborne spracovaný mix sci-fi a súčasných problémov nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Je to inteligentne napísané, hodné zamyslenia a skutočne veľmi zaujímavé. A pritom vám ani nezaberie veľa času. Je to ten typ knihy, v ktorej zrejme nepochopíte úplne všetko na prvýkrát a má to toľko vrstiev, že pri každom ďalšom čítaní v nej objavíte niečo nové.
Určite je to kniha, ktorej odporúčam venovať pozornosť.
Hvorecký v novej poviedkovej knihe nechodí pre zaujímavý námet ďaleko a príbehy sa čítajú veľmi dobre (až na jednu-dve výnimky). V krátkych poviedkach sa autor sústredí na svoje pocity z aktuálnych globálnych i lokálnych problémov (ktoré kreslia vrásky na čelo nejednému ľavicovejšie orientovanému intelektuálovi), hyperbolizuje ich a na ich základe kreslí vlastné verzie nie príliš vzdialenej budúcnosti.
Tú vidí v sivých dystopických farbách, etatistickú a s hlbokými rozdielmi medzi sociálnymi triedami (rozvíja niektoré námety, ktoré načrtol Harari v Homo Deus). Okrem toho sa zaoberá vzťahom človeka k životnému prostrediu (a životného prostredia k človeku), manipuláciou histórie a fenoménom fake news, strachom ľudí z nepoznaného či chladným pragmatizmom v politike.
Nie každému sadne Hvoreckého minimalizmus v písaní, mňa ale tentokrát presvedčil, pretože sa mu podarilo využiť potenciál dobrých nápadov, čo u neho nie je vždy pravidlom. Čierny lev je dobrá správa o slovenskej literatúre v roku 2021 (hoci vyšiel v roku 2020).
Keď som ako stredoškolák ešte len sníval o vydaní vlastnej knihy, Michal Hvorecký predstavoval pre mňa vzor mladého spisovateľa - dôkaz, že sa to dá. Spomínam si aj na to, ako som po večeroch v posteli čítal jeho Pastiersky list a zamýšľal sa nad našou spoločnosťou. Samozrejme, čítal som aj ďalšie jeho tituly, no tento mi pri čítaní Čierneho leva vyskakoval z pamäti najviac. Asi preto, že aj Michalova novinka má tendenciu aktivovať receptory reagujúce na aktuálne dianie a zvolenými námetmi trefne pomenovať globálne problémy. Zvolil si pritom náročnejšiu cestu - zaobalil ich totiž do vedecko-fantastických spracovaní. Nijako tým však nezmenšuje ich význam, práve naopak. Vyznievajú o to naliehavejšie, akoby nešlo iba o súčasný stav, ale len rozbeh k ešte deformovanejšej budúcnosti.
"Štrnásťdňové vírusové prázdniny sa zmenili na nekonečné. Už nikdy sme sa nezišli v lavici v triede. Učiteľku sme pozorovali iba na obrazovke. Vyučovanie, krúžky, záujmy, omše – všetko z domu, online, digitálne; pri monitore som sa naučila geometriu, zemepis aj nemecký jazyk a ponorila sa do tajov virológie, nového povinného predmetu. Bližšie sme sa spoznávali cez obrazovku, baiduili sme sa, lenovovali, huaweili, xiaomilovali, a tí, ktorí si to mohli dovoliť, sa aj elonmuskovali. Počas pandémie sme na celé mesiace stratili kontakt, vôbec nefungovala elektrina, potom sme spojenie zložito obnovovali a dlho sme zostali nerozluční." (str. 9)
Zbierka Čierny lev obsahuje jedenásť poviedok, ktoré nie sú rozsiahle, ale každá je čímsi špecifická a zanechá vo vás určitý dojem. Kratšie texty padajú v tomto prípade na úrodnú pôdu. Napokon, ako dobre vieme, veľa hovoriť a veľa povedať nie je to isté a Michal túto zásadu uplatňuje vrchovato. Aj na malom priestore dokáže rozohrať veľké veci, čím mi pripomenul majstra umeleckej skratky Čechova. Hvoreckého poviedky sú síce predsa len o niečo dlhšie, no využíva rovnakú metódu starostlivej voľby slov. Vďaka tomu vznikla pestrá mozaika postáv a charakterov, v ktorých sa môžu ľahko nájsť mnohí z nás. Hneď prvá poviedka Intímna vzdialenosť (z ktorej je aj prvý úryvok) vás očarí hrou so slovami a ponorom do sveta poznačeného všeobecným úpadkom. Ďalšia sonda - tentoraz do kariéry istého nemenovaného politika oháňajúceho sa heslami o rodine - využíva ako rámec text známej piesne We Are Family. Ak vás zaujíma zmysel názvu zbierky, oboznámite sa s ním v treťom príbehu, ktorý vás zavedie do medzinárodných praktík porazeného (?) režimu. Odkaz Karla Čapka sa znova dostáva do popredia, no zatiaľ čo v tomto čase si pripomíname storočnicu slávnej hry R. U. R., Michal Hvorecký aktualizoval i túto tému a v poviedke U. R. U. (odohrávajúcej sa, mimochodom, dvesto rokov od jej prvého uvedenia) vám prinúti k zamysleniu, aký veľký je vlastne rozdiel medzi ľuďmi a robotmi. Ak by ste chceli v budúcnosti študovať humanitné odbory, mali by ste smolu, vláda ich postupne zruší. To však neznamená, že by sa Editorka nemohla uplatniť aj v inom smere ako v literárnom... Nezvyčajná rozprávačka v poviedke Druhý Dunaj nie je jediným prekvapením, ktoré na vás číha v tomto sugestívnom príbehu o putovaní, strate a nevyspytateľnosti života. Emigrantka Aiša sa zas stáva prostriedkom na pranierovanie pomýlených názorov, slepej verejnej mienky a podnecovania neopodstatnenej nenávisti. Nijako za ňou v kritike predsudkov nezaostáva ani sarkastický Tajomník, založený na zaručenej "liečbe" homosexuálneho cítenia. Nedávno som čítal komiksový životopis Andyho Warhola, preto ma osobitne potešila poviedka Warholove nohy. Nastúpte v nej do vlaku, ktorý vo vás prebudí spomienky i záujem o mladú Katarínu. Viete, kto je Malte? Ak nie, možno je to tak lepšie, nedá sa totiž považovať za pozitívny vzor. Žiaľ, podobných konzervatívnych politikov lavírujúcich medzi rôznymi postojmi vídame denno-denne. Niekedy asi každý z nás zatúži v kútiku duše vyriešiť všetky spory ručne-stručne... Nariadenia, zákazy a usmernenia vždy vyburcujú rebelov, ktorí sa nimi rozhodne nemienia riadiť. Ešteže sa nájdu takí dobráci, akým je i hlavná postava poviedky Neviniatko, ktorí upozorňujú verejnosť na chorých ľudí v ich okolí, označujú občanov v zabehnutom systéme a svojím špehovaním robia svet bezpečnejším...
"Teraz z mladých mužov na každom kroku masovo vyrábajú gejov. Chcú militantne zhomosexualizovať celé mesto, krajinu a nakoniec celý svet. Zmeniť ľudí na absolútne kontrolované tvory. Pripravujú genocídu slušných. Ako to dokážu? Prosto. Kontrolujú internet, sociálne siete, médiá, politikov, školstvo, parlament, naše životy, všetko. Písali o tom aj na Pravdivespravy.sk a články o tom vyšli aj v ďalších alternatívnych médiách, kde sa, našťastie, ešte stále dá nájsť pravda. My sa oklamať nedáme. Však?! Nie sme ovce. Nenecháme zničiť seba, svoju milovanú krajinu ani celý boží svet." (str. 80)
Náboženský fanatizmus, klimatické zmeny, emigrácia či jednoducho ľudská hlúposť sú bližšie, než by sa nám na prvý pohľad mohlo zdať, a zdá sa, že situácia sa nijako nezlepšuje. Čierny lev má na to, aby otvorila ľuďom oči, len je otázne, či po ňom práve tí, čo to najviac potrebujú. Texty Michala Hvoreckého sú viac než iba prejavom autorovho vnímania sveta a jeho umeleckého cítenia. Majú v sebe neochvejný výchovný prvok a ja už teraz viem, že viaceré poviedky nájdu uplatnenie aj v mojej pedagogickej praxi. Tematika, autorský štýl, spôsob vyjadrovania a vypointované rozprávanie tvoria zbierku, aká poteší nejedného súdneho človeka a knihomoľa so záľubou v inteligentnom čítaní.
Prvý styk so súčasnou slovenskou literatúrou ani nemohol byť lepší! Jedným slovom geniálne.
Čierny lev by mohol byť slovenským dieťaťom známych seriálov Black Mirror a Love, Death & Robots, splodeným v časoch korony a ovplyvneným našou neslávne známou politikou. Ako veľký fanúšik oboch seriálov sa ani nemôžem vyjadriť inak ako skrz hodnotenie 5 hviezdičkami.
Jednoducho ďalšia kniha v sekcii - odporúčam každému, či sa ti to páči alebo nie.
🥼 Zbierka tak trochu scifi, ťa trochu dystopickych poviedok od jedného z najznámejších slovenských spisovateľov Michala Hvoreckého.
🧬 Poviedky mi pripomínajú diely Black Mirror, ale s trochou slovenských reálií. Hlavne neprehliadnuteľné narážky na fašistov, homofóbov, istého multiotecka alebo eurohejterov. Témy ako genetická manipulácia, roboti, pandémie, alternatívna história, neutešená autokratická budúcnosť dávajú veľa tém na zamyslenie.
🐟 Mimoriadne zaujímavý bol príbeh z pohľadu dvestoročnej dunajskej vyzy alebo tá, kde v '68 namiesto Rusov prišli Američania. Najlepšia poviedka bola posledná o postpandemickom svete. Až má zamrazilo. Autor je skutočne majster svojho remesla a odporúčam na oddychové čítanie. Knihu som zhltol za chvíľku, má len 120 strán 😊
Od Michala som precital vsetky jeho knihy a najviac mi sedeli poviedky ala silny pocit cistoty alebo lovci&zberaci.
tu som mal ale pocit, ze to je tak...umele...nieco ako Harari meets Black Mirror. Zaujimave namety, ale na tych par stranach som sa asi nestihol stotoznit s hrdinom/hrdinkou poviedky.
Čierny lev ako poviedková kniha ma zaujala už na čítačke. Konečne poviedky ktoré sú aj o niečom vážnejšom ako sú vzťahy a podobné dramatické výjavy zo života na Slovensku. Futuristická, naturálna a katastrofická forma poviedok mne osobne vyhovovala. Nie som čitateľka Hvoreckej tvorby ale viem že píše inak a dobre, táto knižka je aktuálna a to čo chýba našej literatúre, vtip, fantázia a odvaha.
Zbierka poviedok, ktorá ponúka pohľad na minulosť ako sa mohla stať, obsahuje prítomnosť a ukazuje budúcnosť ako by mohla vyzerať. Pri čítaní sa striedal úsmev a zároveň znepokojenie. Znepokojila ma budúcnosť akú autor vytvoril a v tej istej chvíli si uvedomujem, že čerpá námety z našej prítomnosti, spoločnosti, ktorá je rozdelená. Príbehy poviedok boli pre mňa odvážne a rovnako aj pripomenutím, že si musíme dávať veľký pozor na rozhodnutia, spôsoby pretože si formujeme budúcnosť.
Quality read touching on issues from the current pandemic/political/environmental issues. Series of short stories so it goes quickly. Definitely recommended :)
Výborné čítanie, krátke rýchle poviedky, ktoré miestami vyrazia dych ako sú trefné. Zrkadlo doby naplno otočené tak, aby sme videli kam až to môže zájsť.
Ako bude vyzerať svet ak pandémia neustane ani po desaťročiach? Ako to môže dopadnúť, keď niekto uverí, že homosexualita je choroba, ktorá sa dá liečiť? Ako by sa cítila voľakedajšia kráľovná Dunaja, keby sa mohla vrátiť do mora? Michal Hvorecký prináša ďalšie dystopické a utopistické obrazy sveta vôkol nás, v rýchlostráviteľných poviedkach pripravujúcich nám alarm pre situácie, kedy by sa náš svet začal podobať na niektorú z nich. Aj súčasná situácia ukazuje, že nemusí byť zbytočné otužovať sa občas príbehmi vymyslenými na základe znepokojujúcich faktov súčasnosti.
Štyri z jedenástich poviedok sa mi veľmi páčili(Intímna vzdialenosť, We Are Family, Čierny lev, Tajomník), k jednej sa ešte vrátim (Druhý Dunaj). Michalov štýl je aj v tejto knihe ľahký, vtipný, ale žiaľ často aj otravný svojim rozhorčeným moralizovaním. Ale zas, dobre, že ho (spisovateľa) máme.